Úvod
Dokument sprevádza ľudstvo na jeho ceste históriou už po tisícročia. Zaznamenáva informácie spojené s existenciou sveta, človeka a spoločnosti a umožňuje ich komunikáciu v čase a priestore. Zatiaľ čo šírenie informácií v priestore je prostriedkom efektívneho vytvárania a fungovania spoločnosti ako systému, časová komunikácia je zárukou kontinuity spoločenských spoznávacích procesov. Dokument je tak základným materiálnym nástrojom, ktorý za pomoci špecializovaných a historicky podmienených sociálnych systémov vzdelávania a informovania zabezpečuje neustále obnovovanie a dynamiku týchto poznávacích procesov.
1. Špecifiká elektronických dokumentov
Zo všeobecne akceptovaných definícií pre podmienky knižnično-informačnej sféry vyplýva, že dokument je množinou materiálne fixovaných a usporiadaných dát alebo informácií. Práve snaha poskytnúť myšlienke životnosť a expanzívnosť viedla našich predkov k jej spojeniu s niečím solídnym a trvácnym – hmotným nosičom. To síce pomohlo vcelku úspešne zvládnuť archivačné funkcie, zároveň však „zotročilo“ myšlienku a distribúciu ideí nahradilo distribúciou „konzerv“. Problém tradičných dokumentov ale nemožno jednoznačne zúžiť len na otázku média – ruka v ruke s ním ide aj spôsob zápisu dát, ktoré toto médium vyžaduje. Až príchod výpočtovej a telekomunikačnej techniky a ich nevyhnutná fúzia do hybridu informačných technológií priniesli so sebou nové druhy informačných nosičov, ktoré si vyžadujú iné spôsoby kódovania údajov a poskytujú používateľovi podstatne efektívnejšie metódy prístupu k informáciám. Deľba práce z hľadiska tradičných komunikačných funkcií je tu skutočne špecifická – všetko to, čo spadá do arény výpočtovej techniky (mediálna stránka), poskytuje archívne služby a teda uchovávanie informácií v čase; telekomunikácie sa starajú o možnosť ich priestorového šírenia. Moderné technológie začínajú pomaly nahradzovať papier v niektorých funkciách publikačného reťazca. Teraz ten istý dokument môže byť reprezentovaný na rôznych médiách, navyše sa rôzne médiá môžu využívať pre rôzne etapy práce s dokumentom. 1. 1. Elektronický dokument
Elektronický dokument je prostriedkom sociálnej komunikácie, ktorý sa od tradičných typov dokumentov (to jest písomných, obrazových, zvukových..
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Elektronický dokument
Dátum pridania: | 30.10.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Alana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 541 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 10m 40s |
Pomalé čítanie: | 16m 0s |
Zdroje: 1. KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. ISBN 80-08-02818-1., 2. ŠUŠOL, Jaroslav: Elektronické publikovanie – cesta do 21. storočia?. In: Knižnice a informácie, roč. 28. 1996, č. 1., s. 1-7., 3. HERZOG, Carl: Neue Medien Komunikation und Information. 1. vyd. Berlin : Verl. Technik, 1989. 276 s. ISBN 3-341-005447., 4. OBERHAUSER, Otto C.: Multimedia information storage and retrieval using optical disc technology. Wien : Ősterreichischen Institut fűr Bibliotheks forschung, Dokumentations- und Informationswesen. 1990, 182 s., 5. ŠIMONČIOVÁ, Marta: Práca s informáciami pri štúdiu, vedeckej práci a publikovaní. 1. vyd. Bratislava : Akadémia policajného zboru, 1999,
82 s. ISBN 80-8054-088-8., 6. CEJPEK, Jiři: Informace, komunikace a myšlení. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998, 179 s. ISBN 80-7184-767-4., 7. ŠUŠOL, Jaroslav: Problémy a perspektívy využívania elektronických dokumentov v knižnično-informačných systémoch. In: Informačný seminár, zborník z 28 informatického seminára. Bratislava : Spolok slovenského knihovníctva, 1998, s. 135-142. ISBN 80-85165-67-8.