Monitory môžeme posudzovať podľa niektorých kritérií :

- podľa farebnosti
- podľa veľkosti uhlopriečky
- podľa zobrazovaných informácií
- podľa režimu práce
- podľa fyzikálneho princípu monitora
Podľa farebnosti rozoznávame monitory :
a) monochromatické – jednofarebné (čierno–zelené, čierno–biele, čierno–oranžové )
b) farebné
Podľa veľkosti obrazovky : veľkosť monitora udáva uhlopriečka meraná v palcoch, napr. 12”, 14”, 15”, 17” a 21”. Podľa zobrazovanej informácie monitory delíme na :
a) alfanumerické – na obrazovke alfanumerického displeja vieme zobraziť iba
písmená, číslice a ďalšie znaky kódu ASCII.
b) grafické - ak má byť výstupom z počítača obrázok, potrebujeme grafický
monitor. Podľa režimu práce je monitor schopný pracovať v dvoch základných režimoch :
a) v textovom režime umožňuje zobrazovať niektorý z počítačových kódoch
b) grafický režim umožňuje zobrazovať jednotlivé body, z ktorých sa skladá grafická informácia na obrazovke. Aby sme dosiahli maximálnu rozlišovaciu schopnosť displeja, musíme mať i grafické kartu.
Grafické karty, alebo videokarty, obsahujú displejový radič, tzv.videoadaptér, ktorý umožňuje pripojenie monitora k počítaču a stará sa o jeho obsluhu. Najpoužívanejšie videoadaptéry sú:
MDA, HGC, CGA, EGA, VGA, SVGA, TIGA.
Podľa fyzikálného princípu delíme monitory na :
a) klasické – sú to elektrónkové obrazovky ( ako TV )
b) LCD – vyrobené na báze tekutých kryštálov ( ako v digitálnych hodinách )
c) plazmové – ploché displeje používané pri prenosných počítačoch (laptop, notebook )

Monitor, podobne ako televízor, pri dlhodobom sledovaní nepôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Pre čiastočné zmiernenie negatívneho vplyvu na zdravie t. j. na zníženie žiarenia elektrónkových monitorov sa používajú ochranné filtre.