Ako počítačové vírusy označujeme manipulačné programy alebo prídavné inštrukcie, ktoré sa po vniknutí do systému skryto množia (kopírujú) a môžu neočakávane meniť činnosť programu - až po naprogramované „sebazničenie“ celých súborov s časovým oneskorením (tzv. časovaná bomba). Vírusy, ktoré prenikli do systému pomocou zdanlivo nevinných programov (tzv. trójske kone), môžu napríklad zničiť ochranu heslom. Ak je váš počítač zapojený do siete, je prístupný aj „hackerom“. Sú to amatéri majúci vysokú úroveň znalostí o počítačoch, ktorí sa zaoberajú prenikaním do cudzích počítačov a vyberaním informácií, najčastejšie iba pre vlastné potešenie. Umiestniť do počítača vírus ako znak ich úspechu je jeden z častých, nie však najšťastnejších trikov a spôsobov „sebarealizácie“.

Vírusy môžu krok za krokom infikovať všetky dátové súbory a urobiť ich nepoužiteľnými. Ich pôvod sa väčšinou nedá dodatočne rekonštruovať, a preto je sabotér len ťažko zistiteľný. Ak je na pevnom disku uložený jediný infikovaný program, sú ohrozené všetky súbory. V rámci siete sa bude vírus šíriť aj na iné počítače a skôr či neskôr bude ním zamorený celý systém. Vírusy sa nevyskytujú iba v súboroch EXE, COM a DBF, ale sú aj vírusy, ktoré napádajú zdrojové texty v jazykoch C, pascal a basic.

Všeobecné princípy fungovania počítačových vírusov

Formálna definícia: Počítačový vírus je formálne taký program, ktorý môže infikovať ostatné programy (alebo diskety) tak, že do napadnutého programu (diskety) zapisuje svoju (možno modifikovanú) kópiu, pričom tejto kópii je ponechaná možnosť ďalšieho množenia sa.

Pri infikovaní programov (diskiet) sa vírusy môžu šíriť tranzitívne, tzn. od jedného programu k druhému. Nakazené programy alebo ich kópie sa môžu šíriť prostredníctvom diskiet, prípadne počítačovými sieťami. Vzhľadom k spôsobu výmeny programov na disketách dosahuje počet nainfikovaných programov vysoké hodnoty a môže viesť až k „epidémiám“.

Proces infikácie súborov:

1. Kód nainfikovaného programu sa zmení tak, aby vírus získal riadenie ako prvý, pred hostiteľským programom, a to buď napr. pomocou zápisu skokovej inštrukcie na miesto prvej inštrukcie hostiteľského programu (u súborov typu COM v systéme MS DOS) alebo napr. zmenou informácií v hlavičke súboru (u súborov typu EXE). Teoreticky je možné, že vírus vyhľadáva určité miesto v programe, do ktorého vloží inštrukciu skoku.