To je síce možné chápať ako rušivý jav a negatívny faktor, na druhej strane je to ale zdroj informácií pre ďalší rozvoj a rozširovanie jeho možností a služieb.
A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte mnoho viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie.
Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny šéf a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb od vrstvy k vrstve. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia- providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Providerovia majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby - pokiaľ na to ale máte.. 2.HISTÓRIA INTERNETU

2.1. PRVOPOČIATKY VO SVETE
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch - cestou najmenšieho odporu.