Ani jeden z týchto programov nie je zameraný špecificky na nízkopríjmových zákazníkov, ale môžu byť nápomocné ak sú títo zákazníci schopní ich využiť. Nevýhodou je, že uplatnenie oboch týchto tarifových režimov vyžaduje určité investície do infraštruktúry vo forme sofistikovaného merania, rádiovo kontrovateľných prístrojov na prerušenie služieb a pod., ktoré nemusia byť nákladovo efektívne pre zákazníkom s nízkou spotrebou. Taktiež si tieto programy vyžadujú presné predpovede spotreby a nákladov a zmien v dopyte po energii na základe reakcie zákazníkov na cenové signály. Tieto tarify nemôžu zároveň presne zobrazovať náklady ako aj byť stabilné po určitú dobu.
B. Transfery prostriedkov
Programy transferov prostriedkov presúvajú prostriedky od vlády priamo k zameraným segmentom spoločnosti a sú financované prostredníctvom daní. Ich prvoradými výhodami pre energetický sektor je to, že nezkresľujú cenové signály a poskytujú zákazníkom maximálny výber medzi ponúkanými tovarmi. Nevýhodou je schopnosť vlády financovať programy na úrovni, ktorá dostatočne zabezpečuje potreby zameranej populácie a zároveň je prijateľná pre štátny rozpočet. Navyše, ak majú transfery prostriedkov zmierniť sociálne dopady zvyšovania taríf je potrebné, aby bola vláda ochotná a schopná primerane prispôsobiť úroveň financovania a podmienky nárokovania dotácií, keď sektor energetiky zvýši ceny. Existujú dva typy programov: tie, ktoré sú súčasťou všeobecnej siete sociálneho zabezpečenia a tie, ktoré sú zamerané špecifickejšie na definované výdavky a kde sloboda výberu pre príjemcov je obmedzenejšia.
1. Programy sociálnej siete
Nezamerané transfery prostriedkov majú dve formy: hotovostné čiastky pridelované na základe výšky príjmu domácností a potom dávky, ktorých poskytovanie je ďalej obmedzené dodatočnými podmienkami, aby v domácnosti žili ľudia patriaci do niektorej zameranej kategórie ako napríklad deti alebo ženy v druhom stave alebo mentálne alebo fyzicky postihnutí. Kritériá nárokovania na základe výšky príjmov sú stanovené cez ohodnotenie majetnosti, buď cez meranie príjmov alebo prieskumom domácností, ako aj hodnotením socialnými pracovníkmi, čo môže byť doplnené ohodnotením majetku. Vlastnícto auta alebo určitých zariadení v domácnosti môže znamenať stratu nároku.