Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Netiquette alebo Netiketa

Tak ako hocikde inde, aj na Internete platia isté zásady slušného správania sa, ktoré je potrebné dodržiavať. Názov pre tieto pravidlá vznikol malou slovnou hračkou, ktorá sa dá preložiť aj do slovenčiny. Je to vlastne spojenie dvoch lov. Tým prvým je etiquette, čiže etiketa po anglicky. (Ak neovládate význam tohto slova, nájdite si ho v slovníku a môžete sa za seba hanbiť.) Druhým je slovko net. Po anglicky znamená sieť, ale okrem iného je to aj slangový výraz pre Internet, ktorý sa veľmi často používa. A práve pre tento druhý význam sa dve slová spojili a vzniklo slovko netiquette, po slovensky netiketa. A vzhľadom k tomu, že pre niektoré špecifické situácie na Internete ešte neexistujú príručky, niečo o netikete si povieme. V zásade platí pravidlo, ktoré sa využíva v bežnom živote, a síce: Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty iným. Bohužiaľ sa vo väčšine prípadov toto pravidlo porušuje. Súvisí to s tým, že Internet poskytuje užívateľovi predsa len najväčší pocit súkromia, a čo je hlavné –anonymity. Pocit, že nás nikto nevidí a nikto ani len nepočuje náš hlas, vie v niektorých prípadoch spraviť hotové divy. Človek si oveľa viac dovoľuje a nebojí sa povedať, resp. napísať veci, ktoré by bežne vôbec nenapísal. Na diskusných fórach či chatoch sú správcovia, ktorí dohliadajú na to, aby komunikácia medzi jednotlivými užívateľmi v miestnostiach prebiehala korektne a bezproblémovo. Horšie je to napríklad, čo sa týka e-mailov, pretože tie nikto necenzuruje…
Samozrejme by sme nemali zabúdať na to, že na Internete komunikujeme s ľuďmi a tak by sme sa mali správať. Nie je na škodu, ak sme na novom chate, zistiť si pravidlá a najprv sa len pozrieť, ako to chodí, aby sa nám nemohlo stať, že sa dopustíme vážneho faux-pas. Tiež je dôležité sa snažiť písať správne gramaticky, aj keď nevyužívame diakritiku. Ak sa nám stane, že spravíme preklep, mali by sme sa ospravedlniť, myslím, že úplne stačí napísať pardon (alebo sorry) a ešte raz napísať slovo, v ktorom sme spravili chybu. Niekedy môže totiž aj jedno písmenko spôsobiť nedorozumenie…
Ak je náš počítač súčasťou lokálnej siete, nikdy nemajme otvorených príliš veľa okien s browserom, a nesťahujme kvantum vecí –iba čo to zbytočne spomalí sieť a znechutí ostatných užívateľov.

Prácu s akýmikoľvek programami si naštudujme najprv teoreticky, aby sme nenarobili príliš veľké škody.

E-mail a netiketa
Čo sa týka e-mailov, v tejto oblasti sa porušuje netiketa asi najvýraznejšie, pretože tu sa zodpovedáme nielen príjemcovi našej pošty, ale tiež máme určité záväzky. Týkajú sa servra, čiže poskytovateľa svojich služieb. Tak, ako takmer všade, aj pri registráciách na servre poskytujúce e-mail zdarma by sme si mali pozorne prečítať podmienky, za akých nám bude konto pridelené. Zaväzujeme sa tieto podmienky dodržiavať a tak by to malo byť. Do kolóniek s potrebnými osobnými údajmi ich ukladáme podľa pravdy, nie, že si zmyslíme, že sa zrazu budeme volať Ferko Štrbavý…
Taktiež je jednoduchšie, ak si poštu kontrolujeme pravidelne a nepotrebné e-maily mažeme. Pri počte správ v schránke napríklad 150 sa nám ľahko môže stať, že vyhodíme veľmi dôležitú správu. A čo potom, vie si istotne domyslieť každý z nás. Užitočnou vecou je signatúra, tak ju vo svojich mailoch využívajme. Meno odosielateľa namiesto adresy v kolónke doručených správ iba poteší.
A teraz niečo ku samotným e-mailom. Dávajme si pozor čo o kom napíšeme, lebo sa može stať, aj keď náhodou, že príjemca využije službu forward a to môže napáchať veľké škody. Jožko sa asi nepoteší, keď mu doje Ferkov mail Miškovi, v ktorom o ňom Ferko píše veľmi nepekné veci (chudák Ferko!). Používajme malé a veľké písmená, rozlišujme ich! Väčšinou sa niečo písané veľkými písmenami v správe berie ako zvýšenie hlasu, či dokonca krik v bežnej reči. Obmedzme preto celé slová písané takto na minimum. Opatrne s humorom a sarkazmom, nie vždy to môže dopadnúť dobre. Príjemca nemôže vidieť náš úškrnok a nemôže počuť ironický podtón v našom hlase. Preto, ak je to možné, využívajme takzvané emotikóny, ktorým sa hovorí aj smileys. Sú to zoskupenia interpunkčných znamienok a znakov, ktoré symbolizujú tváre, čiže pocity pisateľa.

Charakteristické pre ne je, že sa čítajú tak, že hlavu si musíme zložiť na ľavé plece (prevrátiť o 90 stupňov)…
Tieto sa využívajú na zobrazenie nášho postoja:
:-) základný smilie –smiech alebo tiež v skrátenej forme :)
;-) smiech cez slzy
:-D hlasný smiech
:-( smútok
:-| ľahostajnosť
:-/ rozladenosť, nerozhodnosť, skepsa
:-> sarkastická poznámka
;-> sarkastická poznámka hraničiaca s oplzlosťou
:-< veľký smútok
:*) posielam pusinku (prípadne to môže znamenať aj opitosť)
Niektoré smileys sa využívajú ako zábava, pretože znaky dokážu vytvoriť všeličo:
%-) díval som sa 15 hodín na zelenú obrazovku
:-Q som fajčiar
C=:-) som šéfkuchár
*:o) som klaun
3:] úsmev domáceho maznáčika
:-p vyplazujem ti jazyk
EK( FRANKENSTEIN
A najnovšie sa využíva nový druh smileys, ktoré sa tiež píšu do riadku, ale čítajú sa normálne, bez prevracania hlavy. Tieto sa používajú hlavne ako emotikóny v súvislejších textoch:
*_* - super, však?
O_o - no ja len čumím
^_^ - fíha! (ekvivalent toho, keď sa od prekvapenia zdvihne obočie)

A nakoniec ešte akronymy. V mailoch sa využívajú veľmi často, ide vlastne o skrátenie fráz, nemusíme ich písať celé, stačí ak napíšeme prvé písmená z každej skratky a vyjde nám akronym. Nevymýšľajme si však vlastné akronymy, používajme len tie zabehané a hlavne: uistime sa, že aj príjemca našej pošty akronymy ovláda. Nepoužívajme ich len preto, aby sme sa vytiahli, koľko toho vieme!
Niektoré akronymy:
BTW – by the way
FYI - for your information
IMHO – in my humble/honest opinion
HAND – have a nice day
TIA – thanks in advice
ASAP – as soon as possible
TBC – to be continued
LOL – laughing out loud
OMG – Oh my Gosh!
TMI – too much information
WTF – what the fuck?.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk