OSN

CIELE, PREDMET, VNÚTORNÉ ČLENENIE, CHARAKTERISTIKA
OSN vzniklo 24.10 1945. Členská základňa sa rozšírila z pôvodných 51 krajín na dnešných 187. OSN je dobrovoľnou organizáciou zvrchovaných štátov, ktorých zástupcovia sa stretávajú, aby posudzovali najzávažnejšie sporové problémy, ktoré sa ich buď individuálne alebo kolektívne dotýkajú. Vychádzajú pritom z komplexu pravidiel a zásad, ktoré sú zakotvené v Charte OSN. Chartu OSN podpísali 26. júna 1945 v San Franciscu zástupcovia 50 krajín. Neskôr sa k nim ako 51. štát pripojilo Poľsko.
OSN si pri svojom založení vytýčila 4 hlavné ciele:
- Udržiavať mier na celom svete
- Rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi
- Spoločne presadzovať zlepšovanie životných podmienok chudobných ľudí, bojovať proti hladu, chorobám a negramotnosti, vyzývať k rešpektovaniu ľudských práv a slobôd na celom svete
- Byť fórom, ktoré bude národom pomáhať pri plnení uvedených cieľov.
Sídlom OSN sa stal New York. Terajšie sídlo OSN tvoria 4 budovy. Pozemok, budovy OSN tvoria medzinárodnú zónu OSN. OSN disponuje vlastnou vlajkou, vlastnými bezpečnostnými zložkami, poverenými ochrankou celého sídla a vydáva vlastné poštové známky. Oficiálnymi jazykmi sú arabčina, čínština, angličtina, francúzština, ruština, španielština.
OSN ako rozpočtová organizácia zostavuje dva druhy rozpočtov:
- Riadny rozpočet pokrýva výdavky Sekretariátu OSN v New Yorku a úradovníci OSN nachádzajúci sa na celom svete
- Rozpočet na mierovú činnosť poskytuje prostriedky na operácie mierových síl OSN
Inštitucionálna štruktúra OSN zabezpečuje činnosť pomocou 6 hlavných orgánov:

1. Valné zhromaždenie – hlavný orgán OSN. Každá členská krajina je zastúpená delegátom, pri hlasovaní má jeden hlas. Prerokuváva široký okruh problémov: vojenské konflikty vo svete, otázky odzbrojenia, situácia žien, mládeže a detí, problematika ľudských práv, udržateľného rozvoja atď. prijíma nových členov, volí generálneho tajomníka OSN, členov ostatných orgánov, určuje jednotlivým krajinám výšku členských príspevkov do rozpočtu OSN. Na riadnom zasadaní sa schádza 1 ročne tretí utorok v septembri a na dobu najmenej 3 mesiacov.

2. Rada bezpečnosti – môže rokovoať o akomkoľvek svetovom probléme. Je označovaná za hlavného ochrancu svetového mieru a zaoberá sa výhradne otázkami bezpečnosti. Má 15 členov, a to 5 stálych (Čína, Francúzsko, Ruská federácia, Veľká Británia a USA) a desať nestálych volených Valným zhromaždením na 2 roky.

Členovia rady sa striedajú v predsedníctve vždy po mesiaci, ato podľa abecedného poradia názvov krajín v angličtine. Schádzajú sa nepravidelne, kedykoľvek, takmer okamžite. Na schválenie rezolúcie v rade je treba aspoň 9 hlasov.

3. Hospodárska a sociálna rada – ide o orgán zložený z 54 členov OSN a volený Valným zhromaždením na obdobie 3 rokov. Rada zasadá zvyčajne raz za rok. Jej rozhodnutia sa schvaľujú väčšinou hlasov. Vzhľadom na široký okruh problémov, ktorými sa zaoberá, ECOSOC má k dispozícii viaceré funkčné a regionálne komisie. K funkčným komisiám patria: komisia pre ľudské práva, pre omamné látky, pre sociálny rozvoj, pre populáciu a rozvoj, pre postavenie žien, štatistická komisia, pre trestnú justíciu a prevenciu zločinnosti, pre trvale udržateľný rozvoj, pre vedu a techniku v prospech rozvoja. K regionálnym komisiám zaoberajúcimi sa špecifickými problémami jednotlivých svetových regiónov patria: ECA(hospodárka komisia pre Afriku), ECE(Európska hospodárka komisia), ECLAC(Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibskú oblasť), ESCAP(hospodárska komisia pre Áziu a Tichomorie), ESCWA(Hospodárska a sociálna komisia pre západnú Áziu. ECOSON spolupracuje so 14 odborovými organizáciami OSN a s programai existujúcimi v rámci tejto svetovej organizácie. K programom OS patria:
- UNCTAD – konferencia OSN o obchode a rozvoji
- INSTRAW – medzinárodný výskumný a výchovný inštitút pre problematiku postavenia žien
- UNCHS – stredisko OSN pre ľudské sídla
- UNPD – rozvojový program OSN
- UNEP – program OSN pre životné prostredie
- UNFPA – populačný program OSN
- UNHCR – vysoký komisariát pre utečencov
- UNICEF – detský fond OSN,
- UNITAR – inštitút OSN pre vzdelávanie a rozvoj
- UNRWA – agentúra OSN pre pomoc v prospech palestínskych utečencov na Strednom východe
- UNU – univerzita OSN
- WFP – Svetový program výživy

4. Poručenská rada – po vzniku OSN mal dozerať na sociálny rozvoj nesamosprávnych území, mal im poskytovať osobitnú ochranu. Zložený z 5 stálych členov Rady bezpečnosti, zasadala raz ročne od mája do júna. Oficiálne prerušila činnosť s tým, že v prípade potreby opäť zíde.

5. Medzinárodný súdny dvor – rieši spory, ktoré mu na posúdenie predkladajú štáty. je hlavným orgánom OSN. Sídli v Haagu, skladá sa z 15 sudcov volených Valným zhromaždením a Radou bezpečnosti. Pre prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas 9 sudcov.

6. Sekretariát – tvoria všetci ľudia, ktorí sú v OSN zamestnaní.

Vedie ho generálny tajomník, ktorému pomáha medzinárodní tím odborníkov a úradníkov zabezpečujúcich každodennú prácu OSN.
ODBORNÉ ORGANIZÁCIE OSN
ILO(medzinárodná organizácia práce)
Sídlo má vo Švajčiarsku. Bola založená roku 1919 na základe Versailskej zmluvy ako autonómna inštitúcia pridružená k Spoločnosti národov.
Orgány:
- Výročné zasadania Medzinárodnej organizácie práce, na ktorých sa zúčastňujú všetky členské štáty.
- Riadiaca rada – orgán riadiaci prácu ILO v období medzi výročnými zasadaniami. Tvorí ju 28 členov zastupujúcich vlády, 14 členov zastupujúcich zamestnancov a 14 členov zastupujúcich zamestnávateľov.
Ciele a činnosť:
- Prehlbovanie sociálnej spravodlivosti pre pracujúcich na celom svete
- Vytyčovanie medzinárodných politických opatrení a programov sledujúcich zlepšenie pracovných a životných podmienok
- Vytváranie medzinárodných noriem práce, ktoré majú slúžiť ako vodidlo pre úrady jednotlivých členských krajín pri ich premietnutí do praxe
- Realizácia širokého programu technickej spolupráce
- Výcvik , vzdelávanie a výskum, napomáhajúce realizáciu cieľov ILO
- Schvaľovanie dohôd a odporúčaní, ktorými sa stanovujú medzinárodné normy práce v takých oblastiach ako sloboda združovania, mzda, pracovná doba.....
IMF (medzinárodný menový fond)
Sídlo USA. Fond vznikol v roku 1945. Orgány:
- Rada guvernérov – je najvyšším orgánom IMF. Schádza sa raz ročne. Každý zo 179 členských štátov v nej má svojho zástupcu.
- Výkonná rada – vykonáva bežnú prácu IMF. Zasadá v nej 24 riaditeľov, vedie je výkonný riaditeľ.
Ciele a činnosť:
- Podporovať medzinárodnú spoluprácu poskytovaním aparátu na konzultácie a súčinnosť členských krajín v medzinárodných menových otázkach.
- Napomáhať vyvážený rast medzinárodného obchodu a tým prispievať k vysokej úrovni zamestnanosti a reálnych príjmov a k rozvoju výrobných kapacít.
- Posilňovať stabilitu menových kurzov
- Posilňovať mnohostranný systém platieb a prevodov pri bežných menových transakciach
- Dávať celkové zdroje IMF dočasne k dispozícii členom za podmienok adekvátnych záruk
- Skracovať trvanie a rozsah nerovnováhy platobných bilancií.
IMF plní 3 hlavné funkcie:

1. uplatňovať súhrn prijatých zásad týkajúcich sa devízovej politiky a platobných obmedzení pre transakcie bežného účtu PB

2. poskytovať členom finančné zdroje a tým im umožniť plniť súhrn prijatých zásad pri riešení platobnej nerovnováhy alebo pri úsilí vyhnúť sa tejto nerovnováhe

3. plniť úlohu fóra, na ktorom by členovia mohli navzájom konzultovať a spolupracovať v medzinárodných menových záležitostiach.
UNIDO (organizácia OSN pre priemyselný rozvoj)
Sídlo Rakúsko. Vznikla v roku 1966.

Orgány:
- generálna konferencia – určuje zásady, schvaľuje rozpočet, prijíma konvencie a dohody
- rada pre priemyselný rozvoj – kontroluje programy schválené Generálnou konferenciou a prijíma odporúčania. Má 53 členov
- výbor pre program a rozpočet – má 27 členov,

Ciele a činnosti:
- špecializovať sa na podporu a urýchlenie industrializácie v rozvojových krajinách
- poskytovať vládam, verejnému i súkromnému sektoru technickú spoluprácu
- pomáhať svojimi službami rozvojovým krajinám
- prispievať k tomu, aby rozvojové krajiny mali možnosť ľahšie získať techniku a odborné znalosti
- napomáhať investovanie do priemyselnej činnosti
OECD
Medzinárodná organizácia priemyselne vyspelých krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Činnosť OECD sa zameriava na plnenie troch hlavných cieľov:

1. vytyčovať, koordinovať a podporovať takú politiku, ktorá by stimulovala ekonomický rast a zároveň pomáhala udržiavať stabilitu členských krajín

2. stimulovať a koordinovať úsilie členských krajín týkajúce sa poskytovania finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám

3. prispievať k rozvoju multilaterálneho obchodu, a to na nediskiminančnom základe
na čele OECD stojí Rada zložená zo zástupcov všetkých členských krajín. Činnosť OECD sa rozvíja prostredníctvom viac ako 100 špecializovaných výborov a pracovných skupín.
FAO (organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo)
Sídlo v Taliansku. Vznikol v roku 1945. Orgány:
- konferencia FAO – schádza sa raz za 2 roky za účasti všetkých 169 členských štátov. Určuje zameranie svojej činnosti, schvaľuje rozpočet a plán práce.
- Rada FAO – riadi činnosť FAO v období medzi konferenciami. Tvorí ju 49 členských krajín.

Činnosť a ciele:
- Zvyšovať hodnotu výživy a životnej úrovne
- Zlepšovať výrobu, spracovanie, trhovú realizáciu a distribúciu všetkých potravín a produktov z poľnohospodárskej pôdy
- Podporovať rozvoj vidieka a zlepšovať životné podmienky vidieckeho obyvateľstva a s pomocou uvedených prostriedkov odstrániť hlad
- Uspokojiť potreby súčasnej generácie a budúcich generácii s pomocou programov, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, sú technicky vhodné, ekonomicky životaschopné a sociálne prijateľné
- Starať sa o potravinovú bezpečnosť
IBRD (medzinárodná banka pre obnovu rozvoj)
Sídlo v USA. Vzniklo v roku 1945. Orgány:
- Rada guvernérov – hlavný orgán IBRD, v ktorom je každý zo 178 členských štátov zastúpený 1 guvernérom a jedným náhradníkom. Schádza sa raz ročne. Volí prezidenta banky, ktorý zastáva funkciu Rady guvernérov.
- Rada výkonných riaditeľov – orgán, na ktorý rada guvernérov presunula právo rozhodovať o všetkých záležitostiach IBRD.

Je zložený z 24 výkonných riaditeľov.

Ciele a činnosti:
- Pomoc pri obnove a rozvoji území členských štátov podporou kapitálových investícii na výrobné účely
- Podpora súkromnej investičnej činnosti a ak nie je možné pohotovo a za prijateľných podmienok získať súkromný kapitál.
- Povzbudzovanie dlhodobého rovnomerného rastu medzinárodných investícii do rozvoja výrobných kapacít členských štátov.
WIPO (svetová organizácia duševného vlastníctva)
Sídlo vo Švajčiarsku. Orgány:
- Konferencie – sú na nich zastúpené všetky členské štáty WIPO
- Valné zhromaždenie – tvoria ho len tie členské štáty WIPO, ktoré sú súčasne členmi Parížskeho alebo Bernského zväzu. - Medzinárodný úrad – je sekretariátom WIPO. Na jeho čele je genrálny riaditeľ,
Ciele a činnosť
- Pomáhať pri ochrane duševného vlastníctva podporou širšieho prijatia existujúcich zmlúv a ich revízie
- Podnecovať uzatváranie zmlúv
- Napomáhať rozvoj zákonodarstva jednotlivých štátov
- Poskytovať pomoc rozvojovým krajiná v právnych otázkach
WHO (svetová zdravotnícka organizácia)
Sídlo Švajčiarsko. Vznik v roku 1948. Orgány:
- Svetové zdravornícke zhromaždenie – riadiaci orgán WHO
- Výkonná rada – má 32 členov

Ciele a činnosť:
- Dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia všetkých národov na celom svete
- Technická spolupráca s jednotlivými členskými krajinami a riadenie a koordinácia práce v oblasti zdravotníctva
- Osvetu dotýkajúcu sa zdravotníckych problémov, podporu zvláštnych zdravotníckych opatrení a šírenie informácii
- Vytváranie noriem a meradiel, projektov a plánov
- Školenie
- Podporu výskumu
IAEA(medzinárodná agentúra pre atómovú energiu)
Sídlo v Rakúsku. Orgány:
- Generálna konferencia – tvoria je zástupcovia všetkých členských štátov IAEA.
- Rada guvernérov – výkonný orgán IAEA, zložený z 35 členov

Ciele a činnosti:
- Urýchľovať a rozširovať prínosy atómovej energie pre mier, zdravie a blahobyt na celom svete
- Podporovať a riadiť rozvoj mierového využívania atómovej energie
- Poskytovať členským štátom technickú pomoc a napomáhať výmenu vedeckých a technických informácii.
WTO (svetová a obchodná organizácia)
Sídlo v Švajčiarsku. Orgány:
- Ministerská konferencia – najvyšší orgán WTO, ktorý sa schádza najmenej raz za 2 roky
- Generálna rada – zodpovedá za bežnú každodennú činnosť WTO, dozerá na orgány zaoberajúce sa urovnávaním sporov a kontrolu obchodnej politiky členských štátov WTO.
- Výbory a orgány – plniace úlohy, ktorými ich poverila Generálna rada

Ciele a činnosť:
- Riadiť a uskutočňovať multilaterálne a plurilaterálne obchodné dohody
- Vystupovať ako fórum pre mnohostranné obchodné rokovania medzi svojimi členmi
- Usilovať sa o vyriešenie obchodných sporov medzi členmi WTO
Dozerať na národnú obchodnú politiku svojich štátov.