Termín E-mail, je syntézou dvoch anglických slov electronic a mail. Slovo electronic prekladáme ako elektronická a slovo mail ako pošta. E-mail je po WWW druhá najpožívanejšia služba na internete, ktorá je určená pre rýchlu písomnú komunikáciu. Všetky druhy pripojení obsahujú jednu a viac objemovo neobmedzených elektronických poštových schránok. Presmerovanie obsahu e-mail schránky v sieti prowidera na e-mailovú schranku u iného poskytovateľa služieb internetu alebo ako SMS správu na mobilný telefón je doplnková služba k už existujúcim službám a je spoplatňovaná mesačne. Cieľová skupina
Elektronická pošta je základným pilierom medzi službami prístupnými v sieti internet. Okrem samotnej služby WWW ma najväčšie rozšírenie. Svojim významom v praktickom živote sa dostala na úroveň klasickej pošty, no z hľadiska flexibility však nemá konkurenciu. E-mail dokáže poskytnúť uspokojenie každému používateľovi, ktorý pre svoju pracovnú alebo súkromnú existenciu potrebuje rýchlu písomnú komunikáciu. Okrem samotných textových správ je prostredníctvom elektronickej pošty možné prenášať aj súbory ľubovoľného dátového formátu, obsahujúce napríklad bitmapovú či vektorovú grafiku, formátovaný text, video a audio záznamy. Klient je pri používaní elektronickej pošty limitovaný len objemom prenášaných dát a svojou peňaženkou.
Cieľovou skupinou pre použitie doplnkovej služby presmerovania sú zákazníci, ktorí používajú niekoľko mailboxov u jedného alebo aj u rôznych poskytovateľov služieb internetu a z praktických dôvodov nechcú individuálne sťahovať obsah jednotlivých elektronických schránok. Presmerovaním celého obsahu poštovej schránky na inú schránku im stačí v rámci klientského poštového programu definovanie len jedného poštového účtu.
Z hľadiska aktraktívnosti sa javí ako oveľa zaujímavejší druhý variant tejto služby, ktorým je posielanie prvých 160 znakov z obsahu každej poštovej správy na vybrané telefónne číslo mobilného operátora vo forme SMS správ.
Podrobnejší opis e-mail
Pre lepšie pochopenie elektronickej pošty je možne použiť analógiu klasickej americkej pošty. Uložíme svoju správu spolu s adresou do poštovej schránky. Poštový automobil pozbiera jednotlivé zásielky a dovezie ich na jedno miesto. Tam sa tieto zásielky roztriedia na základe adresy a pošlú ďalej na ďalšie miesto k následnému spracovaniu.
Takto sa zásielka dostane na miesto určenia niekoľko krát triedená a smerovaná.
Špeciálnym prípadom je doručenie pošty do zahraničia, kde už americká pošta nemôže doručiť zásielku. V tomto prípade odovzdá zásielku príslušnému národnému doručovateľovi. Táto analógia nám ozrejmuje prechod poštovej správy z jednej siete do druhej. Vo svete elektronickej pošty sa tieto prechody nazývajú "aplikačné brány" (application gateways). Tieto prechody sa nazývajú bránami preto, lebo umožňujú prechod medzi dvoma rozličnými prostrediami. Poznajú situáciu na obidvoch stranách a zabezpečujú preklad jednotlivých správ na správy zrozumiteľné pre druhú stranu a naopak.
Tak ako pri klasickej pošte obálka, plní túto funkciu v elektronickej pošte hlavička. Hlavička správy obsahuje tieto údaje:
TO (Komu):
FROM (Od koho):
SUBJEKT (Predmet):
Postupne ako správa prechádza sieťou pribaľujú sa na ňu informácie, ktoré nám môžu pomôcť odhaliť kade išla v prípade, že sa nedostala do cieľa.
Elektronická pošta podobne ako služba WWW je založená na architektúre klient-server. Znamená to, že pri práci s elektronickou poštou sa zúčastňujú dva subjekty:
poštové servery - ich úlohou je prenášať správy,
poštoví klienti - ich úlohou je starať sa o používateľa. Majú formu programu, ktorý beží na počítači používateľa a umožňuje mu prijímať a posielať správy.
Po odoslaní, prostredníctvom poštového klienta, je správa uložená na poštovom serveri. Tam si ju prevezme ďalší poštový server a ten ju doručí ďalšiemu. Jednotlivé poštové servery medzi sebou komunikujú pomocou protokolu SMTP(Simple Mail Transfer Protocol). V ňom je definované, že pri prenose správ je v jednom byte iba sedem bitov, čo nám hovorí, že nie je možné elektronickou poštou posielať binárne súbory. Zjednodušene povedané nemôžeme požívať diakritické znamienka. Toto je možné obísť priložením attachmentu (viď MIME). Týmto postupným doručovaním sa správa dostane na miesto určenia odkiaľ si ju príjemca vyzdvihne pomocou poštového klienta. Pre komunikáciu poštového klienta a poštového servera sa najčastejšie používa protokol POP3(Post Office Protocol, verzia 3). Tento protokol bol vyvinutý na to aby bolo možné používať poštových klientov na iných počítačoch ako na tých na ktorých pracujú poštové servery.
E-mail adresa:
V sieti počítačov Internet plní funkciu poštovej adresy e-mail adresa. Základom adresy pre elektronickú poštu je doménová adresa, ktorá určuje cestu ku konečnému miestu kde má byť pošta doručená. Táto adresa môže označovať priamo konkrétny hostiteľský počítač alebo doménu (nerozlišujú sa veľké a malé písmená).
Prvá časť v e-mailovej adrese určuje konkrétne používateľské konto (môže byť zostavené obecne od 3 do 40 znakov vrátane bodky a podtržníku, veľké a malé písmená sa rozlišujú). Znak medzi prvou a druhou časťou @ (medzi nami dievčatami nazývaný zavináč) oddeľuje doménovú adresu od identifikácie adresáta.
[email protected]
Forwarding:
je odosielanie došlej správy, ktorú sme dostali, niekomu inému koho by mohla tiež zaujímať. Správu je možné poslať samostatne, alebo ako súčasť nami vytvorenej správy. Je to veľmi výhodné ak kolega rieši nejaký problém a vy ste dostali správu, ktorá súvisí s týmto problémom, môžeme mu ju priamo poslať a pripojiť naše pripomienky.
MIME (Multi-purpose Internet Mail Extensions):
je špecifikácia pre pripojovanie iných než textových objektov k správam elektronickej pošty. Táto špecifikácia umožňuje aj napriek tomu, že odosielateľ a aj príjemca majú rozdielne programy pre elektronickú poštu posielať si rôzne objekty ako prílohu k elektonickej správe. Takto je možné posielať výkazy, dotazníky, šoty, grafické návrhy, programy - všetko, čo je v elektronickom tvare.
Elektronické konferencie:
Schopnosť elektronickej pošty poslať jednu správu viacerým adresátom je možné využiť na výmenu informácií určitého okruhu používateľov. Určitá skupina ľudí má tak možnosť navzájom komunikovať. Jednou nevýhodou je evidencia účastníkov konferencie. Keď jeden z členov konferencie posiela príspevok musí poznať všetky adresy účastníkov, takto vzniká problém s aktualizovaním zoznamu týchto adries. Preto je riešením údržba iba jedného zoznamu účastníkov, ktorý spravuje jeden z účastníkov. Takto každý účastník pozná adresu správcu (distribučná adresa - sem sa posielajú príspevky, administratívna adresa - sem sa prihlasujeme alebo odhlasujeme do konferencie). Ten správu, ktorú obdržal prečíta, vyhodnotí prípadne ihneď odpovie, alebo ak ide o triviálne otázky či neprístojnosti, odstráni. Takáto konferencia sa stáva moderovanou. Iným riešením je, že miesto fyzického správcu je umiestnená aplikácia, ktorá správy len distribuuje ale netriedi. Takto pracuje nemoderovaná konferencia. Pre porozumenie je treba povedať, že každý správca plní dve úlohy. Po prvé udržuje zoznam adries a po druhé moderuje konferenciu.
Spamming:
Hromadnému rozposielaniu nevyžiadaných správ sa hovorí spamming. Je nežiaduci už len z ekonomického pohľadu. Keď sťahuje zákazník svoju poštu vynakladá náklady na to aby si mohol túto poštu vyzdvihnúť (telekomunikačné poplatky a poplatky za signál Internetu). V praxi to znamená, že ak vám niekto naplní poštovú schránku letákmi, pokrčíte ramenami a zahodíte ich do koša, pretože vás to nič nestojí.
Ale pri spammingu vlastne toto financujete. Je to ako keby vám niekto vyberal peniaze z účtu a povedal vám, že jediné čo môžete urobiť je ísť do banky a zatrhnúť to. Otázne je prečo by ste mali riešiť problémy, ktoré vám spôsobil niekto iný. Bližšie info o problematike nájdete na adrese: www.antispam.cz.
Bezpečnosť elektronickej pošty:
Komunikácia po Internete neposkytuje záruku súkromia, respektíve doručenia správy len na požadované miesto. Je možné, že správa nebude doručená z nejakého dôvodu (nepracuje počítač) a zatúla sa ako nedoručiteľná na adresu postmastera - správcu. Pre ochranu súkromia je k dispozícií jedinečný nástroj v podobe šifrovacieho programu PGP (Pretty Good Privacy). Tento šifrovací program pracuje systémom dvoch kľúčov pričom jeden je verejný a druhý je súkromný. Po zverejnení verejného kľúča nám môže ktokoľvek poslať správu zašifrovanú verejným kľúčom, no dekódovať správu je možné len súkromným kľúčom. To znamená, že nikto iný nemôže prečítať našu správu, len autorizovaný príjemca.
Záver
Čo dodať na záver? Význam elektronickej komunikácie medzi ľuďmi trvale narastá. Z čisto humorného hľadiska nie je ďaleko skutočnosť, keď každému človeku v našom známom svete bude spolu s rodným číslom pridelená aj jedna elektronická adresa a na identifikačnej karte či cestovnom pase sa okrem reálnej adresy obajví aj adresa elektronická. Je to len vízia, alebo tvrdá realita ktorá nás neminie?
Služba presmerovania je podobne ako všetko čo človek používa, ako dvojsečná zbraň. Vie potešiť a priniesť komfort pri každonennej pracovnej rutine, hlavne vtedy ak očakávame doležitý e-mail, alebo sme mimo siete Internet, no vie aj pekne rozčúliť, ak sa stávame obeťou nevyžiadaných poštových správ (SPAM) a nám sa „valí“ jedná správa za druhou.
V každom smere je táto služba prínosom a má svoje opodstatnenie na našom trhu.
