s komediou, tragediou)
- utvar urceny na scenicke predstavenie
- znaky: dialogickost (zakladny stavebny prvok dramy je monolog, dialog)
: nepritomnost rozpravaca (nahradzaju ho scenicke poznamky v zatvorkach) (pocity, konanie, udalosti opisuju)
: pritomny cas
- vonkajsia stavba: dielo - dejstva - vystupy (usek dejstva, kedy sa nemeni pocet postav na javisku)
- vnutorna stavba: expozicia (uvod- zoznamovanie s prostredim a postavami)
kolizia (zauzlenie deja, zapletka, konflikt- oboznamuje s problemom, ktory bude urcovat dej)
kriza (vyvrcholenie deja)
peripetia (obrat deja- uvolnenie napaetia, smer k rozuzleniu)
katastrofa (rozuzlenie, zaver)
- literarne zanre dramy: divadlo, film, televizna hra, rozhlasova hra, inscenacia

suvetie - spojenie dvoch a viacerych jednoduchych viet
- podla vztahu medzi vetami:
: priradovacie (rovnocenne vety)
- zlucovacie (Rozvidnievalo sa a on sa vracal.)
- stupnovacie (Nielenze sa vracal, ale aj vracal.)
- odporovacie (Cez den vracal, zatial co v noci pil.)
- vylucovacie (Budes tu vracat, alebo puojdes domov?)
- pricinne (Vracal, ved celu noc pil.)
- duosledkove (Celu noc pil, preto vracal.)
: podradovacie (hlavna a vedlajsia veta)
- vedlajsia veta: podmetova, prisudkova, predmetova, privlastkova, prislovkova (m, c, s, p)
uvaha - naucny/recnicky/publicisticky/umelecky styl
- subjektivny utvar (vlastne nazory...)
- jej ulohou je rozobrat a vysvetlit znamy problem z noveho hladiska (opiera sa pritom o zivotne skusenosti a zazitky) a objasnit autorov postoj
- uvazovanie, zamyslanie sa (.analyza) nad vseobecnym problemom
- recnicke otazky, obrazne pomenovania, expresivne slova


uvaha
1. subjektivny pristup autora
2. hodnotenie a presviedcanie
3. vseobecnost a nepresnost argumentov, faktov
4. volnejsia kompozicia a stylizacia, obraznost, expresivnost vyjadrovania
vyklad
1. objektivny
2. vyvodzovanie a analyza
3. vedecka agrumentacia, presne udaje

4. tesna nadvaeznost viet, presne terminologicke vyjadrovanie


vyklad - naucny/recnicky styl
- objektivny utvar
- odborne vysvetlovanie (.analyza) znamej temy, vztahov
- logicke myslienkove operacie (indukcia, dedukcia, analyza, argumentacia, synteza, analogia, komparacia, konkretizacia, exemplifikacia, aplikacia, generalizacia)
- pouziva sa odborna terminologia, konkretne udaje, fakty
- neutralne dlhsie vety

rozpravanie - rozpravaci slohovy postup
- zaklada sa na pribehu a dejovosti
- retaz dejovych zloziek textu, ktore su spojene casovo-pricinnymi vztahmi
- priama rec aj rec rozpravaca (objektivna, spisovna)
- hovoreny prejav, subjektivnost, expresivnost, casova naslednost, vykladovost, opisnost
- hl. kompozicny postup: expozicia, in medias res, retrospektiva
- dramatizujuce prostr.: stupnovanie deja
expozicia (uvod)
kolizia (konflikt, zapletka, zauzlenie deja)
kriza (vyvrcholenie deja)
peripetia (obrat deja, smer k rozuzleniu)
katastrofa (rozuzlenie, zaver)
: rec postav (aj ozivuje dej)
- realizuje sa dialogom, monologom (z replik)
- aj nespisovne vyrazy
: historicky prezent (Vyskocil a bezi k nej.)
: kratke vety, opakovanie, nedokoncene vety

lit. zanre sucasnej dramatickej tvorby - divadlo, film, televizna hra, rozhlasova hra, inscenacia (premena lit. diela na divadelnu alebo rozhlasovu hru)
- vychodiskove: tragedia (boj vynimocnej/ych postav/y s nepriatelskymi silami)
: komedia (komickost)

roman - velka pestrost (rozsahu, obsahu, stylu, kompozicie..)
- urceny sirokej verejnosti, preto: prvky popularnej literatury
- znaky: dejove zlozky
: viacere postavy
: zlozite vztahy medzi postavami
- lyrizacia romanu - nadmerny vyskyt lyrickych prostriedkov
- dramatizovanie romanu - zvysene napaetie a ‚hutnost‘ (?) textu
- pikareskny r. - hl.p.= sibal, chytrak, uspechy sa striedaju s neuspechmi; - zaciatocna forma dobrodruzneho romanu
- vychovny, filozoficky r.- dobrodruzstvo ako duolezity tematicky prvok
- psychologicky r. - opis vnutra, dusevneho stavu postav
- podla povahy deja: realny (realisticky, naturalisticky r., r.