Európska únia

Z histórie:

9. máj 1950
Schumanova deklarácia
prehlásenie francúzskej vlády obsahujúce návrh na vytvorenie organizácie, ktorá by namiesto členských štátov koordinovala a dohliadala na uholný a oceliarsky priemysel. Na základe tejto aktivity podpísalo 18. apríla 1951 šesť štátov - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko - zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo. Jej cieľom bolo prispievať k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov, racionalizácia výroby a tiež kontrola priemyslových odvetví (najmä nemeckých), ktoré boli v tej dobe najvýznamnejším sektorom pre vojnové hospodárstvo

25. marec 1957
podpísanie dvoch tzv. Rímskych zmlúv, ktorými založilo šesť zakladajúcich štátov Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske atómové spoločenstvo (Euroatom). Úlohou EHS bolo podporovať vytvorenie spoločného trhu a prispievať k rozvoju ekonomického života a stálemu hospodárskemu rastu prostredníctvom postupného zbližovania hospodárskej politiky členských štátov. Cieľom Euratom-u bola podpora atómového výskumu, zvýšenie bezpečnosti jadrových zariadení a nadnárodná kontrola zaobchádzania so štepným materiálom

1. júl 1968
dobudovanie colnej únie - zrušenie cla na dovoz priemyselných výrobkov medzi členskými štátmi

1. január 1973
prvé rozšírenie EHS - jej novými členmi sa stali: Dánsko, Írsko a Velká Británia

december 1974
prijatie deklarácie zriaďujúcej Európsku radu ako platformy pre rozhodovanie základných politických otázok a riešenia najvážnejších problémov v rámci EHS. Zároveň bol odsúhlasený zámer obsadzovať Európsky parlament (EP) v priamych a všeobecných voľbách.

1978
vytvorenie Európskeho menového systému (EMS), založeného na Mechanizme výmenných kurzov (ERM) a spoločnej Európskej menovej jednotke (ECU)

jún 1979
voľby do Európskeho parlamentu - 410 zvolených poslancov z 9 štátov zasadlo v júli 1979 v budove parlamentu Palais de l´Europe v Štrasburgu

január 1981
druhé rozšírenie EHS - desiatym členom sa stalo Grécko, najchudobnejšia členská krajina. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov.

jún 1984
druhé priame voľby do Európskeho parlamentu

január 1986
tretie rozšírenie EHS - vstup Španielska a Portugalska

1986
prijatie dvoch významných dokumentov s cieľom dokončenia jednotného vnútorného trhu
1.

"Biela kniha o opatreniach na dokončenie vnútorného trhu do roku 1992" priniesla analýzu situácie a poukázala na prekážky, ktoré stoja v ceste k skutočnému jednotnému trhu
2. " Jednotný európsky akt" - revízia Rímskych zmlúv s cieľom zaistenia voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu bez akýchkolvek prekážok. Rada ministrov dostala nové právomoci prijímať rozhodnutia, týkajúce sa zavedenia jednotného vnútorného trhu, kvalifikovanou väcšinou namiesto dovtedajšej praxe jednomyseľnosti.

jún 1989
tretie európske parlamentné voľby

29.máj 1990
Paríž - podpísanie zmluvy o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), ktorá mala poskytovať finančnú podporu krajinám strednej a východnej Európy

19.jún 1990
ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a krajín Beneluxu podpísali v Schengene dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov na ich území. Neskôr k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko

9. a 10. december 1991
Maastricht - prijatie návrhu zmluvy o Európskej únii

16.december 1991
podpísanie prvých asociačných dohôd s krajinami strednej a východnej Európy - Polskom, Maďarskom a bývalou ČSFR

7.február 1992
Maastricht - podpísanie Zmluvy o Európskej únii

1.november 1993
po ratifikácii v členských krajinách nadobúda Zmluva o Európskej únii platnosť

jún 1994
štvrté európske parlamentné voľby. Zvýšenie počtu poslancov na základe zjednotenia Nemecka

1.január 1995
doposiaľ posledné rozšírenie EÚ - vstup Rakúska, Fínska a Švédska. Referendum v Nórsku skončilo s negatívnym výsledkom a Nórske kráľovstvo sa členom EÚ nestalo

16.marec 1995
nadobúda platnosť dohoda zo Schengenu. V apríli 1995 k nej pristupuje aj Rakúsko

december 1995
Madrid - rozhodnutie o zavedení jednotnej meny s názvom "euro" k 1. januáru 1999

1.január 1999
vedenie jednotnej meny - euro - na svetové trhy. Prvé bankovky a mince sa do obehu dostanú na začiatku roka 2002 a od decembra toho istého roku úplne nahradia bankovky a mince národných mien členských krajín únie

1.máj 1999
nadobúda platnosť tzv. Amsterdamská zmluva, ktorá prináša nasledujúce zmeny:

zmena systému obsadzovania Komisie v neprospech veľkých štátov
úprava veľkosti kvót pre prípady tzv. váženého hlasovania v Rade EÚ
počet poslancov v Európskom parlamente nepresiahne číslo 700
Európska rada bude môcť oznaciť členský štát, ktorý sa neriadi základnými zásadami EÚ (sloboda, demokracia, ľudské práva a základné slobody, právny štát) a hrubo ich porušuje.

Rada má právo na návrh Komisie a po konzultácii s parlamentom rozhodovať o vybratých otázkach vízovej povinnosti
v niektorých otázkach (vnútro a justícia) Rada získala oprávnenie rozhodovať upravenou kvalifikovanou väcšinou na rozdiel od jednomyseľnosti
posilnenie právomocí inštitúcií EÚ v boji proti finančnej kriminalite

Ciele EU

zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti

stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže

postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi

ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie

rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy

pomoc rozvojovým štátom

zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

Rada Európskej únie

najvyšší právny a rozhodovací orgán EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 15 členských štátov. koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi
zodpovedá za spoluprácu vlád členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu, .. Rada prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
nariadenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sú záväzné a právnu účinnosť majú aj pre členské štáty
direktívy sú záväzné pre členské štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne
rozhodnutia ako reakcia na konkrétne prípady
odporúčania (memorandá) majú len odporúčací charakter

Profesionálne zázemie Rady EÚ tvoria:
Výbor stálych zástupcov - jeho cieľom je prejednávanie a príprava návrhov, o ktorých potom rozhoduje Rada
Generálny sekretariát - zaisťuje zasadanie Rady po technickej a administratívnej stránke
Predsedníctvo v Rade EÚ určuje formu a problematiku práce rady. Vykonáva sa v presne určenom poradí na dobu 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra). Hlavnou úlohou predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí Rady, vypracovanie kompromisov na riešenú problematiku.

Členské štáty EU

Belgicko Dánsko Fínsko Francúzsko Grécko Holandsko Írsko Luxembursko Nemecko Portugalsko Rakúsko Španielsko Švédsko Taliansko Veľká Británia

EU a Slovensko

Vstup do Európskej únie patrí medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Vzájomné vzťahy Slovenska a EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4. októbra 1993 a vstúpila do platnosti 1. februára 1995

4. október 1993
Slovenská republika podpísala s predstaviteľmi Európskej únie Európsku dohodu o pridružení, ktorú 15. decembra 1993 ratifikovala Národná rada SR

1. február 1995
Európska dohoda o pridružení medzi EÚ a SR nadobudla účinnosť

marec 1995
v Bratislave začala pôsobiť Delegácia Európskej komisie (EK)
29. máj 1995
1. zasadnutie Asociačnej rady SR EÚ. jún 1995
na summite EÚ v Cannes predložil vtedajší predseda vlády SR V. Mečiar oficiálnu žiadosť o prijatie Slovenska za člena Európskej únie

22. - 24. november 1995
Bratislava - ustanovujúce zasadnutie Spoločného parlamentného výboru NR SR - EP

1.- 2. február 1996
Bratislava - ustanovujúce zasadnutie Asociačného výboru SR - EÚ

19.

júl 1996
odovzdanie odpovedí na dotazník Európskej komisie, ktoré sa stali súčasťou informačnej bázy na vypracovanie posudku k žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v únii

16. - 17. október 1996
vtedajší prezident Michal Kováč navštívil na pozvanie predsedu EP K. Hänscha Európsky parlament. Prezident vystúpil pred zahraničným a bezpečnostným výborom EP, uskutočnil bilaterálne rokovania s predsedom EP a rokoval s predsedom Európskej komisie J. Santerom a generálnym tajomníkom ZEÚ J. Cuttileirom

26. november 1996
vláda SR schválila dokument "Stratégia SR pri implementácii práva EÚ v prioritných oblastiach (Určenie národných priorít)"

4. február 1997
vláda SR schválila dokument "Národný program približovania právnych predpisov SR k právu ES/EÚ v oblasti vnútorného trhu", ktorý možno považovať za Bielu knihu SR

16. júl 1997
Európska komisia zverejnila posudok k žiadostiam 10 asociovaných krajín o členstvo v EÚ

12. - 13. december 1997
Európska rada schválila na svojom zasadnutí v Luxemburgu koncepciu rozširovania únie. Jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny (AK) a Cyprus. Na summite sa rozhodlo, že Slovensko vypadlo z prvej skupiny a bolo zaradené do skupiny kandidátskych krajín, ktoré sa budú môcť zapojiť do bezprostredných rozhovorov na základe pravidelného hodnotenia EK a následného rozhodnutia Európskej rady

30. marec 1998
Brusel - otvorenie rozširovacieho procesu EÚ. SR a EK si odovzdali dokumenty Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR, ktoré sú kľúčovými materiálmi v rámci približovania sa SR k EÚ

3. apríl 1998
otvorenie - za účasti predstaviteľov 10 AK a Cypru - analytického skúmania acquis (tzv. acquis screening), ktoré je súčasťou rozširovacieho procesu

september 1998
premiér Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a podpredseda vlády pre európsku integráciu uskutočnili ako noví predstavitelia vlády SR po parlamentných voľbách návštevu sídla EÚ. Predstavitelia EÚ ocenili demokratický priebeh volieb a pozitívne signály zo Slovenska

3. - 5. február 1999
návšteva vtedajšieho podpredsedu vlády pre integráciu P. Hamžíka v Bruseli, kde spolu s komisármi Hansom van den Broekom a Leonom Brittanom zhodnotili závery Spoločného parlamentného výboru a Asociačnej rady ako úspešné.

Pojmy súvisiace s EU

Acquis communautaire
Termín označujúci súhrn zákonov a ustanovení, ktoré boli prijaté v priebehu jednotlivých etáp integrácie a vytvárania spoločného trhu. Používa sa predovšetkým vo vzťahu ku krajinám, ktoré sú prijímané za nových členov EÚ.

Rozumie sa tým, že nová krajina príjme existujúce aj budúce práva a povinnosti spojené so systémom a inštitucionálnym rámcom EÚ vrátane práv a povinností plynúcich z multilaterálnych a bilaterálnych dokumentov, ktoré EÚ a jej členské krajiny podpísali. Agenda 2000
Komplexný materiál zaoberajúci sa predpokladaným vývojom EÚ na začiatku nového tisícročia a zároveň krokmi, ktoré je potrebné vykonať pre naplnenie tohto vývoja. Štruktúra
Agendy 2000
reforma štrukturálnych fondov a štrukturálnej politiky
pokračovanie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom znížiť podiel výdavkov na túto politiku na celkových výdavkoch spoločného rozpočtu EÚ)
rozšírenie EÚ a jeho dopad na politiku EÚ
otázka budúceho financovania EÚ

Asociačná dohoda
Dohoda uzatváraná medzi Európskym spoločenstvom a tretím štátom, skupinou štátov alebo medzinárodnou organizáciou. Obsahuje vzájomné práva a povinnosti v oblasti ekonomickej, priemyslovej a obchodnej spolupráce. Bankovky
Celkovo 7 hodnôt v rôznych farbách a veľkostiach - 500, 200, 100, 50, 20, 10 a 5 euro. Všetky budú obsahovať bezpečnostné znaky. Biela kniha o zamestnanosti
Komplexný súbor daňových, investičných a pracovno-organizačných opatrení EÚ v boji proti nezamestnanosti, k oživeniu hospodárskeho rastu a posilnenia konkurencieschopnosti ekonomík členských krajín EÚ na medzinárodných trhoch. Biela kniha o jednotnom vnútornom trhu
Dokument Európskej komisie z roku 1985, analyzujúci stav vnútorného trhu medzi štátmi Spoločenstva, ktorý označuje nedostatky a navrhuje ich riešenie

Colná únia
Jeden zo stupnov integračného procesu. V rámci vzájomného obchodu medzi členskými krajinami colnej únie sú zrušené clá a zároven členské krajiny colnej únie uplatnujú vo vzťahu k nečlenským krajinám spoločnú obchodnú politiku predovšetkým prostredníctvom spolocného colného tarifu. COREPER
Comité des représentants permanents. Výbor stálych predstaviteľov, ktorí skúmajú, prejednávajú a pripravujú návrhy, o ktorých následne rozhoduje Rada ministrov. Deň Európy - 9. máj
Pamiatka na 9. máj 1950, kedy vyhlásil francúzsky minister zahraničia Robert Schuman svoju deklaráciu, proklamujúcu návrh na zriadenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo - základ budúcej európskej integrácie. Doporučenie
Nástroj právneho poriadku ES. Nie je právne záväzné a iba doporučuje postup alebo chovanie v danej záležitosti. Vypracúvajú ho predovšetkým poradné subjekty EÚ. Dvor auditorov
Kontruluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu Únie. Je tzv. finančným svedomím únie.

Jeho úlohami sú

revízia účtov
preskúmanie všetkých rozpočtov, príjmov a výdavkov všetkých inštitúcií a agentúr EÚ

preskúmanie účtovníctva, právoplatnosť a správnosť všetkých finančných operácií EÚ

kontrola hospodárneho využívania prostriedkov EÚ

poskytovať vyjadrenia k rozpočtovým a finančným projektom EÚ predloženie výročnej správy po ukončení každého rozpočtového roku

ECU
Skratka pre European Currency Unit (Európska zúčtovacia jednotka). Bola vytvorená v roku 1979 v rámci vzniku Európskeho menového systému. Používala sa pri transakciách medzi centrálnymi bankami členských krajín EMS. Od 1. 1. 1999 bola v kurze 1:1 nahradená spoločnou menou nazvanou euro. Ekonomická integrácia
Proces v rámci ktorého dochádza k vytvoreniu nového integračného zoskupenia z pôvodných zakladateľských subjektov. Integračné stupne ekonomickej integrácie:
1. Oblasť voľného obchodu - členské štáty úplne odstránia prekážky vzájomného obchodu medzi sebou, ale ponechajú si vlastný prístup k obchodu s nečlenskými štátmi
2. Colní únia - de facto oblasť voľného obchodu doplnená o spoločnú obchodnú politiku voči nečlenským štátom
3. Spoločný trh - colná únia, doplnená uvolnením pohybu výrobných faktorov v rámci tohto trhu
4. Vnútorný trh - liberalizácia voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb, sú odstránené fyzické, technické a daňové bariéry brániace ich pohybu
5. Hospodárska a menová únia - spoločná hospodárska politika členských štátov, členské meny sú nahradené jednou spoločnou menou
6. Politická únia - hospodárska a menová únia doplnená politickými inštitúciami, ktoré preberajú plnú zodpovednosť za fungovanie únie. Energetická politika Európskej únie
Jej východiskovým dokumentom je Biela kniha - Energetická politika pre EÚ. Táto definuje tri základné ciele:
1. posilňovanie konkurenčného prostredia v oblasti výroby elektrickej energie
2. zvyšovanie bezpečnosti výroby elektrickej energie
3. ochrana životného prostredia

Euro
Jednotná mena európskej menovej únie. Prvé bankovky a mince v hotovostnej podobe boli vydané k 1. januáru 2002 a po dobu šiestich mesiacov boli v obehu spolu s národnými menami a zároveň za ne vymieňané. Všetky bankovky a mince národných mien prestali v každodennom styku platiť k 1. marcu 2002. Euratom
Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Jeho cieľom je koordinovať výskumné aktivity v oblasti jadrovej energie, vytvárať spoločný trh pre jadrové palivo a dohliadať na jadrový priemysel v členských krajinách tak, aby bola zaistená ochrana obyvateľstva. Európska hymna
Hudba z poslednej vety Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena. V roku 1972 ju Rada Európy a od roku 1986 aj Európska únia prijali za hymnu Európy. Európska investičná banka
Neziskový finančný ústav EÚ pre strednodobé a dlhodobé financovanie.

Poskytuje alebo garantuje dlhodobé úvery v oblasti priemyslu, infraštruktúr, telekomunikácií, ochrany životného prostredia, energetiky. Zaoberá sa predovšetkým financovaním projektov v menej rozvinutých regiónoch členských krajín EÚ, no poskytuje pôžičky aj na realizáciu projektov mimo EÚ. Pôžičky a záruky na projekty poskytuje rovnako firmám ako aj verejným orgánom a to buď priamo alebo prostredníctvom iných finančných inštitúcií.

Európska komisia
Výkonný, iniciatívny a správny orgán EÚ. Jeho úlohami je kontrolovať plnenie zmlúv EÚ a noriem vydaných komunitárnymi orgánmi, navrhovať Rade ministrov EÚ opatrenia v záujme realizácie a rozvoja komunitárnej politiky, uskutočňovať komunitárnu politiku na základe rozhodnutí prijatých Radou ministrov EÚ, zastupovať EÚ ako voči členským štátom tak aj tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám. EK realizuje programy EÚ a spravuje finančné zdroje na tieto programy. Komisia je zostavená z 20 členov z rôznych členských štátov, pričom jednotliví komisári majú pridelené špecifické oblasti pôsobnosti. Európska politická spolupráca (EPS)
Jej základným cieľom je koordinovať zahraničnú politiku členských štátov. Program EPS každoročne obsahuje 4 schôdzky ministrov zahraničných vecí, 12 schôdzok politických riaditeľov ministerstiev zahraničia a niekoľko desiatok pracovných skupín, zameraných na konkrétne otázky súvisiace s EPS. Praktickým výstupom EPS je prijímanie spoločných deklarácií, v ktorých sa odrážajú spoločné stanoviská členských štátov ES. Európska rada (ER)
Vznikla v roku 1974 ako orgán pre politickú spoluprácu, v rámci ktorej sa dvakrát alebo trikrát ročne stretávajú hlavy štátov, resp. predsedovia vlád za účasti úradujúceho predsedu Európskej komisie a ministrov zahraničia. Na stretnutiach sa určuje základné nasmerovanie EÚ. Európske spoločenstvá
Spoločný názov pre Európske spoločenstvo, Európske spoločenstvo pre uhlie a železo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Európska únia
Názov pre integračné zoskupenie pätnástich štátov Európy. Termín zaviedli v roku 1993 Zmluvou o Európskej únii. Európska vlajka
Vznikla ako jeden zo symbolov EÚ s nasledujúcim popisom: na poli nebeskej modrej sa nachádza kruh zložený z dvanástich zlatých hviezd, symbolizujúcich jednotu národov Európy. Počet hviezd je stály, nereprezentuje počet štátov a preto sa nemení - dvanástku vybrali ako symbol úplnosti. Európska ústredná banka (EÚB)
Centrálna banka Spoločenstiev. Je zodpovedná za jednotnú menovú politiku v tretej fáze vzniku hospodárskej a menovej únie.

Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť cenovú stabilitu v rámci Európskeho menového systému. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
Vzniklo s cieľom vytvoriť hospodársku úniu s výhľadom na vybudovanie veľkého spoločného trhu s voľným pohybom kapitálu, tovaru, služieb a pracovných síl. Už v dobe svojho vzniku si za cieľ vytýčilo vytvorenie colnej únie, režimu voľného pohybu osôb, zavedenie spoločnej daňovej, finančnej, obchodnej a sociálnej politiky.

Európske združenie voľného obchodu (EZVO)
Vzniklo v roku 1960 ako zoskupenie krajín, ktoré z rôznych dôvodov nemohli akceptovať systém, ustanovený v EHS. Medzi členskými krajinami vzniklo pásmo voľného obchodu, ktoré bolo obmedzené iba na priemyselné výrobky a ktoré nezaviedlo spoločnú tarifu voči tretím štátom. V súčasnosti sú členmi ESVO Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Európske spoločenstvo pre uhlie a železo
Vzniklo v roku 1951 ako prvé z troch doteraz existujúcich európskych spoločenstiev na podporu rozvoja dvoch kľúčových priemyselných odvetví - železiarskeho priemyslu a ťažby a spracovania uhlia. Medzi členskými a pridruženými štátmi zrušili clá a vývozné kvóty, uvolnili pohyb určitej pracovnej sily, odstránili diskrimináciu, štátne subvencie, zjednotili ceny a dopravné tarify. komisie a ministrov zahraničia. Na stretnutiach sa určuje základné nasmerovanie EÚ. Európsky hospodársky priestor
Základnou myšlienkou pre vytvorenie EHP bolo vytvoriť taký hospodársky priestor, v rámci ktorého by sa členské krajiny Európskeho združenia voľného obchodu začlenili do Vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Jednania o vytvorení EHP boli úspešne dokončené podpísaním zmluvy od EHP 2. mája 1992. EHP nevystupuje navonok ako Colná únia, pretože nepoužíva spoločnú colnú tarifu. Európsky menový inštitút (EMI)
Fungoval ako predstupeň pre Európsku ústrednú banku, ktorá vznikla k 1. júnu 1998. Európsky parlament (EP)
EP reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. Má 626 členov a je jediným voleným orgánom EÚ. Zodpovedá za legislatívu EÚ, schválenie rozpočtu a má právo kontroly a dohľadu nad exekutívou ES. Hospodársky a sociálny výbor (HSV)
Je poradný výbor zložený z 222 predstaviteľov rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života. Poskytuje svojim členom priestor, umožňujúci sa podieľať na vytváraní jednotného vnútorného trhu. Sleduje jeho fungovanie a upozorňuje na jeho prípadné poruchy. Výbor má právo vydávať stanoviská k akejkoľvek otázke, ktorá sa týka záujmov Spoločenstiev.

Jednotný vnútorný trh
Priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaistený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.