Internet ako najväčší LAN

1. Úvod

V tejto práci by som veľmi red opísal Internet ako najväčšiu knižnicu na svete, rád by som písal o ľuďoch čo využívajú alebo zneužívajú internetové služby. Internet pokladám ako som už uviedol za najväčšiu knižnicu na svete, čo sa však vôbec nevylučuje s tým, že na internete sa ľudia môžu pomocou rôzneho softwaru a protokolov kľudne rozprávať, posielať si elektronickú poštu (e-mail), prezentovať seba alebo svoju firmu formou Web-stránky, predávať alebo kupovať veci v interaktívnych obchodoch alebo na interaktívnych aukciách. internet je ako malé veľké mesto, ktorom sa hovorí mnohými jazykmi sveta, Internet je Novodobý BABYLON a Novodobá Rímska ríša bez cisárov. To čo je na ňom ponúkané sa dá buď zadarmo stiahnuť alebo kúpiť. Väčšina ponúk je relatívne zadarmo, čo znamená, že od nás server žiada registráciu, kontaktný email. Medzi užívateľov internetu nepatria iba ľudia s čistými úmyslami, ale aj skupiny či jednotlivci nazývaní hackery. Aj o hackeroch sa v svojej práci ešte zmienim. V tejto práci sa budem snažiť opísať základy internetu a niektoré pojmy, ktoré sa ho týkajú.
V tejto stredoškolskej odbornej práci sa najprv pokúsim objasniť históriu, základné pojmy týkajúce sa internetu a jeho fungovania. V časti Vlastná práca by som rád napísal o svojich postrehoch z používania internetu na súkromné účely a v školskom prostredí a svoje návrhy na vylepšenie internetu, na jeho sprístupnenie čo najväčšiemu počtu študentov ale aj bežným užívateľom.

2. Internet a jeho história

2.1 Na počiatku bol Arpanet

Na počiatku Internetu stál projekt Arpanet. S projektom Arpanet prišli ľudia z agentúry DARPA – Defence Advanced Research Project Agency, a požiadali UCLA
(UC Los Angeles), o spoluprácu, ktorú UCLA prijalo. Arpanet bol projekt prepojovania paketov v sieti počítačov.

Na Arpanete pracoval v UCLA konkrétnejšie v Network Measurement Center (NMC) tím, ktorý tvorili Stephen Crocker, Jon Postel, Robert Braden, Michael Wingfield, ktorý vypracoval prvý interface na Arpanet-u/Internet-u pre počítače Xerox data system Sigma 7 inak Scienstific data system (SDS) Sigma 7 a David Crocer, človek ktorý sa stal centrálnou osobou elektronickej pošty – email-u – pre Arpanet a Internet.
Mike Wingfield vypracoval interface – BBN 1822 –(rozhranie) pre Sigmu 7 s prenosovou rýchlosťou 400 Kbps, ktorá bola na tú dobu celkom dobrá.
V 1969 pripojili k UC Los Angeles ešte tri ďalšie siete: Stanford research institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB) a University of Utah in Salt Lake city. Táto štvoruzlová sieť mala prenosovú rýchlosť 50 Kbps. Táto sieť bola použitá ako prvý objekt pozorovania preťažovania siete.
Po spustení Arpanetu sa s touto sieťou už dalo niečo robiť a tak sa začalo pracovať na protokoloch pre „hostiteľské“ počítače. Neskôr v roku 1971 mal Arpanet už okolo 19 uzlov s tridsiatimi univerzitnými sieťami, ktoré financovala ARPA. Sieť sa rozrastala pomaly, bolo jej treba trochu pomôcť, oboznámiť s ňou verejnosť. Arpanet bol preto prezentovaný na Medzinárodnej konferencii o počítačovej komunikácii. Na konferencii sa okrem iných zúčastnili aj zástupcovia konkurenčných projektov. Na konferencii sa sformovala nová skupina International network working group (INWG), ktorá sa neskôr pripojila k International federation of information procesing.

2.2 „Zrodenie“ Internetu

Internet musel prekonať počiatočné problémy medzi ktorými bol problém komunikácie hostiteľských počítačov cez multi-paketovú sieť. Prvý kód TCP bol napísaný Richardom Karpom, ktorý bol potom v decembri 1974 upravený Yogen Dalal. Boli vytvorené aj ďalšie TCP protokoly (Mac TCP). Prvá špecifikácia protokolu TCP bola publikovaná ako Internet Experiment Note v decembri 1974. Súčasne sa začali tvoriť konkurenčné implementácie internetových protokolov v Stanforde, BBN a University College of London, čo znamenalo medzinárodné vyvíjanie Internetových protokolov. Protokol sa aj naďalej rozvíjal bol upravovaný na potrebnú komunikáciu napríklad medzi ARPANETOM a rádiovou sieťou využívajúc satelitný prenos. TCP protokol sa vyvinul a vznikol TCP/IP protokol. V 1981 3COM prišiel s UNET-om čo bol TCP/IP produkt, ktorý funguje na Ethernet-e. Postupne sa pripájali ďalšie Lokálne Siete (LAN). 2.3 Internet vtedy a dnes

Internet pri svojom vzniku ako ARPANET spájal v roku 1969 len 4 počítače, v roku 1972 23 počítačov, v roku 1984 už okolo 1000, v roku 1987 asi 10000 počítačov, 1993 viac ako 1,3 milióna počítačov dnes spája ešte viac počítačov a menších sietí,. Prudký nárast pripojených počítačov sa začal v 1986 zavedením NFSNet.

3. Všeobecne o INTERNET-e

3.1 Ako sa na internet pripojiť

Na internet sa môžeme pripojiť pomocou telefonickej linky dial-up a ISDN, bezdrôtové spojenie mikrovlné a satelitné pripojene a pevné pripojenie káblom – pevná linka. Každý užívateľ sa pripája na svojho providera, poskytovateľa siete.

Prenosová rýchlosť závisí od hardwaru a od pripojenia, napríklad pri klasickej telefónnej linke je maximálna rýchlosť 56 Kbps.
Dnes sa už nájdu providery, ktorí poskytujú pripojenie na internet „zadarmo“ (vynímajúc poplatky Slovenských Telekomunikácií za využívanie telefonickej linky – impulzy). Príkladom takého providera je napríklad Kiwwi, ktoré žiada iba registráciu.

3.2 Architektúra Klient – Server

Na internete sa využíva architektúra klient – server, kde klient je väčšinou normálny užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci nejaké multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny až pokým nedostane požiadavku od klienta, ktorú prijme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery. Príkladom týchto klientských programov sú napríklad Internet Explorer a Netscape Navigátor, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľského prostredia, ale funkciu majú rovnakú. Internet využíva protokol TCP/IP na komunikáciu medzi počítačmi, ale na prenos HTML stránok sa využíva protokol HTTP. Všetky klientské programy sú na takúto komunikáciu prispôsobené vo všetkých systémoch (Windows, Linux,..). Ukážka fungovania takejto komunikácie cez protokol HTTP sa nachádza v prílohe, príloha 13.1.

3.3 Tri základné kamene internetu

Základ internetu tvoria tri základné technológie – HTML, URL, HTTP. HTML je jazyk, ktorým sú písané WWW stránky, URL je špeciálny druh adresy používaný na internete a HTTP je prenosový protokol používaný na komunikáciu klient – server, na kladenie požiadaviek serveru a na odpovede servera na požiadavky.

4. Systém
(Windows a či Linux)

To aký systém používame dosť značne závisí od toho kde a načo chceme používať. Systém Windows používa väčšina bežných užívateľov, hoci u niektorých nájdeme aj linux. Linux sa však väčšinou využíva iba na serveroch. 4.1 Microsoft Windows

Microsoft Windows vyšiel v rôznych verziách (3.11, 95, 98, 2000, CE, ME, NT) a podporuje veľkú väčšinu hardwaru. Microsoft patrí medzi najväčších výrobcov softwaru. Verzia Windows NT je určená špeciálne pre sieť a teda aj pre internet. Windows má priamo implementovaný internetový prehliadač – Internet Explorer

4.2 LINUX

Linux tiež vyšiel v rôznych verziách (Red Hat, Mandrake, SuSe). Nevýhodou linux-u je to, že niektorí výrobcovia hardwaru nedodajú s ovládačmi pre Windows aj ovládače pre Linux, a preto nie sú podporované niektoré typy hardwaru. V linuxe, aspoň vo väčšine verzií je tiež implementovaný prehliadač – Netscape Navigátor ako grafický a ako textový prehliadač napríklad lynx. Linux má však jednu výhodu oproti Windows-u, vzťahuje sa naň GNU - licencia, ktorá zaručuje prístup k zdrojovým kódom a zaručuje jeho bezplatnosť.

5.

Jazyky internetu
(HMTL, JAVASCRIPT,...)

5.1 HyperText Markup Language HTML

Základným jazykom, ktorým hovorí internet je HTML a v ktorom je písaná väčšina dokumentov. Súbory písané v tomto jazyku majú príponu *.htm alebo *.html. Tieto súbory sú textové a štruktúrované, môže ich vytvoriť ktokoľvek kto má html editor (frontpage, netscape composer), alebo ak niekto pozná príkazy jazyka HTML, tak mu na napísanie stačí obyčajný textový editor (notepad, vim). S html jazykom dokáže tvorca stránky spraviť iba obyčajnú statickú stránku, ktorá bude ráno na obed a večer vyzerať rovnako.

5.2 JAVASCRIPT

Javascript patrí medzi jazyky požívané na internete, je veľmi obľúbený medzi tvorcami stránok. Javascript dáva veci do pohybu, dovoľuje vkladať nejaké tie interaktívne prvky, ktorými sa stránka oživí. Vložiť na stránku nejakú jednoduchú aplikáciu alebo hru prezentačné prvky alebo iné zaujímavé veci.
Javascript sa vkladá priamo do html dokumentu, je trochu zložitejší ako html jazyk, ale bez neho to nemá zmysel. 6. Protokoly
(TCP/IP,UUCP,...)

6.1 UUCP

6.1.1 Krátka história

Protokol UUCP vznikol v roku 1977 v Bellových laboratóriách, kde mal slúžiť na komunikáciu medzi miestami vývoja Unixu. V roku 1978 spájala táto sieť už viac ako 80 miest.

6.1.2 Charakteristika využitia

UUCP (Unix to Unix Copy) protokol je od svojho začiatku používaný najmä v sieťach typu WAN. WAN je typ siete, ktorá spája siete typu LAN (Local Area Network) a MAN (Metropolitan Area Network). Siete LAN sú malé zoskupenia počítačov väčšinou v jednej budove (školské siete)a siete MAN sú podobné sieťam LAN ale ich počítače sa nachádzajú po celom meste, či po celom kraji. Nevýhodou UUCP je, že telefonické spojenie obmedzuje prenosovú rýchlosť a telefonické pripojenie takmer nikdy nie je trvalé, užívatelia sa pripájajú a odpájajú k sieti, čo spôsobuje zdržanie doručenia dokumentov alebo emailov. Napriek týmto obmedzeniam ešte stále fungujú po celom svete siete UUCP, ktoré poskytujú oproti pevným linkám oveľa lacnejší spôsob pripojenia. K tomu aby sa z vášho počítača stal uzol UUCP stačí modem, telefónna linka a ďalší uzol, ktorý bude ochotný s vami komunikovať a poskytovať vám pripojenie.


6.2 TCP/IP

Siete LAN sú homogénne, čiže väčšinou ide o sieť počítačov v jednej budove, či na jednom poschodí, čo spôsobuje, že metóda store-and-forward (ulož a odovzdaj) protokolu UUCP nie je dostatočne pružná.

V týchto sieťach sa používa protokol TCP/IP, ktorý používa metódu packet-switched (prenos paketov), čo znamená, že informácie, ktoré sa posielajú po sieti, aj po internete sa najprv rozkúskujú, potom sa posielajú priamo cieľovému hostiteľovi a ten ich opäť poskladá.
Protokol TCP/IP sa používa na komunikáciu medzi počítačmi v sieťach LAN, ale aj na internete.

6.3 HTTP

HTTP – HyperText Transfer Protocol – ide o protokol, ktorý sa využíva na prenos dát na internete v architektúre klient – server. Prenášajú sa ním najmä stránky o ktoré cez prehliadač požiada klient.

6.4 FTP

FTP – File Transfer Protocol Ide o internetový protokol využívaný na prenos súborov medzi počítačmi. Môže sa použiť napríklad na sťahovanie voľne šíriteľných programov z nejakého servera, alebo o diaľkové nahrávanie stránky na server.

7. Chat a konferencie

Rozhovory cez internet sú veľmi zaujímavé, nikdy totiž neviete kto sedí za tým druhým monitorom, ktorý sa nachádza možno pár tisíc kilometrov od vás alebo je priamo vedľa vás v učebni alebo v internetovej kaviarni. V takejto komunikácii sa tiež vyžaduje určitá úroveň slušného správania, vyžaduje sa dodržiavanie Netikety ( odvodené od slova Net–sieť a slova Etiketa – zásady slušného správania sa ). Na Chat alebo na konferencie sa môžeme prihlásiť na nejakom servery poskytujúcom Chat alebo sa môžeme prihlásiť na nejaký kanál IRC cez program mIRC32 alebo xIRC alebo na kanál ICQ cez rovnomenný program ICQ. Ak pri interaktívnej komunikácií nemáme prístup k prenosu obrazu a teda toho druhého nevidíme, nemôžeme vedieť ako sa tváril pri čítaní alebo písaní správy, a zároveň ani nevieme akú intonáciu, podfarbenie hlasu, by použil nemôžeme vydedukovať či to myslel ako vtip, či to myslel smrteľne vážne alebo nejako inak, preto sa pri internetových rozhovoroch používajú určité značky a skratky na vyjadrenie pocitov či na skrátenie dlhých výpisov. Tu je zopár príkladov:
: - , hmm, zamyslenie
: - ) vyjadrenie radostného úsmevu
: - ( vyjadrenie nahnevaného úsmevu
: - x posielam pusu
IMHO podľa môjho súkromného názoru (In My Humble Opinion)
BTW okrem iného (By The Way)
ASAP čo najskôr (As Soon As Posible)

Tabuľka č.1

Tieto skratky sa používajú aj v Emailoch, pretože v nich tak ako v Interaktívnych rozhovoroch nevieme aké pocity má ten druhý. Na niektorých serveroch, ktoré poskytujú Chat sa priamo nachádzajú grafické verzie týchto značiek v rozšírenej palete. Príkladom takéhoto servera je napríklad server time2bcool.com alebo s príponou *.de. 8. Ďalšia služba internetu: Email

Email – Elektronická pošta.

Je to jeden z najrýchlejších spôsobov posielania pošty, hoci niekedy môže byť aj nebezpečný.

8.1 Email kde a načo

Email nám slúži na komunikáciu ako klasická pošta, s tým rozdielom, že nemusíme platiť poštovné, musíme mať nejakú emailovú schránku na nejakom servery a je to aj ekologickejšie, pretože nemíňame papier a teda šetríme lesy.

8.2 Bezpečnosť Emailu

V prípade, že e-mail nijako nezabezpečíme môže sa ľahko stať, že nám ho nejaký hacker bez veľkých ťažkostí zachytí, pozmení a pošle ďalej alebo jednoducho vymaže. Ak sa chceme niečomu takému vyhnúť mali by sme svoje emaily kryptovať. Jedným z kryptovacích programov je program PGP, ktorý využíva systém verejného a tajného kľúča. Tento systém funguje na princípe toho, že verejným kľúčom, ktorý v podstate môže vlastniť ktokoľvek, zašifruje odosielateľ email, a ten sa dá rozšifrovať iba vaším vlastným tajným kľúčom, ktorý máte iba vy, a po rozšifrovaní si pomocou digitálneho podpisu skontrolujete, či správu naozaj nikto nedešifroval počas jej cesty a nezmenil.

8.3 Emaily ako hrozba

Veľmi ľahko sa môže stať, že nám cez email príde vírus a mi o tom ani nebudeme vedieť. Príkladom vírusu, šíriaceho sa cez email je aj vírus „I love you“, ktorý sa začal na internete šíriť dňa 4. mája 2000. Tento vírus navíril milióny počítačov a hoci nepatril do rodiny deštrukčných narobil kopu problémov. Takéto vírusy sa síce neobjavujú často, ale aj tak ich hrozbu netreba podceňovať, lebo nabudúce môže nejaký znudený študent spraviť deštrukčný vírus, ktorý nám zmaže obsah celého disk a potom to bude väčší problém ako „chvíľkové“ spomalenie siete.
Kvôli takýmto vírusom treba dodržiavať aspoň dve zásady:
1. Neotvárať hneď každý email s údajným lákavým obsahom, pretože tvorcovia vírusov sú veľmi prešibaný a nebudú ponúkať fotku vašej svokry na nudistickej pláži.
2. Vždy mať zapnutý nejaký spoľahlivý antivírusový program


9. Slovenský Internet

Slovenský internet sa začal rozvíjať trochu neskôr ako ten svetový, a preto je ešte trochu zaostalý. Naproti tomu sa však rozvíja celkom sľubne. Už tu máme nejaké poštové servery, ktoré poskytujú emailové služby zadarmo (post.sk; pobox.sk; a ďalšie), interaktívne predajne a aukčné servery (onetwosold.sk), ktorých je už cca. 250, internetové vyhľadávače (altavista.sk; zoznam.sk;), aj servery poskytujúce SMS – brány a CHAT – interaktívne rozhovory. Na slovenskom internete sa nachádzajú už aj stránky ako cintorín.sk, na ktorých môžete niekoho “ pochovať ”, poprípade aj stránky typu manuály.sk na ktorých nájdeme ozaj veľa veľmi dobrých manuálov k rôznym zväčša počítačovým témam a nakoniec ešte uvediem príklad servera miesto.sk, ktorý bezplatne poskytuje miesto na disku servera a to o veľkosti 20 MB na www stránku bude stránkou virtuálneho www–servera. 10. Internetoví „piráti” a ich diela

4. mája 2000 svet ochromil vírus. Bol to vírus s pekným menom „I love you“. Nie ten biologický, ale počítačový. Onel de Guzman (Spyder), autor vírusu, ukázal svetu aký je zraniteľný.

Vírus nainfikoval obrovskou rýchlosťou milióny počítačov na celom svete. Aby sa mohol vírus šíriť dostatočne rýchlo využil jeho autor internetovú službu e-mail, využil pri tom bezpečnostnú dieru v programe Microsoft Outlook.
Piatok 26. Marca 1999 sa začal šíriť počítačový vírus Melissa, ktorého autorom bol Kwyjibo.
Najnovší vírus sa objavil 13. Februára 2000 t.j. deň pred Valentínom. Bolo to geniálne načasovanie. Vírus sa rozširoval veľmi podobne ako vírus „I love you“. Vírus sa šíril emailom a využíval pri tom bezpečnostnú dieru v programe Microsoft Outlook. Tento vírus ponúkal v prílohe obrázky Ruskej tenistky Anny Kurnikovovej.
Definícia Vírusu: „Program, ktorý pripája svoju kópiu k iným programom a zabezpečí aj jej aktiváciu. Kópia je pritom funkčne zhodná s originálom.“
Diela tohto typu internetových pirátov delíme na nerezidentné (vírusy priamej akcie) a rezidentné (TSR vírusy). Podľa cieľa infekcie ich delíme na bootovacie vírusy – infikujú tabuľku rozdelenia alebo častejšie sa infikuje boot sektor disku, čím si vírus zabezpečí spustenie ešte pred zavedením systému a originálny boot sektor premiestni na voľné miesto na nultej stope disku alebo na ľubovolné miesto v pamäti disku, ktoré označí ako chybné, aby zabránil jeho prepísaniu. Ďalej sú to súborové vírusy, ktoré infikujú súbory so špecifickou príponou alebo veľkosťou.
Vírusy poznáme aj deštrukčné, ktoré svojou činnosťou môžu poškodiť hardwér počítača. Napríklad vírus OneHalf po každom spustení odzadu zakóduje časť disku, čím spôsobuje nenapraviteľné škody na disku. Ďalším príkladom je vírus Win32.El_Inca,ktorý infikuje aj súbory programu mIRC 32. Po pripojení cez nainfikovaný program mIRC 32 vytvorí vírus dva súbory INCA.EXE (nainštaluje vírus) a REVENGE.COM, ktoré doručí spolubesedníkom. Vírus sleduje vety v besede a vyhľadáva v nich slovo „el_inca“. V prípade, že sa toto slovo vyskytne spustí sa REVENGE.COM, ktorý si zistí či je bios od firmy AWARD ak je spraví v CMOS-ke nejaké zmeny, ktoré môžu viesť k poškodeniu až úplnému zničeniu matičnej dosky.
Kto sú autori vírusov ? Prečo ich tvoria ? Čo z toho majú ?
Autormi väčšinou študenti SŠ a VŠ, ktorý majú veľa voľného času. Vírusy robia kvôli tomu, aby sa zviditeľnili alebo ako dôkaz toho, že na to majú alebo len tak z nudy vytvoria vírus vypustia ho a sledujú čo to urobí. Ďalším typom činnosti internetových pirátov je tzv. nabúravanie serverov. Túto činnosť vykonávajú skupiny alebo jednotlivci, ktorí sú nazývaní hackery.

Ich činnosť má viacero obdôb ako napríklad odpočúvanie paketov a ich prípadná zmena, dôsledkom čoho môžeme dostať úplne iný email a pod. Ďalšia obdoba je Denial of Service, ktorý spôsobí ochromenie servera alebo niektorých jeho služieb, preťaží ho. Toto preťaženie môže hacker spôsobiť zvnútra alebo zvonka. Ak sa snaží o to vnútri nejakej lokálnej siete, ideálnym príkladom je školská sieť, môže mu na to správca servera veľmi rýchlo a ľahko prísť a „malý“ hacker má veľké problémy, a tak sa väčšinu takýchto útokov vykonávajú hackery zvonka.




11. Vlastná práca

V tejto časti uvediem svoje návrhy a postrehy k téme, tak ako som to už v úvode spomínal.

Vo všeobecnosti sa u bežných užívateľov využíva systém Microsoft Windows, ktorý je však licencovaným softwarom, čo znamená, že nie je voľne šíriteľný a reprodukovateľný bez porušenia zákona o autorských právach, čo v konečnom dôsledku znamená, že zaň musíme zaplatiť určitú na naše pomery nemalú sumu. Naproti tomuto tu existuje iná ekonomickejšia možnosť, ako sa pripojiť na internet rovnako kvalitne a so správnymi nastaveniami dokonca aj bezpečnejšie, napríklad voči vírusom. Touto ekonomickejšou možnosťou je systém Linux, ktorý sa síce pomaly, ale isto rozmáha aj na Slovensku. Jeho bežnými užívateľmi sa stávajú často študenti stredných a vysokých škôl, ktorý majú záujem spoznať tento systém, ktorý sa na školách bežne nevyučuje, čo ja považujem za chybu.

V časti o Slovenskom internete som uviedol, že slovenský internet sa rozvíjali pomaly, ale sľubne. Čo by mohlo rozhýbať rozvoj slovenského internetu ?
Zlepšiť situáciu slovenského internetu by mohlo napríklad, rýchlejšie zavádzanie internetu do škôl a volnejší prístup k internetu na školách, kde je už zavedený. Ďalším príkladom zlepšenia by bolo vytvorenie viacerých internetových kaviarní, ktoré by boli na úrovni, čo znamená, že by išlo o kaviarne zo slušnou prenosovou rýchlosťou a kvalitnými službami, ako je občerstvenie ( káva, nealkoholické nápoje a pod.). Spôsob, akým sa pripája na internet veľká časť užívateľov, je dial-up. Pripojenie dial-up je pripojenie cez modem a klasickú telefónnu linku, čo v konečnom dôsledku znamená obmedzenie maximálnej prenosovej rýchlosti na
56 Kbps, čo nie je veľmi uspokojivé. Zlepšiť túto situáciu by mohlo zníženie poplatkov za linku ISDN, čím by sa rýchlejšie pripojenie priblížilo väčšiemu počtu užívateľov a možno by takáto zmena primela viacerých ľudí k pripojeniu na internet, čím by podnietili vznik viacerých nových serverov.

Takýto hypotetický vývoj slovenského internetu, by sa určite páčil novým aj starším užívateľom.

Na slovenskom internete sa už nachádza množstvo serverov, ktoré poskytujú poštové služby zdarma. No to nie je jediná služba, ktorú môžu servery ponúknuť svojim navštevovateľom. Existuje možnosť vytvoriť si svoj virtuálny WWW server na ktorom budeme uverejňovať prezentácie svojej osoby alebo firmy. Firmy sa na takýchto serveroch prezentujú väčšinou iba v prípadoch, keď firma nemá dostatočné finančné prostriedky na zriadenie vlastného servera. Osobné prezentácie, či virtuálne fun kluby sa môžu takouto formou ľahko zviditeľniť na verejnosti. Príkladom takéhoto servera je server miesto.sk, ktorý som už spomínal. Tento server poskytuje v súčasnosti 20 MB diskového priestoru na servery na WWW stránku a ďalších 20 MB na elektronickú poštu. Server sa samozrejme musí chrániť voči stránkam propagujúcim násilie, pornografiu a stránkam propagujúcim iný nežiadúci obsah. Jednou z podmienok prezentácie je uverejnenie jedného reklamného banera, čo iba minimálne obmedzuje autora prezentácie.