3000 pnl.: Čínsky cisár Fou-Hi objavuje vyjadrenie údajov v dvojkovej sústave.
500 pnl.: Na blízkom východe je vynájdený abakus, primitívne počítadlo.
820: Arabský matematik Al-Kohwarizmi objavuje algoritmus.
1600: John Napier objavuje Napierove tyče – súbor tyčí z dreva ktoré pomáhajú násobeniu. Napier potreboval veľa výpočtov, vytváral vojnové stroje.
1623: Wilhelm Shickard konštruuje Počítacie hodiny, mechanický stroj, ktorý dokáže spočítavať a odčítavať s presnosťou na 6 miest. 1644: Blaise Pascal nezávislo na Schickardovi konštruuje mechanický počítací stroj. Vie len sčítať, ale je upraviteľný a je ho možné rozšíriť na 8 a viac miest. Išlo o 1. komerčne úspešný „počítač“ – Pascal ich predal 10 – 15.
1674: Gottfried Wilhelm von Leibnitz konštruuje stroj, ktorý dokáže aj násobiť – výsledok môže mať až 16 miest. Mechanizmus ale nefunguje vo všetkých prípadoch.
1801: Joseph Jacquard objavuje stroj riadený pomocou diernych štítkov, ktorý dokázal vykonávať predprogramované vzory.
1820: Charles Xavier Thomas de Colmar z Francúzska konštruuje „Artihmometer“, mechanickú kalkulačku, ktorá dokáže aj deliť. Je to prvý hromadne vyrábaný spoľahlivý kalkulátor a je predávaný po najdlhšiu doposiaľ známu dobu – 90 rokov.
1832: Charles Babbage začína pracovať na svojom počítacom stroji, ktorý mal používať na výstupe plechové „dierne štítky“.
1833: Kontesa Augusta Ada Lovelace sa stretáva s Babbagom a píše niekoľko programov pre jeho mechanické počítače. Stáva sa prvou programátorkou v dejinách. Ada objavuje princíp programovej slučky a pomenuje algoritmus na počesť Al-Khowarizmiho.
1844: Charles Babbage zahajuje práce na „Analytical Engine“, pokročilom predstupni moderných počítačov. Počítač mal vyzerať ako orloj, ale už mal samostatný „procesor“. Mechanický stroj sa od moderných počítačov líši nielen mechanikov namiesto elektroniky, ale aj spôsobom programovania – program nie je uložený v pamäti, ale na štítkoch, takže ide skôr o „programovateľný kalkulátor“. Čiste mechanický stroj mal mať 2 registre, pamäť na 100 čísiel a dokázal aj podmienené skoky. Procesor, ktorý Babbage volal „mlyn“, počítal so štyridsaťmiestnymi číslami a sčítanie mu trvalo 3 sekundy; násobenie a delenie 2 až 4 minúty. Babbage stroj nikdy nedokončil – na takto ohromné mechanické dielo nezostali peniaze.