Európska únia - orgány, história, integrácia

Vznik Európskej Únie a jej história

Európska únia po oboch svetových vojnách, bola úplne zničená a jediná možnosť na rýchlu obnovu bola v nastolený trvalého mieru. V roku 1945 spojenci zlikvidovali Hitlera, no hneď nato na seba narazili dve nové sily, a to Demokratický západ a Stalinovský sovietsky zväz..
Február 1948 komunisti sa zmocnili Československa. Západ reagoval ešte ten istý mesiac Bruselským paktom medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a krajinami Beneluxu. To bol zárodok dnešnej západoeurópskej únie. V podstate môžeme povedať, že Brusel sa stal hlavným mestom Európy vďaka Klementovi Gottwaldovi. 9. máj1950 sa považuje za prvý kameň zjednotenej Európy. Roberto Schuman a ekonóm Jeano Monnet vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Tento návrh bol jednohlásne privítaným Nemeckom, Talianskom, Holandskom, Belgickom a Luxemburskom. Tieto štáty spolu s Francúzskom boli zakladajúcimi členmi Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.
25. marec 1957 podpísala sa tzv. Rímska zmluva ktorou štáty ES založili Európske hospodárske spoločenstvo. Zároveň so založením EHS sa na základe druhej Rímskej zmluvy vytvorila tretia zložka Európskych spoločenstiev a to Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu EUROATOM.
Rok 1957 sa vytvorilo na základe štokholmskej konvencie Európske združenie voľného obchodu (EZVO), ako protiváhou týmto trom Európskym spoločenstvám. · Členmi troch Európskych spoločenstiev sa stali: Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko.
· Naproti tomu členmi EZVO boli Veľká Británia, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko Rakúsko Lichtenštajnsko a Portugalsko.
Štáty ES podporovali nadštátnu integráciu, ktorá počítala s rozsiahlou integráciou, so silnými riadiacimi inštitúciami, s presunom značnej časti národných kompetencií na tieto inštitúcie, s povinnosťou realizovať mnohé ich rozhodnutia atď.
Štáty EZVO podporovali medzištátnu integráciu, ktorá chcela zostať len pri vytvorení voľného obchodu medzi svojimi štátmi, s orgánmi ktorých rozhodnutia mali často len odporúčajúci charakter. Väčšina členov EZVO boli nezávislé štáty a tak to aj malo ostať.
V roku 1962 začali prvé rokovania o vstupe Veľkej Británie do ES tie však v roku 1963 stroskotali. No situácia sa zmenila keď sa zmenila podoba uvedených troch ES a tiež podoba EZVO.

Prekonal sa aj ekonomický rozkol západnej Európy vyplývajúci z ich existencie
V roku 1973 pristúpili Veľká Británia, Dánsko a Írsko do ES. 1981 Grécko vstupuje do ES.
V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol parlamentom ratifikovaný. Jednotný európsky akt rozširuje a zdokonaľuje zmluvu z Ríma. Európsky parlament dostáva nové právomoci uzákonením vzťahov medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa zaväzuje 12 členských štátov do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a služieb. A do ES vstupuje Španielsko a Portugalsko
Po roku 1990 sa začlenila do ES aj bývala NDR ako časť SRN.
V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
1995 vstupuje do teraz už Európskej únie Fínsko, Rakúsko a Švédsko a do platnosti vstupuje dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v
apríli 1995 aj Rakúsko.

Pri vstupe do ES prestali byť členmi EZVO jeho predchádzajúce štáty. Dnes sú členmi EZVO len Nórsko Island Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
K väčšiemu vzájomnému prepojeniu obidvoch západoeurópskych integračných centier nastalo 1. 1. 1994, keď medzi nimi došlo k vytvoreniu Európskeho ekonomického priestoru. Ten rozšírili predchádzajúce pásmo voľného obchodu o štyri tzv. „veľké slobody“ , ktoré predstavujú ekonomický základ ES, t.j. voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Okrem toho sa rozvíjala spolupráca v oblasti životného prostredia a v ďalších oblastiach
Na tieto činnosti si vytvorila Európska únia tieto orgány.

Orgány Európskej únie

1.

Rada Európskej únie

- je najvyšší právny a rozhodovací orgán EÚ
- skladá sa zo zástupcov vlád 15 členských štátov, ktorých nominujú vlády členských
štátov EÚ.
- koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi
- zodpovedá za spoluprácu vlád členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu, ...
- rada prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
Ř nariadenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sú záväzné a právnu účinnosť majú aj pre členské štáty
Ř direktívy sú záväzné pre členské štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne
Ř rozhodnutia ako reakcia na konkrétne prípady
Ř odporúčania (memorandá) majú len odporúčací charakter

Profesionálne zázemie Rady EÚ tvoria:
Výbor stálych zástupcov - jeho cieľom je prejednávanie a príprava návrhov, o ktorých potom rozhoduje Rada
Generálny sekretariát - zaisťuje zasadanie Rady po technickej a administratívnej stránke
Predsedníctvo v Rade EÚ - určuje formu a problematiku práce rady. Vykonáva sa v presne určenom poradí na dobu 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra). Hlavnou úlohou predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí Rady, vypracovanie kompromisov na riešenú problematiku.

Zloženie rady sa mení podľa aktuálnej tematiky rokovania (napr. zahraničná politika, finančná politika, agrárna politika a pod). Predsedníctvo v rade sa mení podľa pevne stanoveného poradia.
Európsky parlament má 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov EÚ, reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. V jeho zodpovednosti je legislatíva EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie.

2. Európsky parlament (EP)

EP reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. Má 626 členov a je jediným voleným orgánom EÚ. Zodpovedá za legislatívu EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie. V súčasnosti sa EP môže podieľať na tvorbe právnych predpisov Únie nasledujúcimi spôsobmi:
Konzultácie - nezáväzný názor Parlamentu vyžadovaný pred tým, ako Rada schváli návrh Európskej komisie
Spolupráca - poslanci majú možnosť doplňovať návrh Komisie a stanovisko, ktoré Rada k tomuto návrhu zaujme
Spolurozhodovanie - EP sa na prijímaní legislatívy podieľa rovnakým dielom s Radou. Ak nedôjde k dohode, môže Parlament návrh odmietnuť (napr. rozhodovanie o otázkach jednotného vnútorného trhu, zdravia, kultúry, transeurópskych sietí alebo spotrebiteľskej politiky)
Súhlas - vyžaduje sa pri dôležitých medzinárodných zmluvách a pre niektoré významné rozhodnutia v rámci Spoločenstva (napr. rozhodovanie o občianskych právach, o úlohách Európskej ústrednej banky)
Rozpočet - schválenie rozpočtu vyžaduje súhlas EP

Parlament menuje predsedu a členov Komisie a môže Komisiu donútiť k rezignácii vyslovením nedôvery. Ostatné voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnili v roku 1999, ďalšie budú v roku 2004.

3. Európska komisia

- je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom EÚ.
- jej hlavnými úlohami sú:
Ř presadzovanie zmlúv a dohôd medzi členskými štátmi EÚ do praxe a realizácia cieľov únie.
Ř realizácia rozpočtu EÚ, za ktorú zodpovedá Parlamentu
Ř dozor nad plnením direktív Rady EÚ

Komisia je zostavená z 20 členov rôznych členských krajín. Komisári majú presne rozdelené oblasti zodpovednosti.

4. Európsky súdny dvor

- je najvyššou inštanciou práva EÚ. Zabezpečuje dodržiavanie práva v spoločnom integračnom procese.

Nemá žiadnu právomoc nad aplikáciou a interpretáciou vnútroštátneho práva členských krajín s výnimkou prípadov, keď sa toto dostane do konfliktu s právom ES. V takej situácii rozhoduje ako kompetenčne najvyššia inštitúcia, proti rozhodnutiu ktorej niet odvolania.
- úlohy Európskeho súdneho dvora:
Ř nesie zodpovednosť za jednotnosť výkladu a aplikácie práva EÚ
Ř kontroluje legitimitu rozhodovania Rady EÚ a Komisie
Ř rozhoduje o podaniach a otázkach z oblasti práva EÚ, vznesených súdmi členských krajín

Dvor môže aktívne vymáhať splnenie jeho rozhodnutia proti štátom, ktoré tak nekonajú dobrovoľne a to uložením paušálnej pokuty alebo penále.
Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov a 9 generálnych advokátov, ktorí sú menovaní spoločnou dohodou vlád členských krajín na dobu 6 rokov.

5. Európska Ústredná Banka

- zodpovedá za udržanie cenovej stability v rámci Európskeho menového systému.
- jej ďalšími úlohami sú:
Ř podpora všeobecnej hospodárskej politiky Spoločenstva
Ř definícia a riadenie menovej politiky Spoločenstva
Ř riadenie devízových obchodov
Ř správa devízových rezerv zúčastnených štátov
Ř podpora hladkého fungovania platobných systémov
Ř podieľanie sa na programoch kompetentných úradov zameraných na stabilitu finančného systému EÚB má výlučné právo povoliť
Ř vydávanie bankoviek Euro v Spoločenstve.
- hlavnými orgánmi EÚB sú:
Riadiaca rada - formuluje menovú politiku Spoločenstva
Výkonný výbor - pripravuje zasadania Riadiacej rady
Generálna rada - vykonáva úlohy pôvodne zverené Európskemu menovému inštitútu, ktoré zostávajú z dôvodu neúčasti niektorých členských štátov na tretej fáze hospodárskej a menovej únie.

6.

Európska Investičná Banka (EIB)

- zodpovedá za vyvážený rozvoj bankovej a finančnej sféry Únie.
- na neziskovej báze poskytuje alebo garantuje úvery predovšetkým v oblasti priemyslu,
infraštruktúry, telekomunikácií, ochrany životného prostredia, energetiky.
- medzi jej základné úlohy patrí:
Ř pomoc menej rozvinutým oblastiam
Ř rozvoj dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry
Ř ochrana životného prostredia
Ř rozvoj konkurencieschopnosti priemyslu
Ř podpora malého a stredného podnikania

- orgány EIB:
Rada guvernérov - najvyšší orgán, zložený z ministrov členských krajín, ktorý stanovuje všeobecné direktívy úverovej politiky, schvaľuje výročnú správu, vymenúva členov Rady riaditeľov, Riadiaceho výboru a Účtovného výboru
Rada riaditeľov - zodpovedá za riadenie banky v intenciách jej hlavných úloh a rozhoduje o pôžičkách
Riadiaci výbor - výkonný orgán, ktorý riadia všetky operácie banky
Účtovný výbor - kontroluje všetky operácie a potvrdzuje, že účtovníctvo banky je vedené riadne a správne

7. Európsky ombudsman

Európsky ombudsman je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi občanom únie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje sťažnosti občanov Únie na rozhodnutia a konania orgánov, pričom má právomoci vyžiadať si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie. Ak pri ich preverovaní zistí nesprávnosti, postúpi záležitosť zodpovednému orgánu, ktorý má povinnosť oznámiť ombudsmanovi do 3 mesiacov svoje stanovisko. Ombudsman potom odovzdá svoju správu Európskemu parlamentu, dotyčnému orgánu a zároveň informuje sťažovateľa.

8. Dvor audítorov

- má 15 členov, kontroluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu Únie. Je tzv. finančným svedomím únie.
- jeho úlohami sú:
Ř revízia účtov
Ř preskúmanie všetkých rozpočtov, príjmov a výdavkov všetkých inštitúcií a agentúr EÚ
Ř preskúmanie účtovníctva, právoplatnosť a správnosť všetkých finančných operácií EÚ
Ř kontrola hospodárneho využívania prostriedkov EÚ
Ř poskytovať vyjadrenia k rozpočtovým a finančným projektom EÚ
Ř predloženie výročnej správy po ukončení každého rozpočtového roku

9. Hospodársky a sociálny výbor

- je poradný výbor zložený z 222 predstaviteľov rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života. Poskytuje svojim členom priestor, umožňujúci sa podieľať na vytváraní jednotného vnútorného trhu. Sleduje jeho fungovanie a upozorňuje na jeho prípadné poruchy.
- výbor má právo vydávať stanoviská k akejkoľvek otázke, ktorá sa týka záujmov Spoločenstva.
- delí sa na deväť špecializovaných sekcií:
Ř poľnohospodárstvo a rybolov
Ř regionálny rozvoj a plánovanie miest a vidieka
Ř ochrana životného prostredia
Ř hospodárske, finančné a menové otázky
Ř sociálna oblasť, otázky rodiny, vzdelanie a kultúra
Ř vonkajšie vzťahy, obchodná a rozvojová politika
Ř priemysel, obchod, remeslá a služby
Ř otázky ochrany zdravia a spotrebiteľa
Ř doprava, komunikácie, energetika, nukleárne otázky a výskum
10.

Výbor regiónov

- ostatným je poradné fórum zástupcov oblastných a miestnych orgánov s poradenskou funkciou rozhodovacím a výkonným orgánom Spoločenstva.
- jeho zmyslom je umožniť zástupcom lokálnej a regionálnej samosprávy vyjadriť svoj názor na tie opatrenia Spoločenstva, ktoré sa ich budú bezprostredne dotýkať.
- výbor sa člení na sedem odborných komisií:
Ř Regionálna politika, štrukturálne fondy, ekonomické a sociálna súdržnosť, cezhraničná a medziregionálna spolupráca
Ř Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, rybolov
Ř Transeurópske siete, doprava, informačná spoločnosť
Ř Územné plánovanie, urbanistika, energetika, životné prostredie
Ř Sociálna politika, ochrana spotrebiteľov, verejné zdravotníctvo, výskum, turistika
Ř Zamestnanosť, ekonomická politika, vnútorný trh, priemysel, malé a stredné podnikanie
Ř Vzdelávanie, kultúra, mládež, šport, ľudské práva

Slovensko Partnerstvo pre vstup 1999

1. Ciele

Cieľom Partnerstva pre vstup je vytvoriť jednotný rámec na vymedzenie prioritných oblastí pre ďalší postup, ktoré identifikovala Európska komisia (EK) vo svojej pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti SR na vstup do EÚ za rok 1999, finančných prostriedkov, ktoré sú na implementáciu týchto priorít k dispozícii pre Slovensko a podmienok poskytovania tejto pomoci. Predkladané Partnerstvo pre vstup slúži ako základ na uplatňovanie viacerých nástrojov, prostredníctvom ktorých sa bude kandidátskym krajinám poskytovať pomoc v ich príprave na členstvo. Sem patrí napríklad:
Ř aktualizovaný Národný program pre prijatie acquis
Ř spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky
Ř pakt proti organizovanému zločinu
Ř národné rozvojové plány a ďalšie rezortné plány, ktoré sú predpokladom pre účasť v štrukturálnych fondoch po pristúpení k Únii a pre implementáciu nástrojov ISPA a SAPARD pred vstupom.

Každý z uvedených nástrojov má odlišný charakter a uplatňuje sa na základe špecifických postupov. Nie sú síce neoddeliteľnou súčasťou tohto Partnerstva, ale v nich obsiahnuté priority sú s ním kompatibilné.

2. Princípy

Hlavné prioritné oblasti identifikované pre všetky kandidátske krajiny súvisia s ich schopnosťou prevziať záväzky súvisiace s plnením kodanských kritérií, ktoré uvádzajú tieto podmienky na získanie členstva:
Ř aby kandidátska krajina dosiahla stabilitu inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín
Ř existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky
Ř schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie
Ř schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane plnenia cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

Na svojej madridskej schôdzke Európska rada zdôraznila, že kandidátske krajiny musia prispôsobiť svoje administratívne štruktúry tak, aby zabezpečili bezproblémové uplatňovanie politiky Spoločenstva po svojom vstupe a na luxemburskom summite zdôraznila, že transpozícia acquis do legislatívy je síce potrebným, nie však dostatočným predpokladom, a že treba zabezpečiť skutočné uplatňovanie acquis.

3. Priority a postupné ciele

Vo svojich hodnotiacich správach Komisia poukázala na rozsah prác, ktoré ešte kandidátske krajiny musia uskutočniť v jednotlivých oblastiach v rámci prípravy na vstup.

Táto situácia si vyžaduje, aby sa vymedzili isté medzištádiá z hľadiska priorít, a aby sa každému z nich priradili konkrétne ciele, ktoré by sa mali stanoviť v spolupráci s dotknutými krajinami; splnenie týchto cieľov bude mať dopad na rozsah poskytnutej pomoci a na pokrok dosiahnutý pri prebiehajúcich rokovaniach s niektorými krajinami a na otvorenie nových rokovaní s inými krajinami. Priority a postupné ciele revidovaného Partnerstva pre vstup sú opäť rozdelené na dve skupiny - krátkodobé a dlhodobé.

3. 1.

Krátkodobé priority a ciele
Stanovili sa na základe očakávania, že Slovensko ich do konca roka 2000 dokáže reálne splniť, alebo v ich plnení značne pokročiť.
Politické kritériá
Zlepšiť postavenie Rómov posilnenou implementáciou opatrení zameraných predovšetkým na boj proti diskriminácii (vrátane diskriminácie v rámci verejnej správy) vrátane zabezpečenia potrebnej finančnej podpory na národnej a miestnej úrovni, podporiť pracovné príležitosti a rozšíriť prístup k vzdelávaniu; poskytnúť primeranú finančnú podporu.
Ekonomické kritériá
Ř obnoviť makroekonomickú stabilitu.
Ř zvýšiť konkurencieschopnosť prostredníctvom reštrukturalizácie podnikov vedenej trhom, najmä v energeticky náročných odvetviach ťažkého priemyslu, s podporou transparentnej reformy finančného sektora vrátane privatizácie troch veľkých bánk a poisťovne a mechanizmov na vymáhanie nedobytných pohľadávok.
Ř prijať opatrenia na povzbudenie domácich a zahraničných investícií, vrátane investícií do malých a stredných podnikov, najmä zjednodušením právnych a administratívnych postupov.
Ř zlepšiť postupy v konkurznom konaní a zracionalizovať ich implementáciu.
Vnútorný trh
Verejné obstarávanie:
Ř zriadiť Úrad pre verejné obstarávanie;
Ř zaviesť postupy na vykonávanie dohľadu, kontroly a na podávanie sťažností.
Voľný pohyb tovaru:
Ř uplatňovať zákon o technických požiadavkách na výrobky a hodnotenie zhody
Ř začať zosúlaďovanie so smernicami Nového prístupu
Ř pokračovať v zosúlaďovaní v tých rezortoch, ktoré upravuje legislatíva špecificky zameraná na jednotlivé produkty
Ř prijať základnú legislatívu pre odvetvie chemického priemyslu
Ř urýchliť prijatie noriem EN
Ř vytvoriť nezávislé štruktúry na štandardizáciu a akreditáciu.
Voľný pohyb kapitálu:
Ř zosúladiť zákony o priamom investovaní do oblastí, ktoré ešte stále podliehajú obmedzeniam, a postupne uvoľniť investovanie pre inštitucionálnych investorov.
Finančné služby:
Ř posilniť inštitúcie a postupy pre oblasť dohľadu a zabezpečiť ich koordináciu.
Hospodárska súťaž:
Ř začať uplatňovať nový zákon o štátnej pomoci
Ř zabezpečiť primerané zdroje pre úrad monitorujúci štátnu pomoc
Ř dokončiť prípravu zoznamu štátnej pomoci
Ř pokračovať vo vypracúvaní výročných správ o štátnej pomoci.
Telekomunikácie:
Ř prijať zákon o telekomunikáciách
Ř zriadiť nezávislý národný regulačný úrad
Ř dokončiť úplné oddelenie regulačnej funkcie od vlastníckej funkcie.
Audiovizuálne služby:
Ř úplné zosúladenie legislatívy.
Zdaňovanie:
Ř zosúladenie rozsahu zdaňovania a úrovne sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov s rozsahom aplikácie nižšej sadzby DPH
Ř vypracovať harmonogram ďalšieho legislatívneho zosúlaďovania spotrebných daní
Ř zabezpečiť súlad nových daňových opatrení so zásadami Kódexu
Ř správania pre zdaňovania podnikateľských subjektov.
Clá:
Ř posilnenie kontroly na hraniciach.
Poľnohospodárstvo:
Ř pokračovať v zosúlaďovaní veterinárnej a fytosanitárnej legislatívy a zdokonaliť inšpekčné mechanizmy najmä na budúcich vonkajších hraniciach (konkrétne na hranici s Ukrajinou).
Energetika:
Ř pripraviť plán na zastavenie prevádzky s cieľom implementovať rozhodnutie vlády o odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice.
Ř implementovať energetickú stratégiu s osobitným dôrazom na energetickú účinnosť
Ř revidovať prognózy potreby energie na základe realistickejších scenárov rastu a energetickej náročnosti.
Ř pokračovať v zaisťovaní vysokého štandardu jadrovej bezpečnosti elektrárne V2 v J. Bohuniciach a jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Zamestnanosť a sociálne veci:
Ř presadzovať legislatívu v oblasti bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci.
Ř podporiť úsilie sociálnych partnerov získať spôsobilosť rozvíjať a implementovať acquis, predovšetkým prostredníctvom bipartitného sociálneho dialógu.
Ř pripraviť národnú stratégiu zamestnanosti tak, aby bolo neskôr možné zapojiť sa do Európskej stratégie zamestnanosti a začať pripravovať Spoločný prehľad zamestnanosti.
Životné prostredie:
Ř vypracovať komplexnú a realistickú stratégiu aproximácie.
Ř urýchliť preberanie a presadzovanie rámcovej legislatívy v týchto oblastiach:
- kvalita vody
- hospodárenie s odpadom
- integrovaná kontrola predchádzania znečisteniu
- ochrana prírody a kvalita ovzdušia.
Ř vypracovať plán na financovanie investícií, založený na smernici o špecifických implementačných programoch a na odhadoch nákladov na zosúlaďovanie a reálnych zdrojov verejných a súkromných financií v jednotlivých rokoch, najmä v oblasti vody, ovzdušia, hospodárenia s odpadom a kontroly priemyselného znečistenia.

Ř úplné prevzatie a presadzovanie smernice o hodnotení vplyvov na životné prostredie.
Spravodlivosť a vnútorné veci:
Ř zlepšiť boj proti organizovanému zločinu a ilegálnej migrácii (najmä prostredníctvom zavádzania vízových nálepiek) s cieľom umožniť plnú účasť na Schengenskom informačnom systéme.
Ř ratifikovať Európsky dohovor o praní špinavých peňazí, Európsky trestnoprávny dohovor o korupcii, Dohovor OECD o úplatkárstve.
Ř zosúladiť Trestný zákon s acquis v oblasti boja proti organizovanému zločinu a proti podvodom.
Ř zdokonaliť azylovú legislatívu (najmä zrušiť 24-hodinovú lehotu) a zriadiť nezávislý orgán ako druhú inštanciu v azylovom konaní.
Ř ratifikovať Európsky dohovor o praní špinavých peňazí a posilniť spôsobilosť na boj proti praniu špinavých peňazí.
Ř posilňovanie administratívnej spôsobilosti a spôsobilosti súdnictva, vrátane riadenia a kontroly finančných prostriedkov z EÚ
Ř prijať zákon o štátnej službe a začať realizovať stratégiu reformy verejnej správy.
PHARE, ISPA a SAPARD:
Ř pripraviť Národný rozvojový plán a Plán rozvoja vidieka
Ř prijať právny, administratívny a rozpočtový rámec (príručka o audite a revízne záznamy) s cieľom pripraviť a riadiť ISPA a SAPARD, vrátane zavedenia hodnotenia vplyvov na životné prostredie a pravidiel verejného obstarávania kompatibilných s EÚ pri hodnotení projektov spolufinancovaných z prostriedkov spoločenstva; zriadiť funkčnú platobnú agentúru pre SAPARD.
Ř dokončiť prijatie legislatívneho rámca pre internú a externú finančnú kontrolu;
Ř zriadiť centrálnu vládnu organizáciu na harmonizáciu funkcií interného auditu a kontroly
Ř vytvoriť interné audítorsko-kontrolné útvary vo výdavkových strediskách
Ř zabezpečiť ”funkčnú nezávislosť” vnútroštátnych interných kontrolórov/audítorov na centrálnej aj na decentralizovanej úrovni a finančnú kontrolu ”ex ante”.
Ř posilniť nezávislosť súdnictva, najmä novelizovať ústavu v súvislosti s menovaním sudcov a skúšobnou dobou pre sudcov.

3. 2. Strednodobé priority a ciele
Ich splnenie sa predpokladá za dobu dlhšiu ako jeden rok, hoci na nich možno a treba začať pracovať už v roku 2000. Pokrok, ktorý sa dosiahol v plnení priorít Partnerstva pre vstup z roku 1998, bol posúdený v Pravidelnej správe z roku 1999. Hodnotenie z tejto správy sa použilo aj pri formulácii priorít tohto partnerstva. Slovensko predložilo revidovanú verziu svojho Národného programu pre prijatie acquis 28. mája 1999. Uvádza v ňom harmonogram plnenia priorít a postupných cieľov, vychádzajúc prvého Partnerstva pre vstup, ako aj potrebné administratíve štruktúry a finančné zdroje. Partnerstvo pre vstup vyznačuje prioritné oblasti prípravy Slovenska na členstvo v EÚ. Slovensko však bude musieť riešiť všetky otázky, ktoré boli vyznačené v hodnotiacej správe. Zároveň je dôležité, aby Slovensko splnilo záväzky spojené s aproximáciou práva a implementáciou acquis v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Európskej dohody a screeningu. Treba pripomenúť, že nestačí len prevziať acquis do legislatívy; treba zabezpečiť aj rovnaký štandard ich praktického uplatňovania porovnateľný so štandardom existujúcim v rámci Únie.
Vierohodná implementácia a presadzovanie acquis sa vyžaduje vo všetkých ďalej uvádzaných oblastiach.

Vychádzajúc z analýzy v Pravidelnej správe komisie sa pre Slovensko vymedzujú ďalej uvádzané krátkodobé a strednodobé priority a postupné ciele.
Politické kritériá:
Ř pokračovať v implementácii legislatívy o jazykoch menšín a ochraňovať používanie jazykov menšín v oblasti školstva, kultúry a médií, vrátane prijatia potrebnej legislatívy.
Ř posilniť politiku a rozpočtové prostriedky na národnej a miestnej úrovni zamerané na ďalšie zlepšovanie postavenia Rómov (najmä prostredníctvom boja proti diskriminácii a zlepšenia prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu).
Ekonomické kritériá:
Ř posilniť konkurencieschopnosť súkromného sektora vrátane malých a stredných podnikov.
Ř dokončiť proces privatizácie.
Ř deregulovať existujúce regulované ceny a nájomné.
Ř zaviesť procedúru každoročného fiškálneho dohľadu s cieľom zosúladiť vykazovanie, monitorovanie a kontrolu verejných financií s postupmi používanými v EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o fiškálne pozície.
Ř pokračovať v reforme financovania sociálneho zabezpečenia.
Vnútorný trh:
Ochrana údajov:
Ř dokončiť aproximáciu.
Voľný pohyb tovaru:
Ř dokončiť preberanie noriem EN
Ř dokončiť zosúlaďovanie rezortnej legislatívy
Ř zvýšiť úroveň všetkých štruktúr dohľadu a štruktúr na hodnotenie zhody na úroveň EÚ
Ř zvýšiť úroveň ostatných implementačných štruktúr v rezortoch, ktoré upravuje legislatíva špecificky zameraná na jednotlivé výrobky, na úroveň EÚ.

Voľný pohyb kapitálu:
Ř zosúladiť zákony o nadobúdaní nehnuteľností občanmi krajín EÚ.
Voľný pohyb služieb:
Ř dokončiť zosúladenie a vykonávať smernice týkajúce sa bankovníctva, poisťovníctva, investičných služieb a trhu s cennými papiermi.
Voľný pohyb osôb:
Ř dokončiť zosúladenie vzájomného uznávania diplomov.
Hospodárska súťaž:
Ř dokončiť zosúlaďovanie, posilniť orgány a postupy v oblasti ochrany hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
Ř zvýšiť transparentnosť, tok údajov, a koordináciu odbornej prípravy medzi všetkými stupňami štátnej správy.
Telekomunikácie:
Ř posilniť nezávislý národný regulačný orgán.
Zdaňovanie:
Ř plné zosúladenie acquis Spoločenstva v daňovej oblasti vrátane prechodného režimu DPH
Ř prehodnotenie existujúcich zákonov a zabezpečenie kompatibility s Kódexom správania pre zdaňovanie podnikateľských subjektov
Ř posilnenie administratívnej spôsobilosti a kontrolných postupov vrátane spolupráce v administratívnej oblasti a vzájomnej pomoci.
Ochrana spotrebiteľov:
Ř pokračovať v zosúlaďovaní; posilniť orgány trhového dohľadu a orgány na presadzovanie legislatívy.
Clá:
Ř posilniť colnú správu najmä zvýšením odbavovacej kapacity colných pracovísk na hraniciach a s ohľadom na aplikáciu spotrebných daní.
Poľnohospodárstvo:
Ř posilniť mechanizmy riadenia spoločnej agrárnej politiky a administratívne štruktúry (monitorovať poľnohospodárske trhy a vykonávať opatrenia na štrukturálny rozvoj a rozvoj vidieka, zriadiť orgány a kontrolné mechanizmy).
Ř pokračovať v reštrukturalizácii poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu; posilniť administratívu v oblasti kontroly potravín.
Ř zavŕšiť budovanie systému identifikácie zvierat
Ř implementovať systémy kontroly kvality (kritický kontrolný bod pre analýzu rizika); zaobchádzanie so živočíšnym odpadom, modernizácia mäsospracujúcich a mliekarenských prevádzok; programy kontroly reziduí a zoonózy; dokončiť tvorbu systémov inšpekcie na budúcich vonkajších hraniciach.
Energetika:
Ř ďalej zvýšiť energetickú účinnosť.
Ř pripraviť sa na vnútorný trh v oblasti energií, najmä na uplatňovanie smerníc o zásobovaní elektrinou a plynom (vrátane prispôsobenia cien energií cenovej úrovni a zriadenia regulačného orgánu).
Ř zosúladiť požiadavky na ropné zásoby.
Ř dokončiť realizáciu programov zvyšovania bezpečnosti blokov V2 jadrovej elektrárne v J. Bohuniciach a jadrovej elektrárne v Mochovciach,
Ř pripraviť celkový plán a licenčné práce v súvislosti s odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v J.

Bohuniciach.
Ř posilniť regulačné štruktúry pre oblasť jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením.
Doprava:
Ř zosúladiť acquis v cestnej doprave (prístup na trh, bezpečnostné predpisy, predpisy týkajúce sa nebezpečného tovaru a zdaňovania); leteckej doprave (najmä bezpečnosť leteckej dopravy a riadenie letovej premávky); železničnej a vodnej doprave (technické požiadavky na plavidlá).
Zamestnanosť a sociálne veci:
Ř zosúladiť legislatívu s EÚ v oblasti bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci (vrátane rámcovej smernice); pracovného zákonodarstva; rovnakých príležitosti pre ženy a mužov a ochrany verejného zdravia
Ř posilniť príslušné administratívne štruktúry a štruktúry potrebné na koordináciu sociálneho zabezpečenia.
Ř zriadiť nezávislý Garančný fond pre zamestnancov v prípade solventnosti zamestnávateľa.
Ekonomická a sociálna súdržnosť
Ř vypracovať celoštátnu politiku pre oblasť ekonomickej a sociálnej súdržnosti s cieľom zmierniť rozdiel v HDP na 1 obyvateľa oproti EÚ
Ř pripraviť sa na implementáciu programov regionálneho rozvoja a iniciatív Spoločenstva;
Ř zdokonaliť administratívne štruktúry a spresniť rozdelenie zodpovednosti za otázky regionálnej politiky
Ř zorganizovať rozpočtový systém a jeho postupy v súlade so štandardmi štrukturálnych fondov, vrátane posudzovania a hodnotenia.
Životné prostredie:
Ř uskutočňovať a dokončiť preberanie a implementáciu rámcovej legislatívy, ako aj ostatnej legislatívy týkajúcej sa tohto rezortu.
Ř posilniť kapacity na monitorovanie a kontrolu implementácie na úrovni ministerstva, krajov a okresov, posilniť Inšpektorát pre životné prostredie.
Ř integrovať princípy trvalo udržateľného rozvoja do definície a implementácie všetkých ostatných sektorálnych politík.
Spravodlivosť a vnútorné veci:
Ř zdokonaliť činnosť orgánov na presadzovanie práva a súdnictvo (z hľadiska počtu pracovníkov, odbornej prípravy a materiálnej vybavenosti), najmä při hraničnej kontrole a ilegálnej imigrácii, s cieľom umožniť plnú účasť na Schengenskom informačnom systéme
Ř pokračovať v boji proti organizovanému zločinu, obchodovaniu so ženami a s deťmi, obchodovaniu s drogami a korupcii;
Ř zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi orgánmi na presadzovanie práva.
Ř pokračovať v postupnom zosúlaďovaní vízovej legislatívy a praxe s EÚ.
Ř posilnenie administratívnej spôsobilosti a spôsobilosti súdnictva, vrátane riadenia a kontroly finančných prostriedkov z EÚ
Ř posilniť Najvyšší kontrolný úrad, funkcie finančnej kontroly a interného auditu prostredníctvom zabezpečenia potrebného personálu, odbornej prípravy a materiálneho vybavenia.
Ř posilniť štatistické kapacity.

4. Programovanie

Celkové prídely z programu Phare predstavovali za obdobie 1995-1999 251 miliónov. Európska rada sa 24.-25. marca 1999 v Berlíne dohodla, že finančná pomoc kandidátskym krajinám bude v období 2000-2006 zahŕňať aj podporu predvstupových opatrení pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prostredníctvom predvstupového nástroja SAPARD (Nariadenie Rady EC č. 1268/99; OJ L 161 z 26.6.99) a štrukturálneho nástroja ISPA (Nariadenie Rady EC č. 1267/99; OJ L 161 z 26.6.99), ktoré sú prioritne určené na opatrenia podobné kohéznemu fondu vpredvstupovom období. V rámci týchto národných prídelov môže Slovensko financovať aj časť svojej účasti na programoch Spoločenstva, vrátane 5. Rámcového programu pre výskum a technický rozvoj. Slovensko bude mať okrem toho prístup k financovaniu z ”multi-country” programov priamo súvisiacich s acquis. Pre všetky investičné projekty sa dôsledne požaduje spolufinancovanie kandidátskymi krajinami. Od roku 1998 Komisia spolupracuje s Európskou investičnou bankou a medzinárodnými finančnými inštitúciami, najmä Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Svetovou bankou, aby sa kandidátskym krajinám uľahčilo spolufinancovať projekty súvisiace s predvstupovými prioritami.

5. Podmienenosť

Pomoc Spoločenstva pri financovaní projektov prostredníctvom troch predvstupových nástrojov - Phare, ISPA a SAPARD - je podmienená plnením záväzkov Slovenska vyplývajúcich z Európskej dohody, ďalšími krokmi smerom k plneniu kodanských kritérií a najmä pokrokom dosiahnutým pri plnení špecifických priorít tohto Partnerstva pre vstup počas roku 2000. Nerešpektovanie týchto všeobecných podmienok by mohlo mať za následok rozhodnutie Rady o pozastavení finančnej pomoci na základe článku 4 Nariadenia č. 622/98 zo 16. marca 1998.

6. Monitorovanie

Implementácia Partnerstva pre vstup sa monitoruje v rámci Európskej dohody. Ako zdôraznila Európska rada v Luxemburgu, je dôležité, aby inštitúcie Európskej dohody aj naďalej tvorili rámec na preskúmavanie acquis communautaire podľa rovnakej metodiky bez ohľadu na to, či sa začali alebo nezačali rokovania o vstupe. O jednotlivých častiach Partnerstva pre vstup rokujú príslušné asociačné podvýbory. Asociačný výbor diskutuje o celkovom vývoji, pokroku a problémoch pri plnení jeho priorít a postupných cieľov, ako aj o konkrétnejších otázkach, ktoré mu postúpia podvýbory.

Riadiaci výbor Phare zabezpečuje vzájomnú kompatibilnosť rozhodnutí o financovaní prijatých v rámci všetkých troch predvstupových nástrojov, Phare, ISPA a SAPARD, ako aj ich kompatibilnosť s Partnerstvom pre vstup, ako to ustanovuje Koordinačné nariadenie (Nariadenie Rady ES č. 1266/99; OJ L 161 z 26.6.99). Partnerstvo pre vstup sa bude aj naďalej aktualizovať v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 622/98.
Návrh ROZHODNUTIA RADY z …. o princípoch, prioritách, postupných cieľoch a podmienkach obsiahnutých v Partnerstve pre vstup so Slovenskou republikou. RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, majúc na zreteli Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, majú na zreteli Nariadenie Rady (EC) č. 622/98 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie a najmä o vytvorení partnerstiev pre vstup, predovšetkým jeho článok 2, majúc na zreteli návrh Komisie, keďže Európska rada v Luxemburgu vyhlásila, že Partnerstvo pre vstup je novým nástrojom a základným prvkom Posilnenej predvstupovej stratégie, keďže Nariadenie (EC) č. 622/98 ustanovuje, že o princípoch, prioritách, postupných cieľoch a podmienkach obsiahnutých v jednotlivých Partnerstvách pre vstup predložených kandidátskym krajinám, ako aj o neskorších významných zmenách týchto Partnerstiev rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou a na návrh Komisie, keďže pomoc Spoločenstva je podmienená splnením niektorých základných prvkov, najmä dodržiavaním záväzkov obsiahnutých v európskych dohodách a pokrokom pri plnení kodanských kritérií; keďže v prípadoch, keď nie je splnený niektorý z týchto základných prvkov, Rada môže kvalifikovanou väčšinou a na návrh Komisie prijať primerané opatrenia v súvislosti s ktoroukoľvek formou predvstupovej pomoci; keďže Európska rada v Luxemburgu rozhodla, že implementáciu Partnerstva pre vstup a pokrok dosiahnutý pri prijímaní acquis budú posudzovať orgány Európskej dohody; keďže Pravidelná správa Komisie z roku 1999 predložila objektívnu analýzu prípravy Slovenskej republiky na členstvo a identifikovala niekoľko prioritných oblastí ďalšej činnosti; keďže Slovenská republika by v rámci svojej prípravy na vstup mala aktualizovať svoj Národný program pre prijatie acquis; keďže tento program by mal určiť harmonogram plnenia priorít a postupných cieľov uvedených v Partnerstve pre vstup,
ROZHODLA TAKTO:
Článok 1
V súlade s článkom 2 Nariadenia (EC) č.

622/98 sú princípy, priority, postupné ciele a podmienky obsiahnuté v Partnerstve pre vstup pre Slovenskú republiku vymedzené v prílohe tohto rozhodnutia a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Článok 2
Implementáciu Partnerstva pre vstup posudzujú orgány Európskej dohody a príslušné orgány Rady, ktorým Komisia predkladá pravidelné správy.
Článok 3
Rozhodnutie nadobudne účinnosť na tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Dané v Bruseli.

Záver

V tomto projekte ste sa mohli oboznámiť s kompletnou Európskou úniou. Od jej začiatku na ktorom boli dvaja veľavýznamný páni a to Roberto Schuman a ekonóm Jeano Monnet až po dnešok po komplexné fungovanie jednej z najvýznamnejších politických kultúrnych a hospodárskych organizácii sveta. Prešli sme si všetky orgány Európskej únie. Spomenuli sme si integračný proces Slovenska a čo z neho vyplýva. Možno viacerých z vás teraz konečne osvietilo a prišli ste na to čo to vlastne Európska únia je, čo sa v nej deje a čo nie.
Tento projekt je vhodný aj ako doplnok k učebným osnovám. Je určený na rozvoj vzdelanosti v oblasti Európskej únie.

Deň Európy

Deviateho mája 1950 Robert Schuman prezentoval svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy, nevyhnutnej na udržanie mierových vzťahov. Tento návrh - známy ako Schumanova deklarácia - považujeme za začiatok vytvárania dnešnej Európskej Únie.

V súčasnosti je 9. máj európskym symbolom (Deň Európy), ktorý spolu so zástavou a hymnou identifikuje politickú entitu (podstatu) Európskej únie.

Deň Európy je príležitosťou na aktivity a oslavy, ktoré približujú Európu jej občanom a zbližujú národy únie.

Európska hymna

Hymnou Európskej únie je Óda na radosť z Beethovenovej Deviatej symfónie. Prijala ju Rada Európy v roku 1972. Používa ju aj Európska únia. Herbert von Karajan, jeden z najväčších dirigentov 20. storočia, pristúpil na žiadosť Rady Európy a napísal tri inštrumentálne úpravy pre sólový klavír, dychové nástroje a symfonické orchestre. Hudobné zväzy štyroch členských krajín EÚ založili dynamický Orchester harmónie mladých Európskej únie (Orchestre d'Harmonie des Jeunes de l'Union Européenne) roku 1988, aby propagovali nové európske diela pre dychové orchestre. Okolo sedemdesiat najtalentovanejších mladých hráčov na dychových nástrojoch každoročne vyberú, aby študovali a absolvovali turné po Európskej únii.

Európska zástava

Od roku 1986 sa používa zástava Európskej únie, ktorú prijala Európska rada. Skladá sa z kruhu dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí.

EURO

Jednotná mena bude prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ budú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom prinesie prechod na jednotnú menu viac istoty - najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva.

Ak sa bude za služby a tovar platiť v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho bude mať prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena tak pomôže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

Fixné konverzné hodnoty:

1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro = 340,750 GRD (grécka drachma)

Podoba bankoviek

Bankovky euro navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie - klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky - okná, brány a mosty. Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta. Hlavné znaky eurobankoviek sú:

názov meny - EURO - v latinskej i gréckej abecede;
zástava Európskej únie;
skratka vydávajúcej inštitúcie - Európska centrálna banka (ECB) - v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP);
podpis prezidenta Európskej centrálnej banky. Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu ( 5 je sivá, 50 oranžová, 10 červená, 100 zelená, 20 modrá, 200 okrová, 500 fialová) a veľkým číslicam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek. Bezpečnosť bankoviek

Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie.

Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vlákien, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné. Tlač bankoviek zabezpečujú národné centrálne banky v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi eurooblasti. Na zabezpečenie rovnakej kvality a vzhľadu pri vydávaní bankoviek bol prijatý zvláštny systém manažmentu kvality. Dizajn mincí

Mince euro majú spoločnú “európsku” prednú a “národnú” zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj. Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.

Zavedenie eura do obehu

Bankovky a euromince boli zavedené do obehu 1. 1. 2002. Tento deň sa označuje ako deň E. Po tomto dátume nieje možné vyberať z bánk národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny. Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace. Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zavádza pre verejnosť tzv. štartovací balík bankoviek a mincí. Cieľom štartovacieho balíka je uľahčiť prechod na euro bežným spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia novej meny (napr. rakúsky štartovací balík obsahuje 33 mincí vo všetkých hodnotách a je ekvivalentom 200 ATS). Mince sa však nesmeli používať skôr ako 1. 1. 2002.
Od 1. 1. 2002 je možné vyberať eurobankovky z bankomatov. Včasná a rýchla zmena bankomatov bola dôležitou súčasťou celkovej stratégie prechodu na euro. Všetky mince a bankovky nižších hodnôt sa dostali k občanom prostredníctvom maloobchodných nákupov. Maloobchodníci pri prechode na euro zohrali veľmi dôležitú úlohu. Predpokladalo sa, že zákazníci budú používať pri platbách národné meny, aby tak znížili svoje zásoby národných mincí a bankoviek, zatiaľ čo obchodníci sa snažili vydávať len euro.

Preto bola dôležitá spolupráca zákazníkov pri hotovostných platbách (platby v presných sumách), alebo úplné zjednodušenie bezhotovostnými platbami. Plynulému prechodu na nové obeživo v euromene malo napomôcť pripravované predzásobovanie pred 1. januárom 2002. Vo väčšine štátov eurozóny (12 členských krajín EMÚ) boli mince distribuované od 1. septembra 2001 predovšetkým do obchodných bánk a ich prostredníctvom aj ďalším podnikateľom. Distribúcia bankoviek nasledovala až neskôr kvôli vyššiemu riziku. Len Rakúsko, Nemecko a Luxembursko začali distribúciu mincí i bankoviek naraz. Banky mimo oblasť eurozóny, teda aj v Slovenskej republike, získali euromenu až po 1. decembri 2001.
Zakladajúci "otcovia" Európskej únie

Konrad Adenauer
Sir Winston Churchill
Alcide de Gasperi
Walter Hallstein
Jean Monnet
Robert Schuman
Paul-Henri Spaak
Altiero Spinelli


Konrad Adenauer v období po druhej svetovej vojne priviedol Nemecko späť do Spoločenstva národov, a tým významne podporil európsku integráciu.

Konrad Adenauer
(1876-1967)
Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorý stál na čele novoutvoreného štátu v rokoch 1949-1963, zmenil viac ako ktokoľvek iný podobu povojnovej nemeckej a európskej histórie.
Adenauer - podobne ako mnohí politici jeho generácie - dospel u po prvej svetovej vojne k záveru, že trvalý mier možno dosiahnuť len prostredníctvom zjednotenej Európy. Jeho skúsenosti z obdobia tretej ríše (nacisti ho odvolali z funkcie starostu Kolína) tento jeho názor potvrdili.

Adenauerovi sa v období šiestich rokov (1949-1955) podarilo presadiť ďalekosiahle zahraničnopolitické ciele. Nemecko sa v rámci západnej aliancie stalo členom Rady Európy (1951), prispelo k založeniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (1952) a vstúpilo do NATO (1955).
Základom Adenauerovej zahraničnej politiky bolo zmierenie s Francúzskom. Spolu s francúzskym prezidentom Charlesom de Gaullom dosiahol v roku 1963 historický obrat: tradiční nepriatelia - Nemecko a Francúzsko podpísali Zmluvu o priateľstve, ktorá sa stala jedným z míľnikov na ceste k európskej integrácii.

Sir Winston Churchill
(1874-1965)
Churchill, najskôr armádny dôstojník, potom vojnový reportér a napokon britský ministerský predseda (1940-1945 a 1951-1955) bol jeden z prvých, ktorí vyzvali k utvoreniu "Spojených štátov európskych".
Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k presvedčeniu, že zaruči mier môže len zjednotená Európa.

Jeho cieľom bolo vylúčiť také európske zlá, ako sú nacionalizmus a vojna, a to raz a navždy.
Svoje závery opierajúce sa o poučenia z histórie formuloval vo svojom slávnom Prejave k univerzitnej mládeži na univerzite v
Zurichu v roku 1946: "Existuje liek, ktorý by za niekoľko málo rokov mohol urobi Európu.. slobodnou a.. šťastnou. Je ním opätovné založenie európskej rodiny alebo jej pretvorenie do takej miery, ako to budeme vedie, a poskytnutie štruktúry, pomocou ktorej bude môcť i v mieri, v bezpečnosti a slobode. Musíme vybudova akési "Spojené štáty európske".
Takto sa z hnacej sily antihitlerovskej koalície stal aktívnym bojovníkom v európskych záležitostiach.
Sir Winston Churchill bol aj maliarom a spisovateľom. V roku 1953 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru.

Alcide de Gasperi sa podieľal na mnohých iniciatívach, ktoré podporovali európsku integráciu.

Alcide de Gasperi
(1881-1954)
V rokoch 1945-1953 Alcide de Gasperi ako ministerský predseda a minister zahraničných vecí udal smer talianskej vnútornej a zahraničnej politike v povojnovom období.
Narodil sa v regióne Trentino-Alto Adigo (Juné Tirolsko), ktorý od roku 1918 patril Rakúsku. Podobne ako iní výnimoční štátnici tých čias aktívne bojoval za európsku jednotu. Jeho skúsenosti z fašizmu a vojny - v období medzi rokmi 1926 a 1929, ešte predtým, ako našiel azyl vo Vatikáne, ho uväznili - ho viedli k presvedčeniu, že len zjednotenie Európy by mohlo zabrániť ich opakovaniu.
Znova a znova podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podieľal sa na realizácii Marshallovho plánu a na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. Ďalej podporoval Schumanov plán, ktorý inicioval založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, a pomohol rozvinúť mylienku na utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky.
Walter Hallstein ako prvý predseda Európskej komisie podpisuje dohodu s rozvojovými krajinami.

Walter Hallstein
(1901-1982)
Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie v rokoch 1958-1969. Bol oddaným Európanom a rozhodným zástancom európskej integrácie.
Podľa jeho názoru najdôležitejím predpokladom úspešnej politickej integrácie v Európe je zriadenie spoločných ekonomických inštitúcií. Hallstein ako predseda Európskej komisie vyvinul úsilie o rýchlu realizáciu spoločného trhu. Jeho obrovské nadenie a schopnosť presviedča podporili vývoj integrácie i po ukončení jeho predsedníctva. Rýchlosť unifikácie počas takzvaného Hallsteinovho obdobia bola legendárna.
Ako nemecký minister zahraničných vecí, ktorým bol v istom čase, dosiahol medzinárodné uznanie prostredníctvom tzv.

Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov, ktorá formovala nemeckú zahraničnú politiku na nadchádzajúce roky; jej jadrom bolo začlenenie mladej demokracie do západnej Európy.
Hallstein bol v istom čase aj profesorom práva na univerzite v Rostocku a na univerzite vo Frankfurte.
Monnet spolu so Schumanom navrhol zmluvu, ktorá viedla k Európskemu spoločenstvu pre uhlie a oceľ, a zvolili ho za jeho prvého prezidenta.

Jean Monnet
(1888-1979)
Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike európskej integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do "Schumanovho plánu", ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho ťažkého priemyslu.
Monnet pochádzal z regiónu Cognac vo Francúzsku. Keď ako šestnásročný opustil školu, cestoval po zahraničí ako díler koňaku, a neskorie pôsobil ako bankár. Počas obidvoch svetových vojen zastával vysoké postavenie, v ktorom sa zaoberal koordináciou priemyselnej produkcie vo Francúzsku a vo Veľkej Británii.
Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej "Schumanovej deklarácie" z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a ako taká sa považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952-1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu.
Nebolo by však spravodlivé obmedzovať Monnetov vplyv len na ekonomickú oblasť. Slávnou a často citovanou sa stala jeho veta: "Zjednocujeme ľudí, nie štáty."
Programy na kultúrnu a vzdelávaciu výmenu pokračujú v dnenej EÚ v tejto tradícii.
Schuman zohral významnú úlohu pri zrode európskej jednoty.

Robert Schuman
(1886-1963)
Politik Robert Schuman, kvalifikovaný právnik a francúzsky minister zahraničných vecí v rokoch 1948-1962, sa považuje za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej Európy.
Pochádzal z francúzsko-nemeckého hraničného regiónu - z Alsaska, napriek tomu, alebo práve v dôsledku skúseností z nacistického Nemecka, prišiel k poznaniu, že len trvalé zmiernenie s Nemeckom môže položiť základ zjednotenej Európy. V roku 1940 ho deportovali do Nemecka. Po úteku o dva roky neskôr sa pripojil k francúzskemu hnutiu odporu.
Po vojne sa stal ministrom zahraničných vecí.
V spolupráci s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950; tento deň sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel. Základná myšlienka spočívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a ocele, nie je schopný viesť vojnu.
Schuman informoval nemeckého kancelára Adenauera o pláne, ktorý v ňom okamžite videl príležitosť pre mierovú Európu a schválil ho. Krátko potom zareagovali aj vlády Talianska, Belgicka, Luxemburska a Holandska. Šesť štátov podpísalo dohodu o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ v Paríži v apríli 1951.

Takýmto spôsobom Európska únia začala mierovú iniciatívu.
Schuman podporoval aj utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky a v rokoch 1958-1960 bol prezidentom Európskeho parlamentu.
Paula-Henriho Spaaka zvolili za vedúceho skupiny expertov, ktorá mala pripraví správu o hospodárskom spoločenstve.

Paul-Henri Spaak
(1899-1972)
Európsky politik. Dlhú politickú kariéru Belgičana Paula-Henriho Spaaka možno stručne opísať takto:
Vďaka tomu, že tajil svoj skutočný vek, prijali ho počas prvej svetovej vojny do belgickej armády a v nasledujúcom období bol dva roky v Nemecku ako vojnový zajatec.
V druhej svetovej vojne sa ako minister zahraničných vecí márne usiloval o zachovanie belgickej neutrality. Spolu s vládou odišiel do exilu, najskôr do Paríža a neskoršie do Londýna.
Po oslobodení Belgicka Spaak vstúpil do vlády a vykonával v nej funkciu ministra zahraničných vecí, ako aj ministerského predsedu. U počas druhej svetovej vojny formuloval plány na spojenie krajín Beneluxu a hneď po vojne pristúpil k organizovaniu európskeho zjednocovania. Podporoval Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ a Európske obranné spoločenstvo.
Pre Spaaka bolo zjednotenie krajín na základe záväzkov zakotvených v zmluve najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie mieru a stability.
Tieto ciele presadzoval ako predseda prvého riadneho zasadania Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny tajomník NATO (1957-1961).
Spaak bol vedúcou osobnosťou pri príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na takzvanej Messinskej konferencii v roku 1955 ho zúčastnené vlády ustanovili za predsedu pracovného výboru,ktorý zmluvu pripravoval.
"Spinelliho plán" bol v 80. a 90. rokoch inšpiráciou na posilnenie zmlúv o EÚ.

Altiero Spinelli
(1907-1986)
Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z "otcov" Európskej únie. Bol poprednou osobnosťou, ktorá sa zúčastnila na dokončení návrhu na Zmluvu o federálnej Európskej únii v Európskom parlamente - takzvaným Spinelliho plánom. Návrh v roku 1982 prijal prevažujúcou väčšinou Parlament a v 80. a 90. rokoch znamenal významnú inšpiráciu pre posilnenie Zmlúv o EÚ.
Ako sedemnásťročný vstúpil do komunistickej strany. Tak reagoval na svoje uväznenie fašistickým režimom v období rokov 1927 a 1943. Na konferencii európskeho odporu začiatkom roku 1944 bol jedným z iniciátorov návrhu Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku.
V úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na európskom zjednotení. Ako vzdelaný právnik posunul európsku problematiku aj na akademickú pôdu a založil Ústav pre medzinárodné záležitosti v Ríme.

Ako člen Európskej komisie v rokoch 1970-1976 riadil oblasť vnútornej politiky.

Tri roky bol členom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu v roku 1979.