a pod) odlišuje nie obsahovými, ale formálnymi charakteristikami, najmä digitálnym spôsobom záznamu informácií a z neho vyplvývajúcou väčšou nezávislosťou obsahu dokumentu od materiálneho nosiča – počítačového pamäťového média (zväčša magnetického alebo optického). Znamená to teda, že všetky tradičné formy dokumentov, ktoré súčasná dokumentológia pozná (monografie, odborné časopisy, noviny, zvukový záznam a pod.) môžu existovať aj vo forme elektronickej. Nezanedbateľnou charakteristikou je to, že takýto dokument vyžaduje použitie elektronického zariadenia v niektorej etape jeho recepcie alebo čítania. Aké sú základné vlastnosti a výhody elektronického dokumentu
1. Ak v tradičnej knihe je text nerozlučne spätý so stránkovaním a každá strana má definitívnu podobu, v prípade elektronického textu je možné jeho formátovanie kedykoľvek meniť podľa potrieb čitateľa, prípadne si text resp. jeho časť vytlačiť (v akomkoľvek množstve kópií, pokiaľ to nie je obmedzené licenčnými či inými podmienkami) na lokálnej tlačiarni.
2. Transparentnosť – rozčlenenie dokumentov na menšie fyzické (súbory) a logické časti s vytvorením štruktúry pomocou hypertextových väzieb. 3. Ľahká formálna transformovateľnosť, pri ktorej sa mení znakový systém, nie však obsah. K automatickej premene znakových sústav používaných človekom v podobe textu, obrazu zvuku a iných kombinácií do digitálnej sústavy dochádza tak ako pri ich ukladaní do počítača, tak aj pri ich výstupe z počítača. Dáta potom je možné ľahko a veľkými rýchlosťami prenášať z jedného druhu nosiča na druhý (napríklad z diskety na CD-ROM).
4. Postupne sa vytvárajú programy umožňujúce ľahkú obsahovú automatickú transformáciu, napríklad rôzne druhy zhusťovania textu pri minimalizácií informačných strát, automatický preklad z jedného prirodzeného jazyka do druhého a podobne. 5. Interaktivita – prejavuje sa nielen v možnosti automatického vyhľadávania textových reťazcov, ale aj v tom, že každý čitateľ má možnosť pracovať s dokumentom na základe individuálneho stavu poznatkovej bázy a voľby alternatív postupu a má napr. možnosť komunikovať so samotným autorom.
6. Možnosť automatického vyhľadávania z textu, z obrazu, či z hudobného diela. V digitalizovaných textoch je možné k tomu napríklad použiť metódu úplného textu (full text, natural language processing). U digitalizovaných obrazov je možné použiť metódu umelej inteligencie pre rozpoznávanie objektov (napríklad pri rozpoznávaní objektov na leteckých snímkoch) a pod. 7. Ľahká a pružná manipulovateľnosť s dátami a ich súbormi uloženými do počítača, ktorá sa prejavuje pri akejkoľvek tvorbe štruktúry či reštrukturalizácií textu, obrazu či hudobného diela.