Pretože vedenie vyžaduje nasledovanie spravidla jedného človeka a ľudia majú tendenciu nasledovať toho, kto im sľubuje, že uspokojí ich potreby, priania a túžby, je pochopiteľné, že vedenie zahrňuje motiváciu, rôzne štýly a prístupy manažérov a komunikáciu k vedeniu.

Teda vedenie ľudí sa týka procesov predovšetkým vzájomnej komunikácie jednotlivcov a kolektívov v rámci existujúcich vzťahov nadriadenosti, podriadenosti a vzájomnej spolupráce. Zahŕňa rôzne spôsoby priameho a nepriameho usmerňovania, koordinácie, stimulácie a motivácie chovania sa daných jednotlivcov a kolektívov a to tak, aby včas a zároveň efektívne plnili potrebné úlohy. Nie vždy sa jedná len o plánované úlohy, lebo účasť ľudí v riadených procesoch väčšinou vyžaduje reagovať na rôzne nepredvídané situácie. Tie spravidla vyplývajú z neistoty v budúcich procesoch, zmien predpokladov, adaptácie na rýchlo sa meniace podmienky vyplývajúce z existencie podniku, ale aj podnikového okolia. Dnes sú v modernom manažmente veľmi populárne najmä spôsoby tvorčieho vedenia ľudí tzv. leadership a úloha daných vodcovských osobností, zdieľanie zámerov, názorov medzi vedúcimi a ich spolupracovníkmi a spojovacie úlohy organizačnej kultúry daného podniku.

Kontrolovanie
Zahŕňa meranie a korekciu prevedenia ako individuálnych, tak aj celkových aktivít organizácie, s cieľom dosiahnuť istotu, že budú v súlade s plánom. Týka sa merania dosiahnutých výsledkov vzhľadom k cieľom a plánom, aby bolo možné zistiť výskyt odchýlok od štandardov a tak môže prispieť k ich odstráneniu. Jednoducho povedané, kontrolné prostriedky umožňujú realizáciu plánov. Plány vedú manažérov k tomu, ako využívať zdroje pre dosiahnutie špecifických cieľov, teda ich činnosti sú kontrolované s cieľom zistiť, či odpovedajú plánom. Kontrolné činnosti sa vo všeobecnosti vzťahujú k meraniu úspešnosti. Každá kontrolná činnosť meria a ukazuje, či práca bola vykonaná a ako, v prípade dlhodobej resp. veľmi výraznej odchýlky nasleduje uplatnenie odpovedajúcich korekčných opatrení. Aby bolo možné závažné udalosti prispôsobiť plánu, je potrebné poveriť pracovníkov zodpovedných za výsledky, ktoré sa odchyľujú od plánu a zároveň definovať spôsob resp. návod k napraveniu neželaného stavu do úrovne čo najviac sa približujúcej stanovenému cieľu. Samozrejme k správnemu posúdeniu, ako sa stav vyvíja oproti zadanému cieľu sú potrebné správne informácie na správnom mieste a v správny čas. Kontrolovanie ako manažérska funkcia musí ako ostatné spĺňať faktor časopriestoru, a to v tom zmysle kedy a na ktorých miestach musí existovať kontrola, kedy a kde sa uplatnia následné korekčné opatrenia a pod.

Všetky uvedené manažérske funkcie vyžadujú existenciu informačného pozadia, t.j. existenciu, využiteľnosť, dostupnosť, prehľadnosť potrebných informácií. A práve syntézou nárokov na informačné zabezpečenie manažérskej práce (všetkých jednotlivých manažérskych funkcií) vzniká tzv.