Úvod

Dokument sprevádza ľudstvo na jeho ceste históriou už po tisícročia. Zaznamenáva informácie spojené s existenciou sveta, človeka a spoločnosti a umožňuje ich komunikáciu v čase a priestore. Zatiaľ čo šírenie informácií v priestore je prostriedkom efektívneho vytvárania a fungovania spoločnosti ako systému, časová komunikácia je zárukou kontinuity spoločenských spoznávacích procesov. Dokument je tak základným materiálnym nástrojom, ktorý za pomoci špecializovaných a historicky podmienených sociálnych systémov vzdelávania a informovania zabezpečuje neustále obnovovanie a dynamiku týchto poznávacích procesov.

1. Špecifiká elektronických dokumentov
Zo všeobecne akceptovaných definícií pre podmienky knižnično-informačnej sféry vyplýva, že dokument je množinou materiálne fixovaných a usporiadaných dát alebo informácií. Práve snaha poskytnúť myšlienke životnosť a expanzívnosť viedla našich predkov k jej spojeniu s niečím solídnym a trvácnym – hmotným nosičom. To síce pomohlo vcelku úspešne zvládnuť archivačné funkcie, zároveň však „zotročilo“ myšlienku a distribúciu ideí nahradilo distribúciou „konzerv“. Problém tradičných dokumentov ale nemožno jednoznačne zúžiť len na otázku média – ruka v ruke s ním ide aj spôsob zápisu dát, ktoré toto médium vyžaduje. Až príchod výpočtovej a telekomunikačnej techniky a ich nevyhnutná fúzia do hybridu informačných technológií priniesli so sebou nové druhy informačných nosičov, ktoré si vyžadujú iné spôsoby kódovania údajov a poskytujú používateľovi podstatne efektívnejšie metódy prístupu k informáciám. Deľba práce z hľadiska tradičných komunikačných funkcií je tu skutočne špecifická – všetko to, čo spadá do arény výpočtovej techniky (mediálna stránka), poskytuje archívne služby a teda uchovávanie informácií v čase; telekomunikácie sa starajú o možnosť ich priestorového šírenia. Moderné technológie začínajú pomaly nahradzovať papier v niektorých funkciách publikačného reťazca. Teraz ten istý dokument môže byť reprezentovaný na rôznych médiách, navyše sa rôzne médiá môžu využívať pre rôzne etapy práce s dokumentom. 1. 1. Elektronický dokument
Elektronický dokument je prostriedkom sociálnej komunikácie, ktorý sa od tradičných typov dokumentov (to jest písomných, obrazových, zvukových..

a pod) odlišuje nie obsahovými, ale formálnymi charakteristikami, najmä digitálnym spôsobom záznamu informácií a z neho vyplvývajúcou väčšou nezávislosťou obsahu dokumentu od materiálneho nosiča – počítačového pamäťového média (zväčša magnetického alebo optického). Znamená to teda, že všetky tradičné formy dokumentov, ktoré súčasná dokumentológia pozná (monografie, odborné časopisy, noviny, zvukový záznam a pod.) môžu existovať aj vo forme elektronickej. Nezanedbateľnou charakteristikou je to, že takýto dokument vyžaduje použitie elektronického zariadenia v niektorej etape jeho recepcie alebo čítania. Aké sú základné vlastnosti a výhody elektronického dokumentu
1. Ak v tradičnej knihe je text nerozlučne spätý so stránkovaním a každá strana má definitívnu podobu, v prípade elektronického textu je možné jeho formátovanie kedykoľvek meniť podľa potrieb čitateľa, prípadne si text resp. jeho časť vytlačiť (v akomkoľvek množstve kópií, pokiaľ to nie je obmedzené licenčnými či inými podmienkami) na lokálnej tlačiarni.
2. Transparentnosť – rozčlenenie dokumentov na menšie fyzické (súbory) a logické časti s vytvorením štruktúry pomocou hypertextových väzieb. 3. Ľahká formálna transformovateľnosť, pri ktorej sa mení znakový systém, nie však obsah. K automatickej premene znakových sústav používaných človekom v podobe textu, obrazu zvuku a iných kombinácií do digitálnej sústavy dochádza tak ako pri ich ukladaní do počítača, tak aj pri ich výstupe z počítača. Dáta potom je možné ľahko a veľkými rýchlosťami prenášať z jedného druhu nosiča na druhý (napríklad z diskety na CD-ROM).
4. Postupne sa vytvárajú programy umožňujúce ľahkú obsahovú automatickú transformáciu, napríklad rôzne druhy zhusťovania textu pri minimalizácií informačných strát, automatický preklad z jedného prirodzeného jazyka do druhého a podobne. 5. Interaktivita – prejavuje sa nielen v možnosti automatického vyhľadávania textových reťazcov, ale aj v tom, že každý čitateľ má možnosť pracovať s dokumentom na základe individuálneho stavu poznatkovej bázy a voľby alternatív postupu a má napr. možnosť komunikovať so samotným autorom.
6. Možnosť automatického vyhľadávania z textu, z obrazu, či z hudobného diela. V digitalizovaných textoch je možné k tomu napríklad použiť metódu úplného textu (full text, natural language processing). U digitalizovaných obrazov je možné použiť metódu umelej inteligencie pre rozpoznávanie objektov (napríklad pri rozpoznávaní objektov na leteckých snímkoch) a pod. 7. Ľahká a pružná manipulovateľnosť s dátami a ich súbormi uloženými do počítača, ktorá sa prejavuje pri akejkoľvek tvorbe štruktúry či reštrukturalizácií textu, obrazu či hudobného diela.

Taktiež samotný používateľ si to môže vytlačiť a nemusí sa tlačiť daný dokument veľ krát, kedže nepoznáme presne množstvo žiadateľov a tým odpadajú fnančné nároky. 8. Multimediálne formáty – na rozdiel od tradičných dokumentov, ktoré pracovali súčasne s jedným typom dát, elektronické dokumenty umožňujú kombinovanie textových obrazových, zvukových dát i videosekvencií a ich súčasné prezeranie na jednom technickom zariadení. 9. Možnosť rýchleho prenosu dát v globálnom priestore. Tento globálny priestor je pod zemou a pod ocenánom (kábelové spojenie) a siaha až do výšky, kam sú vypúšťané stacionárne družice Zeme (družicové spojenie), poprípade akékoľvek družice či raketoplány v kozmickom priestore. 10. Možnosť vytvárania neobmedzeného množstva plnohodnotných kopií, a pritom sa tým nijako neovplyvní kvalita originálu (predlohy), ktorý zostáva rezistentný.
11. Tým, že sa rôzne druhy „tradičných“ a masmediálnych dokumentov prevádzajú do jedinej digitálnej sústavy a že je možné s dátami ľahko a pružne manipulovať, je taktiež ľahké vytvárať systémy hypermediálnej reality (virtuálnej reality).
12. Vznik globálnych počítačových sietí typu Internet vytvoril nový spôsob „sústreďovania“ zaznamenaného poznania uloženého v dokumentoch. Oproti fyzickému sústreďovaniu dokumentu do zbierok, ako sú knižnice, archívy, filmotéky, videotéky a pod., umožňuje sústreďovanie zaznamenaného poznania v digitálnych dokumentoch ad hoc (k určitému účelu, za základe určitej požiadavky) z globálnej rozprestrenej počítačovej siete, ktorá zatiaľ skôr výnimočne (napríklad pri spojení leteckého strediska s raketoplánom) môže postúpiť až do kozmického priestoru. Hovorí sa taktiež o globálnom či vesmírnom komunikačnom paradigmate. 13. Napodobniteľnosť (reprodukcia) výtvarného či hudobného diela v miere, ktorá môže presiahnuť hranice rozsahu ľudského zraku a sluchu, to znamená, že digitálna kópia nemusí byť rozoznateľná týmito našimi zmyslami od originálu. Tieto vlastnosti digitálneho dokumentu sa natoľko líšia
od vlastností dokumentov vývojovo starších, že množstvo odborníkov pochybuje o tom, či je v tomto prípade ešte oprávnené a vhodné používať pojem dokument. V súčastnej dobe sa prechádza od pojmu elektronický dokument a začína sa používať skôr pojem Elektronický objekt.

1. 2. Negatíva
Samozréjme, že hore spomínané vlastnosti sú všetko len samé pozitíva, ale aj el. dokument ma svoje zlé – negatívne stránky a vlastnosti. Určite jednou z najväčších nevýhod je potreba určitého čítacieho zariadania. K tomu sa viažu ďalšie faktory ako peniaze, priestor a taktiež potreba vedieť pracovať s týmto zariadením.

Medzi ďalšie negatíva patria napríklad:
- zastarávanie a ani el. nosič nevydrží do nekonečna,
- Online nosiče majú nevýhodu, že nie je možné dodržať copyright, používateľ si daný dokument môže veľmi ľahko stiahnúť pre seba,
- sú veľmi nestabilné – aj keď dokument ostane na rovnakom mieste, autor do neho môže zasahovať a meniť ho
- archivovanie – veľká neurčitosť archivovanie
- a určite za povšimnutie patrí aj psychologická bariéra
- dokumenty sú veľmi rozptýlene – sieťovosť – a sú pospájané rôznymi linkami, čo niekedy dosť mätie a stáva sa neprehľadným
- vierohodnosť – dokumenty – informácie sú rýchlo publikované a nie je ťažké overiť, či je informácia vierhodná alebo či to je len výmysel. 1. 3. Nosiče
Mediálna základňa elektronických dokumentov predstavuje dnes už takmer nepreberné množstvo rôznych technológií a ich variácií. Dnes sa hovorí o dvoch druhoch elektronických nosičoch. 1. Online – web stránka. K tomuto nosiču iba pristupujeme. 2. Offline - optické nosiče na báze laserovej technológie ako sú CD-ROM (neprepisovateľné CD), WORM (zapisovateľné CD) alebo CD-I (interaktívne), a najmä na trhu archivovania sa už úspešne ujali magnetooptické jednotky, ktoré pri zápise a čítaní dát kombinujú obe predchádzajúce technológie. Prehľad niektorých základných elektronických nosičov:
CD (Compact disk) – je všeobecne označenie techológií záznamu dát prostredníctvom laserového lúča
CD audio – zvukový kompaktný nosič pre digitálne uloženie zvukových údajov
CD-E – kompaktný disk, umožňujúci vymazanie dát a uloženie nových údajov na ich miesto
CD-ROM – počítačové médium určerné len na čítanie. Údaje sú na disk vnesené priamo pri jeho výrobe. CD-R – je to zapisovateľný kompaktný disk. Možno naň zaznamenať údaje, ale nie je možné ich prepisovať. Záznam je čitateľný na bežných jednotkách CD-ROM.
CD-R II – druhá generácia CD-R, ich vývoj prebieha v súčastnej dobe. Údaje by mohli byť čitateľné v bežných mechanikách DVD
CD-RFS – je zapisovateľný kompaktný disk. Možno naň zapisovať i modifikovať údaje v reálnom čase.
CD-RW – prepisovateľný kompaktný disk
HDCD (High Density CD), MMCD (Multumedia CD) a SD (Superdensity CD) – sú predhodcami diskov, ktoré dnes poznáme pod názvom DVD (Digital video disk) a ktoré sú dodnes najdôležitejšou verziou kompaktného disku

Kompaktné disky, najmä CD-ROM vďaka rýchlej kapacite majú mnohostranné informačné využitie pri spracúvaní napríklad encyklopédií, geografických údajov a iných rozsiahlých databáz.

Očakáva sa, že CD-ROM budú postupne nahradzovať „papierovú formu“ spracovania dát. Umožňujú aj tvorbu interaktívnych kurzov, s kvalitným obrazovým materiálom a sú preto využiteľné napríklad pri výučbe jazykov. Pre čítanie údajov z CD-ROM sa používajú špecializované zariadenia tzv. CD-ROM drive – mechanika CD ROM.

Záver
Kniha a neskôr dokument bolo vždy jedným z piliérov teoretického myslenia takých oborov ako sú teória knihovníctva, teória bibliografie a dokumentaristika. „Tradičné“ knihovníctvo, v ktorom šlo prevažne o sprostredkovanie knihy, opieralo svoju teóriu o knihovedu. So zmenou povahy a diverzifikácie dokumentov sa zmenila nielen povaha ich zhromažďovania, spracovania, uchovávania a šírenia, ale narušil, zmenil a rozšíril sa taktiež inštitucionálny rámec, v ktorom k týmto procesom dochádzalo a dochádza. Rozšíril sa na informačné strediská a centrá vybavené počítačami, na informačné pracoviská v najrôznejších oblastiach spoločenského života a taktiež do domácností rovnako vybavenými počítačmi napojenými na počítačové siete. Úzky rámec knižníc a teorií vytvorených z ich skuseností už nestačí. Informačná veda si teraz kladie otázku, aké dôsledky pre psychiku človeka, pre jeho myslenie budú tieto zmeny. Ako sa pod vplyvom týchto zmien v nepriamej sociálnej komunikácií zmení spoločnosť, jej štruktúra, jej životný štýl atď. a taktiež ako tieto zmeny ovplyvnia a príjmu sociálnu komunikáciu a vzťahy medzi ľuďmi vôbec.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk