Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv. príkazového riadku), ktoré je možné rozdeliť na nasledujúce:
· práca so súbormi a adresármi
· práca s diskami
· konfigurácia hardvéru
· optimalizácia použitia pamäte
· zrýchlenie činnosti programov
· úprava činnosti podľa zákazníka

Obdobie, kedy osobné počítače ovládal MS DOS so svojím príkazovým riadkom, skončilo na začiatku 90-tych rokov. Nestačil už ani DOS Shell a Norton Commander a osobné počítače ovládli MS Windows. Prvou verziou boli Windows 3.x – grafická nadstavba MS-DOS, určená pre komfortnejšie a univerzálnejšie ovládania počítača a aplikácií. Ovládanie Windows je založené na grafickom užívateľskom prostredí (GUI – Graphical User Interface), ovládanom prevažne myšou. Toto je najväčší rozdiel oproti predchádzajúcim verziám MS DOS, ktorý vyžadoval zadávanie všetkých povelov z príkazového riadku. Medzi ďaľšie výhody patrí schopnosť mať spustených viacej aplikácií zároveň (Windows 3.x už dokáže nepreemtívny multitasking); univerzálne ovládanie periférií a využitie maximálneho rozlíšenia a farebnosti, ktoré poskytuje grafická karta a monitor. Ďalej umožňuje vytvárať viacnásobné okná aplikácií DOSu a má možnosť rýchlejšej 32-bitovej práce so súbormi. Windows 95

Táto verzia je už samostatný, od MS DOSu nezávislý OS. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách: poskýtnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom v škole, zamestnaní alebo doma. Windows sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie základných činností.
V súvislosti s Windows sa často hovorí o pojmoch, ako sú multitasking, multithreading, multiprocessoring, ale aj stabita.
· multitasking je vykonávanie viacerých úloh súčasne. Keďže väčšina počítačov má iba jeden centrálny CPU, multitasking sa simuluje tak, že procesor striedavo vykonáva časti jednotlivých zadaných procesov, a navonok sa tvári, že sa vykonávajú súčasne. Podľa toho, kto rozhoduje o striedaní procesov, delíme multitasking na preemtívny a nepreemtívny. Pri preemtívnom multitaskingu organizuje prideľovanie procesoru jednotlivým procesom hlavný proces, nazývaný kernel. Ten organizuje prípadné prerušenie vykonávania jednotlivých procesov, a potom odovzdá procesor na vykonávanie ďaľšieho procesu.