januára 1845 vyšiel v časopise Evening Mirror jeho Havran. Stal sa okamžite najpopulárnejšou básňou tej doby. Bola tiaž takmer hneď zaradená do školských čítaniek.
Vyčerpanému, pološialenému básnikovi zomrela roku 1847 žena, ktorú miloval a ktorá hlboko milovala jeho. Dodnes sa zachovala jednoduchá, ale láskyplná báseň, ktorú Virgínia napísala Poeovi na Valentína roku 1846. Prvý riadok začína na písmeno E, druhý na D, tretí na G, a tak ďalej. Až vznikol Edgar Allan Poe…
Dva roky sa ešte Poe lopotil po redakciách, živoril, usporadúval verejné prednášky o poézii, hrubo a zbytočne napádal svojich najlepších priateľov, takmer sa zasnúbil s dvoma ženami naraz, pil a chátral duševne i telesne. Okolnosti jeho smrti sú dodnes nevyjasnené. Isté je, že bol v stredu 3. októbra 1849 nájdený v bezvedomí na ulici v Baltimore a prevezený do nemocnice, kde 7. októbra zomrel. Pohreb sa konal na presbyteriánskom cintoríne v Baltimore zúčastnili sa ho štyria ľudia. Dvaja Poeovi vzdialení príbuzní, jeden bývalý spolužiak a dr. Snodgrass.
Neilson Poe, básnikov bratranec, objednal náhrobný kameň, ale nešťastnou náhodou sa kameň rozbil skôr, než mohol byť na hrob postavený.
Poeov život je opradený veľkým množstvom tajomstiev a mystifikácií, čiastočne si je za nich zodpovedný básnik sám, čiastočne jeden z jeho najväčších nepriateľov Rufus Wilmot Griswold, ktorý pod pseudonymom "Ludwig" stvoril nekrológ. Tak vznikol tajomný a zhýralý bohém Edgar Allan Poe.


Poézia Edgara Allana Poea
Poe svojou básnickou tvorbou dokumentoval vlastné literárnoteoretické náhľady. Tak, ako sa prepracúval ku svojej koncepcii poézie v teórii, zároveň upravoval a prerábal staršie básne. Jeho prvá básnická zbierka Tamerlán a iné básne ničím neupútala ani odborníkov, ani širšiu verejnosť. Zato v zbierke Al Aarafat, Tamerlán a menšie básne už prebleskoval Poeov básnický génius. Autor považoval za najlepšie dielo tejto zbierky báseň Romanca. Zbierka Básne svedčila o rýchlom vyzrievaní básnika a v úvode ku zbierke naznačovali I jeho literárnoteoretické schopnosti. Po tejto zbierke sa básnik na dlhé roky odmlčal, lebo próza a literárna kritika ho mohli skôr uživiť.