Windows) môžu navyše obsahovať ďalšie systémové (programové) prostriedky:
· textový editor, štandardný prekladač assembleru a vyšších programovacích jazykov
· knižnice štandardných podprogramov pre podporu užívateľských aplikácií
· linkovací program na spájanie užívateľských programov s knižnicami
· služobné programy pre manipuláciu so súbormi na diskových mechanikách
· služobné programy pre diagnostiku a správu systému
· programy pre sieťovú komunikáciu, ako je prenos správ, údajov, súborov, elektronická pošta
· emulátory iných systémov alebo komunikačných prostriedkov (počítač sa „tvári“, akoby pracoval pod iným systémom).

Operačné systémy môžeme rozdeliť podľa jadra na jednoužívateľské, viacužívateľské (multiterminálové, sieťové), jednoúlohové a viacúlohové (umožňujúce multitasking čiže zdanlivý súčasný beh viacerých aplikácií naraz). Podľa iného kritéria rozoznávame systémy pamäťovo rezidentné (pre jednoduché mikropočítače, kde je celá exekutíva (výkonná časť) pevne umiestnená v pamäti ROM) alebo diskovo orientované operačné systémy, ktorých programové moduly sú umiestnené na diskových médiách a podľa potreby sú nahrávané do operačnej pamäte. Podľa určenia, akému účelu má operačný systém slúžiť, rozoznávame univerzálne operačné systémy a systémy špecializované na konkrétny účel – vývojové, riadiace, komunikačné, diagnostické a pod.
OS má niekoľko „vrstiev“. Najnižšiu – fyzickú tvorí hardware počítača, nad ním operujú programy označované ako „firmware“ – BIOSu (Basic Input Output System), na nich sú postavené vyššie „logické vrstvy“ operačného systému. Pomocou služieb a prostriedkov operačného systému sú vytvorené používateľské prostredia, v ktorých prebiehajú aplikácie.
OS je teda zjednodušene súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardvéru, ale aj softvéru v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami.
OS sa inicializuje vždy, keď sa spustí alebo resetuje počítač (Ţ načíta sa do pamäte – tomuto procesu sa hovorí bootovanie), a umožňuje nám vykonávať obsluhu prostriedkov počítača pomocou svojich príkazov, ako sú napr. zmena diskovej mechaniky, prezretie obsahu, spustenie programu, vytlačenie súboru na tlačiareň, kopírovanie a vymazávanie programov z jednotlivých mechaník.. U osobných počítačov sa dnes najčastejšie používajú operačné systémy Windows, v menšej miere Linux. Pred nejakými desiatimi rokmi bol používany operačný systém MS DOS.

Druhy operačných systémov.

MS DOS (Microsoft Disk Operation System)
Operačný systém vyvinutý firmou Microsoft pre počítače kompaktibilné so štandardom IBM PC. Výhodou bola dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a predovšetkým obrovské rozšírenie. Nevýhodami je jeho textová orientácia, ďalej nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne (multitasking) a to, že nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640kB. MS DOS je tvorený jadrom (súbory msdos.sys a io.sys) a súborom command.com.
MS DOS je diskovo orientovaný OS – dokáže pracovať so súbormi a adresármi; riadi tok informácií do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií; umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať.