Napríklad v elektrine by táto spotreby mala pokryť aspon určitú úroveň osvetlenia. Avšak aj v tých najchudobnejších krajinách existuje platné sociálne stanovisko, že by v tom malo byť zahrnuté aj používanie hromadných komunikácií ako rádio a televízia. V USA základná úroveň služieb v elektrine obyčajne zahrňuje aj chladničku a veľkost “životného” bloku je tým zvýšená zo 100 na 200 kWh. “Životné “ tarify sú obyčajne financované zvýšením cien pre vyššie úrovne spotreby vo vnútri určitej skupiny spotrebiteľov formou blokovaného tarifu. Najjednoduchšou formou je zvýšenie jedného blokového tarifu vo vnútri dvoj-blokovej ceny. Zákazníci s vyššou spotrebou dotujú tých s nižšou spotrebou na základe implicitného predpokladu, že spotreby je priamo závislá od príjmu. Táto predpokladaná korelácia nie je vždy pravdou ( viď dolu) a zľava môže v skutočnosti viacej dotovať opatrenia na zvyšovanie efektívnosti a úspor energie ako samotných chudobných spotrebiteľov. Požiadavky pre vykurovanie a klimatizáciu predstavujú špecifický problém analýzy pre prevádzku a účinnosť “životných” tarifov. V prvom rade, bez komplexného samostatného merania, nemôže základná úroveň spotreby zahrnovať energiu potrebnú na vykurovanie alebo klimatizáciu bez dotovania aj veľkej časti nepodstatnej spotreby. V druhom rade, prieskumy vo viacerých krajinách ukázali, že vyššia spotreby nie je veľmi spojená s vyšším príjmom a skôr zastávajú názor, že chudobné rodiny typicky zahrňujú aj nechránených členov rodiny, ako malé deti a starších, ktorých potreby na zdravé prostredie, teplo, teplú vodu a bezpečnú stravu sú nepriamo úmerné k ich príjmom. Výsledky týchto prieskumov a nimi zastávané názory ale naznačujú, že chudobné rodiny v USA a Veľkej Británii sa spoliehajú na sieťové služby pri zabezpeční kúrenia a klimatizácie, ale nemusí tomu tak byť v menej rozvinutých ekonomikách (a ak to aj je, sú to trendy, ktoré tvorcovia politiky v týchto krajinách by nemali podporovať). Po tretie, kúrenie a klimatizácia, na rozdiel od osvetlenia, je koncové použitie energie pri ktorom sieťové služby priamo súťažia s inými palivami a opatreniami na šetrenie energie. Z týchto dôvodov cenové dotácie poskytnutú na jeden druh energie skresľujú výber medzi jendotlivými zdrojmi energie.
Štáty s významnou spotrebou energie pre účely kúrenia a klimatizácie môžu ustanoviť viac komplikovanú štruktúru cien, s cieľom nedotovať kúrenie a klimatizáciu, ale vyhnútia sa vysokým cenám na takúto spotrebu.