Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Edgar Allan Poe životopis
Dátum pridania: | 21.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Norielle | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 404 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 30s |
Pomalé čítanie: | 21m 45s |
Ďalším dôvodom môže byť to, že podľa jednej z Poeových básní je Aténa samotná hlasom sveta.
Menej postrehnuteľným symbolom je použitie slova polnoc v prvej a slova December v druhej strofe básne. Rovnako ako december, tak aj Polnoc, symbolizujú koniec niečoho a nedočkavosť z príchodu niečoho nového. Miestnosť, v ktorej je rozprávač umiestnený, je použitá na zobrazenie smútku muža a trápenia, ktoré cíti zo straty Lenory. Miestnosť je bohato zariadená a rozprávačovi pripomína jeho stratenú lásku, čo pomáha vytvoriť efekt krásy v básni. Búrka vonku poukazuje na izolovanie tohto muža, čo vytvára ostrý kontrast medzi pokojom v izbe a mohutnou búrkou za jej oknami.
A nakoniec slovné spojenie „Vyber zobák z môjho srdca…“ kombinované s „Veru nie.“ umožňuje rozprávačovi uvedomiť si, že by sa nemal snažiť nájsť pravdu v tom, čo sa predtým stalo.
Kompozícia: Podľa samotného Poea má byť báseň taká dlhá, aby sa dala prečítať na jedno posedenie, lebo iba vtedy môže v čitateľovi zanechať dokonalý zážitok. Toho sa držal aj pri Havranovi. Tiež povedal, že dĺžka básne by nemala veľmi presahovať limit sto riadkov, čo pri Havranovi tiež platí (je ich 108). Najzaujímavejším faktom je, že báseň je písaná "odzadu". Výsledok je známy hneď na začiatku, celý dej je vopred postavený, potom sieť rastie spätne z toho výsledku.
Pre Poea bolo veľmi dôležité, aby jeho báseň prijali tak kritici, ako aj široká verejnosť. Poe si vybral krásu ako tému básne a zároveň jednu z jej domén. Za najlepšie zobrazenie krásy považoval smútok. Zo všetkých melancholických tém si vybral tú, ktorá bude veľmi jasne pochopiteľná –smrť.
Poe postupne vedie rozprávačov dialóg s havranom až do vyvrcholenia, za ktoré sa považuje tretia strofa od konca, potom celý dej smeruje rýchle smerom nadol. V rozprávačovi to zanecháva dojem, že zisťovanie pravdy v havranových slovách nemá zmysel.
Próza Edgara Allana Poea
Poe sa považoval predovšetkým za básnika. Nič si neželal tak vrúcne, ako písať poéziu. Ak sa uchýlil k próze, nebolo to ani tak z vnútornej potreby, ako skôr z nutnosti získať existenčné prostriedky. Ale ako to už niekedy býva, z núdze sa stala cnosť. Ak môžeme konštatovať, že svetovú i americkú poéziu ovplyvnil, prózy sa to týka dvojnásobne. Veď Poe stojí pri zrode vedecko-fantastickej i detektívnej poviedky. Aj v prípade poviedky sa Poe snažil presne stanoviť jej dĺžku, dalo by a povedať, že to bolo podobné ako u jeho básne, čiže sa má dať na jedno posedenie prečítať. Jedným z jeho pravidiel bolo, že ak má byť poviedka krátka, musí sa odohrávať v pomerne obmedzenom priestore. Hrdinovia poviedky by sa tiež nemali veľmi vzďaľovať od centra udalostí deja.
Zdroje: Edgar Allan Poe, Havran, Zlatý skarabeus, Príhody Arthura Gordona Pyma, Tatran, 1984, Edgar Allan Poe, Tales Of Mystery and Imagination, Wordsworth Classics, 2000, Encarta Encyclopedia Deluxe 2001, Microsoft, 2000, Pooka, Edgar Allan Poe, Diskmag Korona č.16, umiestnený na Score CD, www.poedecoder.com, www.watershedonline.ca/literature/Poe
Podobné referáty
Edgar Allan Poe životopis | SOŠ | 2.9515 | 712 slov | |
Edgar Allan Poe životopis | SOŠ | 2.9669 | 603 slov | |
Edgar Allan Poe životopis | SOŠ | 2.9364 | 1512 slov | |
Edgar Allan Poe životopis | SOŠ | 2.9573 | 1452 slov |