Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Počítačové siete, Internet

Počítačová sieť - prepojenie viacerých počítačov tak, aby tieto mohli navzájom prenášať dáta a komunikovať medzi sebou.
Siete sa delia podľa viacerých hľadísk, najskôr spomeniem rozdelenie podľa rozlohy:
 LAN (Local Area Network) - tzv. lokálna sieť, spájajúca najviac niekoľko budov (stretneme sa s ňou najčastejšie, aj keď zväčša obsahuje aj pripojenie na nejaký druh WAN)
 WAN (Wide Area Network) - rozľahlá sieť, rozkladajúca sa na v podstate ľubovoľnom území, spájajúca napr. pobočky firmy v rôznych mestách či štátoch. Internet sa dá vo svojej podstate považovať za WAN
 niektorí teoretici vyčleňujú aj tzv. MAN (Metropolitan Area Network), čiže sieť rozkladajúca sa zhruba na území mesta, dá sa však obvykle stotožniť s typom WAN
Siete WAN obvykle používajú veľký počet rôznych typov prenosových médií (metalické (s kovovým jadrom) vodiče, optické vedenia, rôzne bezdrôtové spoje, satelitnú komunikáciu, atď.). V sieťach LAN sa prevažne ešte stále najviac používajú metalické káble, aj keď v posledných mesiacoch zaznamenal rozmach najmä bezdrôtový spôsob mikrovlnnej sieťovej komunikácie (štandard IEEE 802.11b, nazývaný aj Wi-Fi). Bezdrôtové siete všeobecne sa označujú skratkou WLAN (Wireless LAN). Pri sieťach vedených pomocou káblov (ale v skutočnosti nielen pri nich) sa teoretici vždy dotknú problému topológie, teda usporiadania siete. Existujú tieto základné typy:
 kruhová (počítače sú pospájané dookola každý s dvomi ďalšími)
 hviezdicová (počítače sú pripojené na jeden centrálny bod: HUB = rozbočovač)
 zbernicová (počítače sú priamo alebo pomocou dlhšieho vedenia pripojené na hlavné vedenie - zbernicu)
Tu si treba uvedomiť rozdiel medzi fyzickou a logickou topológiou: fyzická určuje, ako sú stanice pospájané fyzickým vedením, logická zas určuje, ako sa táto sieť v skutočnosti bude správať (z hľadiska prenosu dát). Dosť bolo nateraz abstraktných pojmov, pozrime sa, aké typy sietí LAN existujú v praxi:
 ARCNet (Attached Resource Computing Network) - hviezdicová topológia, prenosová rýchlosť max. 2,5 Mb/s, využíva 93-ohmový koaxiálny kábel; zastaralá a už nepoužívaná sieť (nevidel som ani jednu v prevádzke, aj keď niekoľko komponentov som ešte mal možnosť zhliadnuť - viď napr. istý M.

Herman a jeho Active Hub zapadajúci prachom na poličke)
 Token Ring - fyzicky hviezdicová, logicky kruhová topológia, prenosová rýchlosť bežne do 16 Mb/s, kabeláž koaxiálna alebo UTP; svojho času veľmi výkonný typ, ale najmä kvôli cene bol vytlačený Ethernetom,
(oba tieto typy používajú princíp tokenu - určitý kúsok dát, ktorý putuje medzi stanicami ako „ide pešek dokola“, vysiela len tá stanica, ktorá ho má)
 Ethernet - v súčasnosti (v rôznych modifikáciách) dominujúci typ, logická topológia zbernicová (na princípe zdieľania média - stanica začne vysielať keď nevysiela žiadna iná; všetky ostatné môžu dáta prijímať, ak sa stane, že dve stanice začnú vysielať naraz (kolízia), zastavia sa a po určitom čase pokus opakujú), fyzická topológia zbernicová (10Base5, 10Base2) alebo hviezdicová (10BaseT, 100BaseT,...)
Keďže Ethernet je najrozšírenejšou sieťou, trochu sa pri ňom ešte pristavím. Existuje niekoľko typov kabeláže:
 10Base5 (hrubý Ethernet) - žltý hrubý koaxiálny kábel - poskytuje dlžky segmentu až 500 metrov, bežne sa však už nepoužíva
 10Base2 (tenký Ethernet) - 50-ohmový koax. kábel (šedý/čierny) - vďaka cene rozšírený najmä v domácich sieťach, počítače sú k sieti pripojené pomocou T-konektorov spájajúcich jednotlivé časti kábla, na oboch koncoch ukončená zakončovacím odporom (terminátorom)
 10BaseT - štvorpárová krútená dvojlinka (UTP) - stanice sú pripojené k rozbočovaču (HUBu), tie môžu byť ďalej prepojené s tzv. prepínačmi (switch; obšírne vysvetlenie princípu by išlo nad rámec tohto zhrnutia), niekedy sa používajú aj optické káble, kombinácia rôznych metalických či optických vedení sa nazýva štruktúrovaná kabeláž.
 100BaseT - podobný ako predošlý, na rozdiel od predchádzajúcich typov s prenosovou rýchlosťou max. 10 Mb/s umožňuje až 100 Mb/s.
 1000BaseT (Gigabit Ethernet) - až 1 Gb/s, vyžaduje optické vedenia príp. vysokvalitné metalické káble, zatiaľ používaný len vo väčších firmách, kde sú nároky na sieťové prenosy extrémne veľké.
 Wi-Fi - bezdrôtové siete pracujúce v mikrovlnnom pásme 2,4 GHz, môžu fungovať ako peer-to-peer (bez centra) alebo s centrálnym prístupovým bodom, maximálne (ťažko dosiahnuteľné) rýchlosti až 11 Mb/s.
Siete sa dajú pomocou rôznych zariadení spájať, čím postupne vytvárajú WAN. Iste najväčšou sieťou WAN je Internet (správne sa píše s veľkým písmenom, pretože je to jej vlastné meno; internet je každá sieť pracujúca na rovnakkých princípoch ako Internet).
Internet sa ako sieť vyvinul z americkej experimentálnej siete ARPANET, ktorá vznikla v r. 1969. Najskôr spájal americké vládne inštitúcie, neskôr najmä univerzity, až na začiatku 90-tych rokov začala prebiehať jeho komercializácia, ktorej dôsledky sú každému vcelku známe.
Čo je to Internet? Podľa definície je to celosvetová otvorená decentralizovaná sieť používajúca protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) (protokol - akýsi „jazyk“ určujúci pomenovanie staníc a celý spôsob ich komunikácie, okrem TCP/IP existujú napr. IPX/SPX, NetBEUI,..., používané prevažne v LAN). Protokol TCP/IP sa skladá z troch častí: sieťového protokolu IP, ktorý dohliada na prenos správy na cieľový počítač, transportného protokolu TCP/UDP, zaisťujúceho integritu prenosu, a aplikačných protokolov, starajúcich sa o formátovanie komunikácie v závislosti od poskytovanej sieťovej služby.

Internet nemá centrálne body, ako taký je de facto nezničiteľný a v podstate nekontrolovateľný; ako taký nikomu nepatrí, vlastníkov majú len jeho časti. Dáta môžu medzi 2 bodmi putovať úplne rozdielnymi cestami. Dátové spoje sú vytvorené veľkým množstvom druhov metalickej či optickej kabeláže, bezdrôtovými pozemnými či satelitnými spojmi, atď.
Počítače zapojené do Internetu majú jednoznačný identifikátor - IP adresu. Je to 32-bitové binárne číslo, ktoré sa pre prehľadnosť zapisuje ako 4 dekadické čísla (napr. 62.168.67.49). Keďže pamätať si IP adresy je pre normálneho človeka nemožné, používajú sa tzv. doménové mená (hostnames). Tie sa skladajú za normálnych okolností z mena počítača a z tzv. domén najmenej 2 úrovní. (napr. www.tn.slovtel.sk - www je meno počítača, tn je doména 3. úrovne, slovtel 2. úrovne a sk je tzv TLD (Top Level Domain) - doména najvyššej úrovne. Čo sa týka TLD, buď sú to skratky štátov (ktoré však nemusia nič hovoriť o skutočnom umiestnení počítača (inak, namiesto počítač sa v tejto oblasti používa skôr názov hostiteľ)) alebo skratky označujúce zhruba činnosť organizácie, ktorej doména patrí (.com, .biz, .info, atď. pre komerčné stránky, .org, .net, atď. pre neziskové organizácie, .gov a zopár ďalších pre vládu USA, mnoho ďalších nových skratiek ešte len začína naberať využitie).
Dáta cez sieť prúdia vo forme paketov, čo sú relatívne malé kúsky údajov obsahujúce hlavičku s cieľovou adresou, tieto sú posúvané smerovačmi (routermi - hardvérové zariadenia spájajúce viaceré časti siete) podľa adresy do cieľového smeru, až dosiahnu hostiteľa.
Server - počítač v sieti, poskytujúci určité sieťové služby, ktoré sú využívané klientmi. Medzi základné služby v Internete (samozrejme, existujú celé desiatky ďalšich, mnohé služby populárne pred desiatimi rokmi už zanikli, ale vznikajú zas nové) patria:
 WWW (World Wide Web) – najpoužívanejšia služba, sprístupňuje informácie pomocou tzv. hypertextovej technológie a multimédií. Stránky obsahujú odkazy na iné stránky, čím vytvárajú „pavučinu“ (web). Prostredníctvom rôznych technológií (CGI, Java, PHP, ASP,...) je možné spúšťať interaktívne aplikácie, pomocou vyhľadávačov je možné rôznymi spôsobmi vyhľadávať informácie. Služba využíva aplikačný protokol HTTP (Hyper-Text Transfer Protocol) a umiestnenie určitého zdroja (stránky, programu, atď.) je vo forme: protokol://meno:[email protected]/cesta. Meno užívateľa a heslo zväčša nie sú použité. Tento spôsob zápisu sa označuje skratkou URL (Uniform Resource Locator).

Príklad: http://www.reputable.com/images/indychas.jpeg
 FTP (File Transfer Protocol) – služba určená na prenos súborov (aj keď sa naň dá použiť aj HTTP)
 e-mail – elektronická pošta. Adresa užívateľa je vytvorená vo formáte [email protected], pričom nie vždy sa uvádza aj konkrétne meno počítača (ak určitá doména má vyhradený poštový server – napr. v [email protected] je mrkvicka.sk názov domény)
 Telnet – služba poskytujúca prístup k príkazovému riadku (zváčša unixového) servera (textovému terminálu). Kvôli bezpečnostným problémom je nahrádzaná službou SSH (Secure Shell)
 Usenet – tzv. elektronické noviny – súhrn konferencií a diskusií na rôzne témy. Medzi „novšími“ užívateľmi nie je táto služba príliš rozšírená
 už takmer nepoužívané služby – Archie, WHOIS, Gopher, WAIS
 rôzne moderné služby na prenos streamovanej (priamo zo servera prehrávanej) hudby a videa (napr. RealAudio), hranie hier cez Internet, vytváranie peer-to-peer sietí poskytujúcich (nie vždy legálne) súbory (Kazaa, Gnutella), vzdialený grafický prístup na počítač (VNC, X Window System),...

Internet je pre človeka veľmi mocný nástroj, ale pritom je potrebné dávať si zvýšený pozor na ohrozenie bezpečnosti kvôli vírusom a hackerským útokom, existujúcim hlavne kvôli chybám v softvéri. Rovnako je horúcou aj otázka súkromia a možného odpočúvania zo strany vlád štátov. Je však nesporné, že Internet bude ešte niekoľko rokov patriť k fenoménom vznikajúcej informačnej spoločnosti...


(bohužiaľ, nemôžem sem dať obrázky topológie).

Zdroje:
Stuchlý, V.: Počítače a komunikace. Computer Press, Praha, 1994 (myslím) -
Harbaugh, L. G.: Problémy v sítích Novell Netware.Computer Press, Praha, 1995 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk