Prekonal sa aj ekonomický rozkol západnej Európy vyplývajúci z ich existencie
V roku 1973 pristúpili Veľká Británia, Dánsko a Írsko do ES. 1981 Grécko vstupuje do ES.
V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol parlamentom ratifikovaný. Jednotný európsky akt rozširuje a zdokonaľuje zmluvu z Ríma. Európsky parlament dostáva nové právomoci uzákonením vzťahov medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa zaväzuje 12 členských štátov do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a služieb. A do ES vstupuje Španielsko a Portugalsko
Po roku 1990 sa začlenila do ES aj bývala NDR ako časť SRN.
V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
1995 vstupuje do teraz už Európskej únie Fínsko, Rakúsko a Švédsko a do platnosti vstupuje dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v
apríli 1995 aj Rakúsko.

Pri vstupe do ES prestali byť členmi EZVO jeho predchádzajúce štáty. Dnes sú členmi EZVO len Nórsko Island Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
K väčšiemu vzájomnému prepojeniu obidvoch západoeurópskych integračných centier nastalo 1. 1. 1994, keď medzi nimi došlo k vytvoreniu Európskeho ekonomického priestoru. Ten rozšírili predchádzajúce pásmo voľného obchodu o štyri tzv. „veľké slobody“ , ktoré predstavujú ekonomický základ ES, t.j. voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Okrem toho sa rozvíjala spolupráca v oblasti životného prostredia a v ďalších oblastiach
Na tieto činnosti si vytvorila Európska únia tieto orgány.

Orgány Európskej únie

1.