Prešlo celých štrnásť rokov, kým vydal svoju poslednú a súčasne vrcholnú zbierku Havran a iné básne, ktorá predstavuje jadro jeho básnického odkazu.
Poeove prvé básne sú predovšetkým lyrické výpovede v štýle anglických romantických básnikov, neskoršie majú dramatickejšiu formu a pre ich štýl je charakteristické novátorstvo v oblasti rýmu, refrénu, metra a štruktúry strofy, s prvkami fantastiky, neveľmi používanej pred rokom 1840.
Poeove verše boli veľmi zvukomalebné, pre túto vlastnosť bol Poe ochotný obetovať aj ich obsah, zvukomalebnosťou nahrádza nedostatok básnických obrazov. Jeho básne poznajú predovšetkým dve, prípadne štyri hlavné témy: lásku a smrť, hrdosť a krásu.
Havran
Príbeh: Osamotený muž sa snaží zabudnúť na svoje utrpenie zo straty Lenory, číta "staré spisy v hrubých zväzkoch viazané". Zrazu začuje odo dvier klepot na dvere jeho komnaty. Otvára dvere a tam nie je nič, len tma. Do temnoty tíško zašepká „Lenora?“, dúfajúc, že privolá svoju stratenú lásku späť, ale jediné, čo počuje, je ozvena od skál, prinášajúc späť jeho slovo: „Lenora!“ S horiacim ohňom v duši sa muž vráti dnu a znovu počuje to klopanie na okenný rám. Keď otvorí okno, dnu vojde havran, vták zlého znamenia. Havran si sadne na bustu Pallas Atény (gréckej antickej bohyne múdrosti), ktorá je nad dverami.
Muž sa pýta havrana na jeho meno a havran prekvapujúco odpovedá: „Veru nie!“ Muž verí, že to nie je jeho meno, ale len slová, ktoré ho naučil jeho pán. Muž havrana privíta a bojí sa, že havran ráno odíde, tak ako odišla jeho nádej, ale havran odpovedá „Veru nie.“ Muž sa usmeje a pritiahne si kreslo, zaujalo ho, čo myslel havran svojím krákaním. Kreslo, kde dakedy sedela Lenora mu však prinesie späť bolestné spomienky. Muž, napriek tomu že vie o nepochopiteľnej havranovej reči, pýta sa ho. A keďže si uvedomuje, že havran vie povedať len to jedno slovné spojenie (v origináli je Veru nie iba jedno slovo- Nevermore), vie predpovedať havranove odpovede. „Nájdem raz pokoj duše?“ „Veru nie.“ „Stretneme sa s Lenorou v raji?“ „Veru nie.“ „Strať sa, choď preč od mojich dverí!“ „Veru nie.“ Nakoniec muž priznáva pravdu, uvedomujúc si, že pokračovanie v dialógu by bolo zbytočné. Jeho dušu privalil tieň. „Nevzchopí sa, veru nie.“

Symboly: V tejto básni využíva Poe zaujímavé symboly. Asi najbadateľnejším je sám havran. Keď sa Poe rozhodol pre opakovanie slova „Veru nie“, zistil, že bude zaujímavejšie, ak použije živé stvorenie, ktoré by to opakovalo. Tiež je dôležité vedieť, že odpovede na otázky sú už vopred známe, čo ilustruje utrpenie, ktorému sa vystavuje rozprávač. Najprv chcel Poe použiť v básni papagája, ale kvôli celkovému melancholickému tónu básne a symbolu havran -zlé znamenie, sa rozhodol, že pre pochmúrnu náladu v celej básni bude havran vhodnejší. (Viete si prestaviť verš: Papagáj škrieka: „Veru nie!“?)
Ďalším očividným symbolom je busta Atény. Prečo sa havran rozhodol sadnúť si práve tam? Dôvodom môže byť, pretože to vedie rozprávača k predstave, že vták neopakuje naučenú frázu, ale že rozpráva z vlastnej múdrosti.