Počítače, ktoré pracovali s presnosťou 1% sa považovali za veľmi presné a presnosť pod 0,1% sa dosahovala len mimoriadne nákladnými opatreniami. Presnosť výpočtu závisela od typu počítacích jednotiek. Existovali lineárne a nelineárne počítacie jednotky. Jeden z prvých rozšírených analógových počítačov bol napríklad MEDA40 TA, označovaný aj ako eletronický diferenciálny analyzátor. MEDA40TA bol tranzistorový stolový počítač, riešený stavebnicovým systémom. Pomocou rozširovacích slotov bolo doň možné umiestniť 20 výmenných modulových jednotiek. Okrem spomínaného modelu sa v procese automatizácie používali aj počítače AP-S, ktoré slúžili predovšetkým na výuku na stredných školách.
Tieto počítače sa používali na riešenie zložitých diferenciálnych rovníc. S príchodom číslicových počítačov sa začali používať hybridné počítače. Tieto kombinovali kladné vlastnosti oboch systémov. Rýchlosť analógových počítačov a presnosť logických, číslicových počítačov. Tento rozdiel súvisí s presnosťou súčiastok u analógového počítača, a s množstvom iteračných krokov u číslicového počítača. Preto bolo pre číslicové počítače omnoho výhodnejšie riešiť rôzne algebraické rovnice a numerické úlohy. Analógové počítače riešili úlohy spojitého charakteru. Práve pri kombinácii výpočtov výhodných z časti pre každý typ počítača sa osvedčilo používanie hybridných počítačov nielen na výpočty ale aj na riadenie automatizačných procesov. Číslicové počítače pracovali v inej ako desiatkovej sústave. Keďže obvody pracovali iba s dvoma hodnotami, 1 a 0, začala sa používať dvojková sústava ako nosná číselná sústava a tá sa používa dodnes. Medzi logické prvky patria rôzne reléové prvky, elektronické obvody, polovodičové a odporové prvky, oddelovacie hradlo alebo tranzistory. Tým sa dostávam k popisovanému fungovaniu prvého slovenského počítača, spomínaného v stručnej histórii automatizácie na Slovensku. Do roku 1968 si každá krajina riešila možnosti svojich počítačov samostatne a tak bola prakticky nulová šanca rozširovania týchto kompletov o cudzie I/O zariadenia. Po dlhom úsilí pod záštitou prof. Ing. Ivana Plandera vznikol prvý slovenský počítač RPP-16. Z technického hľadiska bol tento počítač jednoadresový, slovne orientovaný dvojkový počítač, určený hlavne pre výrobu a automatizáciu riadenia v reálnom čase.
Počítač RPP-16 obsahoval špeciálne jednotky, umožňujúce vzájomné prepojenie počítačov RPP-16 a prepojenie týchto počítačov s riadiacim počítačom vyššej úrovne. Počítač bol samozrejme už pripravený na pripájanie rôznych externých zariadení, pomocou prostredia JSP (Jednotka Styku s Prostredím).