Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vlákien, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné. Tlač bankoviek zabezpečujú národné centrálne banky v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi eurooblasti. Na zabezpečenie rovnakej kvality a vzhľadu pri vydávaní bankoviek bol prijatý zvláštny systém manažmentu kvality. Dizajn mincí

Mince euro majú spoločnú “európsku” prednú a “národnú” zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj. Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.

Zavedenie eura do obehu

Bankovky a euromince boli zavedené do obehu 1. 1. 2002. Tento deň sa označuje ako deň E. Po tomto dátume nieje možné vyberať z bánk národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny. Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace. Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zavádza pre verejnosť tzv. štartovací balík bankoviek a mincí. Cieľom štartovacieho balíka je uľahčiť prechod na euro bežným spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia novej meny (napr. rakúsky štartovací balík obsahuje 33 mincí vo všetkých hodnotách a je ekvivalentom 200 ATS). Mince sa však nesmeli používať skôr ako 1. 1. 2002.
Od 1. 1. 2002 je možné vyberať eurobankovky z bankomatov. Včasná a rýchla zmena bankomatov bola dôležitou súčasťou celkovej stratégie prechodu na euro. Všetky mince a bankovky nižších hodnôt sa dostali k občanom prostredníctvom maloobchodných nákupov. Maloobchodníci pri prechode na euro zohrali veľmi dôležitú úlohu. Predpokladalo sa, že zákazníci budú používať pri platbách národné meny, aby tak znížili svoje zásoby národných mincí a bankoviek, zatiaľ čo obchodníci sa snažili vydávať len euro.