Reikarnácia
Tento pojem znamená „znovuvteľovanie“ a podľa indickej predstavy označuje osud duše, nasledujúci po smrti, pri jej púti v kolobehu existencie: človek sa môže znovu narodiť ako človek, ako zviera, ako rastlina, alebo dokonca ako boh alebo obyvateľ pekla. Sťahovanie duší je základným učením etiky a filozofie budhistov, hinduistov a džinistov.

Pochovávanie
Spôsob a rituály pochovávania mŕtvych závisí v jednotlivých náboženstvách na predstavách o prechode k posmrtnému životu. V Egypte dávali mumifikovaným mŕtvym najbohatšiu výbavu. Tibetskí budhisti dodnes prenechávajú mŕtvoly supom. Naproti tomu je pochovávanie do zeme a spaľovanie mŕtvol asi najpôvodnejšou formou pochovávania. Odopieranie pohrebu bolo tvrdým trestom.

Smrť
Podľa predstáv väčšiny národov o posmrtnom živote je smrť považovaná nie za zánik, ale za prechod z jedného stavu do druhého. Niet divu, že väčšina pohrebných rituálov sa dá vykladať ako prechodové rituály. V mýtoch má predstava o smrti ako prechode svoj výraz v podobe „sprievodca duší, ktorý nesie duše zomrelých do neba. Prevádza ich cez rieku, alebo cez most do iného sveta.