Maturita - SJ - "b" otazky

basnicky presah = basnik myslienku rozvedie na viac ako jednu strofu, presahuje do dalsej

citoslovcia - na opisanie zvuku: vlastne - och, hla, hej, opis zvuku vydaneho clovekom, zvukomalebne - clup, prask, brnk, opis zvukov v prirode

recnicky styl = verejny styl (styl = vyber a usporiadanie jazykovych prostriedkov (slov) vzhladom na funkciu a situaciu prejavu)
- druhy rec. utvarov: agitacno-propagacne prejavy (politicka, sudna rec...)
naucne prejavy (kazne, prednasky, referaty...)
prilezitostne prejavy (rodinne - stolove, pohrebne...)
(verejne - sutaze, otvarania...)
- znaky: ustnost (pritomny adresat, opakovanie)
verejnost (zrozumitelne, kratke vety)
sugestivnost (pusobi na city, putavy slovnik, nedokoncene vety, recnicke otazky, vyzvy, tempo reci, expresivne vyjadrovanie)
nazornost (pouzivanie prikladov, faktov)
adresnost
- funkcia: vysvetlit, objasnit, zapuosobit, presvedcit, zabavit, mobilizovat...

priama rec - ozivuje utvar, najc. rozpravanie
- v dialogu sa repliky realizuju priamou recou
- Povedal: „Nepridem.“
- „Nepridem,“ povedal.
- „Nepridem,“ povedal, „mam schuodzku.“

syntagmy = sklady
- prisudzovaci:medzi podmetom a prisudkom
- urcovaci: medzi nadradenym a podradenym vetnym clenom
- priradovaci: medzi rovnocenntmi vetnymi clenmi

slovna zasoba - obohacuje sa tvorenim slov (odvodzovanie - vylet, skladanie - horolezec)
spajanim slov (triedna kniha, mineralna voda)
preberanim slov (ruz, analyza, socializmus)
skracovanie (napr., kg)
prenasanie vyznamu (citam Kukucina - metonimia)
univerbizacia (mineralka)
expresivne slova

frazeologizmy - ustalene slovne spojenia preneseneho vyznamu
- ludove f., hovorovy styl (porekadla, pranostiky)
- knizne f., spisovne (citaty slavnych, ustalene prirovnania so zakladmi v Biblii, mytologii, europeizmy, internacionalizmy)
- pouzivaju sa v umeleckom style kvuoli obraznosti

rozdiely v ust. a pisom.

prejave - ustny prejav by mal byt kratsi ako pisany
- pouzivame umelecke jazykove prostriedky
- prehladnejsi z hladiska kompozicie aj stylizacie
- pouzivame mimojazykove prostriedky - gesta, mimiku, intonaciu
- nutna vysoka technika prejavu
styly - odborny - pisomnost, verejnost, odbornost, presnost, zlozita vetna konstrukcia
(utvary: vyklad, recenzia, uvaha, esej, posudok, referat...)
- publicisticky - pisomnost, titulky, typ pisma, variabilnost tem a utvarov, automatizacia, aktualizacia (na ozivenie - obrazy, kontrasty, prirovnania)
- administrativny - vecnost, kniznost, vyrazne graficke clenenie
(utvary: oznamovacie - sprava, oznamenie
: heslove - program, rozvrh
: dokumentarne - zapisnica, protokol)
- umelecky - expresivnost, metaforickost, symboly, inverzia, nespisovne
(piesen, sonet, oda, balada, roman, poviedka, tragedia...)
- hovorovy - ustnost, situacnost, expresivnost, dialektizmy
(rozpravanie, dialog, sukromny list...)
- recnicky - (vid hore)

slohove postupy - informacny - strucne fakty na zaklade otazok (preco, kto kde, kedy)
- administrativny styl
(sprava, oznamenie)
- rozpravaci - prihody v casovej postupnosti
- hovorovy, umelecky styl
(rozpravanie, bajka, rozpravka, novela, roman, poviedka)
- opisny - vonkajsie znaky, vlastnosti, naslednost deja
- publicisticky, umelecky styl
(opis, navod, charakteristika, reportaz, cestopis, posudok)
- vykladovy - pricinne aj duosledkove vztahy
- naucny, recnicky styl
(vyklad, odborny referat, prednaska)
- uvahovy - vnutorne vztahy, konfrontacia objekt. a subjekt. hodnotenia
- naucny, recnicky styl
(uvaha, kritika, esej, recenzia, diskus. prispevok, uvodnik...)

expresivne slova - citovo zafarbene, vyjadruju emocionalny postoj k subjektu
- zdrobneniny - deminutiva (malinky chlapcek)
- eufemizmy - meliorativa (zjemnujuce slova, napr. zaspal na veky)
- maznave slova - laudativa (papinkat)
- protiklady - antonyma - opozita (cierny#biely, vojna a mier, lesk a bieda..)
- homonyma - rovnozvucne slova rozdiel. vyznamu (nos, koruna, byt#bit)
- synonyma - ruoznozvucne slova podob. vyznamu (vziat, chytit, lapit..)
- pejorativa (drzgros)
- dysfemizmy (vaecs. nadavky, napr. svina)
- augmentativa - zvelicene slova (velicizny psisko)
- onomatopoje, vulgarizmy, ...

poviedka - epicke dielo maleho alebo stredneho rozsahu
- nema presne vyhranene vlastnosti
- obycajne spracuva jednu udalost a ma len jednu zapletku
- pokojnejsi opis deja ako novela, aj mensia intenzita napaetia a dramatickosti
- opisne casti, vyhranene postavy - charaktery sa nemenia, ja-rozpravanie



Hviezdoslavov slovnik - tvorbou chcel dokazat esteticke kvality slovenciny, preto:
- (zanrova a stroficka pestrost)
- bohaty basnicky slovnik
- cerpa z ludoveho jazyka (ruce, pozriadzat, hnedky)
- caste basnicke skratky (ni, dac, bys, vnomz)
- inverzie, opakovanie, elipsa, recnicke oslovenie, expresivne slova (hl.

eufemizmy), metafora, epiteton, apoziopeza

lyrika - konkretna basen vyjadruje vaecsinou jednu zakladnu myslienku, ktoru autor opisuje z viacerych hladisk
- obycajne kratsie texty (do 30 alebo 50 versov)
- realizuje sa basnickymi prostriedkami
- je to viazana rec (ma graficke clenenie, rytmus, rym, strofu, basnicke formy)
- sonet (2x4+2x3, teza+antiteza+synteza+pointa)
- oda (nadnesenost, patos, oslava, vyznamna tema, osobnost, vzrusenie, city, vzletnost)
- elegia (melancholicky ladena, pokojny zial, reflexie)
- piesen (zpaja poeziu s hudbou, opakovacie stylisticke figury)
- kaligram (silne vyuzitie graickeho clenenia textu)

poetizmus - chce prekonat barieru medzi citatelom a autorom
- vyzdvihuje aktivny a optimisticky vztah k zivotu
- autori hladaju poeziu v beznych javoch
- skutocnost zachytava na zaklade citov, fantazie, zmyslovych prostriedkov
- zdrojom inspiracie je imaginacia (predtavivost, sen, fantazia)
- casto exoticke temy (dialavy, cestovanie, cudzie slova)
- je citit hravost, radost, hudobnost - autori chcu poludstit svet
- jazyk: metafory, obraznost, asociacie
: Smrek, Nezval (Pantomima), Seifert, Novomesky

nadrealizmus - expresivna reakcia na rozvrateny svet
- odsudzovanie mestiackeho spuosobu zivota, fasizmu, nabozenstva
- 1. prejav nadrealizmu: Fabry - Utate ruky (1935)
- 1938: nastup nadrealizmu: zbornik Ano a nie
- vychadzaju z fantazie, podvedomia, sna
- vyzdvihovanie ‚krcovitej krasy‘ (nezvycajne, sokujuce - napr. ich metafory, obrazy, vyjadrovanie...)
- vyzdvihuju zivelnu slobodu
- automaticke texty (akoby bez logiky), vytv. pasmo volnym spajanim motivov
- bez interpunkcie
- genitivna metafora
- mnohovyznamove a mnohonametove basne
- casto vyuzivali podnety z inych umel. bl. (maliarstvo, film...)
: Fabry (Ja je niekto iny), Reisel, Rak, Lenko, Zary, Brezina

vitalizmus - objavovanie a oslava krasy
- krasu hlada v jednoduchych veciach
- radostny, optimisticky
- oslava aktivity, cinorodosti v zivote
- zalozeny na zmyslovom vnimani skutocnosti (senzualizmus)
: Smrek (Cvalajuce dni)
podmet - zakladny vetny clen
- vyjadruje puovodcu deja, nositela stavu, vlastnosti, okolnosti
- kto? co?
- vyjadreny (Eva maka.) # nevyjadreny (Maka.)
- holy (Eva maka.) # rozvity (Usilovna Eva maka.) # viacnasobny (Eva a Marek makaju.)
: podstatne meno, pridavne meno, zameno, cislovka, prislovka, citoslovce, neurcitok

prisudok - zakladny vetny clen
- vyjadruje dej, cinnost, stav, vlastnost podmetu
- co robi (podmet)?
- slovesny (Eva cita., Marek bude makat) # menny (Marek je robotnik., Vstupne dobrovolne)
- holy (Eva cita.) # rozvity (Eva pomaly cita.) # viacnasobny (Eva cita a lenosi.)

opis - kresba vlastnosti objektu, javu
- subjektivnost (v umel. texte), ale napr. vo vedeckych opisoch je objektivny
- velky vyskyt pridavnych mien, nesudrznost etxtu, enumerativnost, vseobecnost, nedejovost, statickost
- vnutorny, vonkajsi

drama - sirsi vyznam: literarny druh (rovnoc. s lyrikou a epikou)
- uzsi vynam: samostatny dramaticky zaner (rovnoc. napr.

s komediou, tragediou)
- utvar urceny na scenicke predstavenie
- znaky: dialogickost (zakladny stavebny prvok dramy je monolog, dialog)
: nepritomnost rozpravaca (nahradzaju ho scenicke poznamky v zatvorkach) (pocity, konanie, udalosti opisuju)
: pritomny cas
- vonkajsia stavba: dielo - dejstva - vystupy (usek dejstva, kedy sa nemeni pocet postav na javisku)
- vnutorna stavba: expozicia (uvod- zoznamovanie s prostredim a postavami)
kolizia (zauzlenie deja, zapletka, konflikt- oboznamuje s problemom, ktory bude urcovat dej)
kriza (vyvrcholenie deja)
peripetia (obrat deja- uvolnenie napaetia, smer k rozuzleniu)
katastrofa (rozuzlenie, zaver)
- literarne zanre dramy: divadlo, film, televizna hra, rozhlasova hra, inscenacia

suvetie - spojenie dvoch a viacerych jednoduchych viet
- podla vztahu medzi vetami:
: priradovacie (rovnocenne vety)
- zlucovacie (Rozvidnievalo sa a on sa vracal.)
- stupnovacie (Nielenze sa vracal, ale aj vracal.)
- odporovacie (Cez den vracal, zatial co v noci pil.)
- vylucovacie (Budes tu vracat, alebo puojdes domov?)
- pricinne (Vracal, ved celu noc pil.)
- duosledkove (Celu noc pil, preto vracal.)
: podradovacie (hlavna a vedlajsia veta)
- vedlajsia veta: podmetova, prisudkova, predmetova, privlastkova, prislovkova (m, c, s, p)
uvaha - naucny/recnicky/publicisticky/umelecky styl
- subjektivny utvar (vlastne nazory...)
- jej ulohou je rozobrat a vysvetlit znamy problem z noveho hladiska (opiera sa pritom o zivotne skusenosti a zazitky) a objasnit autorov postoj
- uvazovanie, zamyslanie sa (.analyza) nad vseobecnym problemom
- recnicke otazky, obrazne pomenovania, expresivne slova


uvaha
1. subjektivny pristup autora
2. hodnotenie a presviedcanie
3. vseobecnost a nepresnost argumentov, faktov
4. volnejsia kompozicia a stylizacia, obraznost, expresivnost vyjadrovania
vyklad
1. objektivny
2. vyvodzovanie a analyza
3. vedecka agrumentacia, presne udaje

4. tesna nadvaeznost viet, presne terminologicke vyjadrovanie


vyklad - naucny/recnicky styl
- objektivny utvar
- odborne vysvetlovanie (.analyza) znamej temy, vztahov
- logicke myslienkove operacie (indukcia, dedukcia, analyza, argumentacia, synteza, analogia, komparacia, konkretizacia, exemplifikacia, aplikacia, generalizacia)
- pouziva sa odborna terminologia, konkretne udaje, fakty
- neutralne dlhsie vety

rozpravanie - rozpravaci slohovy postup
- zaklada sa na pribehu a dejovosti
- retaz dejovych zloziek textu, ktore su spojene casovo-pricinnymi vztahmi
- priama rec aj rec rozpravaca (objektivna, spisovna)
- hovoreny prejav, subjektivnost, expresivnost, casova naslednost, vykladovost, opisnost
- hl. kompozicny postup: expozicia, in medias res, retrospektiva
- dramatizujuce prostr.: stupnovanie deja
expozicia (uvod)
kolizia (konflikt, zapletka, zauzlenie deja)
kriza (vyvrcholenie deja)
peripetia (obrat deja, smer k rozuzleniu)
katastrofa (rozuzlenie, zaver)
: rec postav (aj ozivuje dej)
- realizuje sa dialogom, monologom (z replik)
- aj nespisovne vyrazy
: historicky prezent (Vyskocil a bezi k nej.)
: kratke vety, opakovanie, nedokoncene vety

lit. zanre sucasnej dramatickej tvorby - divadlo, film, televizna hra, rozhlasova hra, inscenacia (premena lit. diela na divadelnu alebo rozhlasovu hru)
- vychodiskove: tragedia (boj vynimocnej/ych postav/y s nepriatelskymi silami)
: komedia (komickost)

roman - velka pestrost (rozsahu, obsahu, stylu, kompozicie..)
- urceny sirokej verejnosti, preto: prvky popularnej literatury
- znaky: dejove zlozky
: viacere postavy
: zlozite vztahy medzi postavami
- lyrizacia romanu - nadmerny vyskyt lyrickych prostriedkov
- dramatizovanie romanu - zvysene napaetie a ‚hutnost‘ (?) textu
- pikareskny r. - hl.p.= sibal, chytrak, uspechy sa striedaju s neuspechmi; - zaciatocna forma dobrodruzneho romanu
- vychovny, filozoficky r.- dobrodruzstvo ako duolezity tematicky prvok
- psychologicky r. - opis vnutra, dusevneho stavu postav
- podla povahy deja: realny (realisticky, naturalisticky r., r.

literatury faktu..)
: nerealny (dobrodruzny, utopicky, romanticky r. ..)
- podla casu deja: minulost (historicky r.), pritomnost, buducnost (utopicky r.)
- podla historickeho aspektu: obdobie rozsirenia (renesancny, postmodern.,...)
- podla temy: socialny, dedinsky, spolocensky...
- podla kompozicie: dennikova, listova forma, dialogicky, cestopisny...
- podla spracovania: humoristicky, satiricky, experimentalny, didakticky...
- antiroman (novy roman): odmieta: uceleny dej, epickeho hrdinu, vsevediaceho autora, vnutorny monolog
: vyzdvihuje: dialog

Ohybne slovne druhy
Podstatne mena
rod (muzsky, zensky, stredny)
cislo (singular, plural)
pad (N, G, D, A, L, I)
vzor (chlap, hrdina, dub, stroj, zena, ulica, dlan, kost, mesto, srdce, vysvedcenie, dievca)
druh (konkretne – vseobecne, vlastne, # abstraktne)
Pridavne mena
rod, cislo, pad
vzor (pekny, cudzi, pavi, matkin/otcov)
druh (akostne – daju sa stupnovat, vztahove – nedaju sa stupnovat, privlastnovacie)
stupen (1., 2., 3.; nepravidelne, pravidelne)
Zamena
rod, cislo, pad, vzor
druh (osobne – zakladne, privlastnovacie; ukazovacie, opytovacie, vztazne, neurcite, vymedzovacie, zvratne – zakladne, privlastnovacie)
Cislovky
rod, cislo, pad, vzor
druh (zakladne, radove, skupinove, druhove, nasobne, podielove, zlomkove)
Slovesa
osoba (1., 2., 3.)
cislo
cas (minuly, pritomny, buduci)
spuosob (oznamovaci, rozkazovaci, podmienovaci)
rod (cinny # trpny – zvratny, opisny)
vid (dokonavy # nedokonavy)
tvar (urcity # neurcity, jednoduchy # zlozeny)
vyznam (cinnostne # stavove, plnovyznamove # neplnovyznamov)

Neohybne slovne druhy
Prislovky
druh (miesto, cas, spuosob, pricina)
stupen (1., 2., 3.; nepravidlene, pravidelne)
Predlozky
Spojky
druh (priradovacie – zlucov., stupnov., odporov., vylucov., pricinne, duosledkove;
# podradovacie – zakladne, spojovacie – vztazne zamena a prislovky)
Castice
druh (uvadzacie, vytycovacie, hodnotiace)
Citoslovcia
druh (citove, vuolove, onomatopoje).