Potom kriticky zhodnotíme vhodnosť súčasného PnB programu na Slovensku pri poskytovaní účinnej a efektívnej pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom elektriny a zemného plynu, z hľadiska ekonomickej efektívnosti, administratívnej a finančnej náročnosti, ako aj zamerania a pokrytia nízkopríjmových domácností. Keďže PnB program tak ako funguje v súčasnosti, nespĺňa primerané kritéria v uvedených oblastiach, identifikujeme a navrhujeme zmeny v štrukture tohto programu v záujme zlepšenia jeho funkčnosti. V závere identifikujeme ďalšie programy, ktoré by mohli lepšie naplniť ciele vlády SR a URSO pri pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom energie. II. PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM – CELÝ VESMÍR MOŽNOSTÍ
Existujú tri základne typy programov na podporu nízkopríjmových spotrebiteľov energie počas prechodu na nákladové ceny:
 Cenové dotácie na zníženie taríf a umožnenie pripojenia ku sieťam
 Transfery na zvýšenie schopnosti spotrebiteľov platiť účty za energie
 Programy efektívnosti zamerané na zníženie spotreby
Ktorý program je najvhodnejší závisí od toho, aké sú ciele vlády, charakteristika spotreby, ako aj stav dodávateľskej infraštruktúry. Avšak problematika explicitnej identifikácie cieľovej skupiny populácie a zaistenia, že pomocné programy väčšinou alebo aj výlučne neobohacujú bohatšie vrstvy obyvateľstva je dôležitým aspektom pri tvorbe akýchkoľvek programov. Toto vyžaduje najmä dôslednú analýzu, pretože akákoľvek pomoc pre stredné vrstvy obyvateľstva, po tom ako bola poskytnutá, je už veľmi ťažko odstrániteľná. A. Cenové dotácie
1. Pripojenie do siete
Jedným z najzákladnejších problémov pri znižovaní dopadov z racionalizácie energetických tarifov pre nízkopríjmových spotrebiteľov je pripojenie do siete. Tí, ktorí nie sú pripojení do siete, a ktorí sa namiesto toho spoliehajú na energetické zdroje horšej kvality, napr. na vykurovacie oleje, drevo v porovnaní s elektrinou a zemným plynom, zvyčajne reprezentujú tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti a nachádzaju sa skôr na vidieku ako v mestách. Pokiaľ významná časť obyvateľstva nie je zapojená do siete, zdroje spoločnosti sú lepšie využívané, ak sa použijú na vybudovanie prípojok, ako na poskytovanie dotácii už existujúcim spotrebiteľom, ktorí aj tak zväčša reprezentujú stredné vrstvy. Existuje množstvo programov na pomoc pri budovaní prípojok, najma v energetike, ktoré sú založené na princípe, že chudobné alebo vidiecke obyvateľstvo dokáže platiť mesačné poplatky za dodanú energiu, ale nedokáže uhradiť náklady na vybudovanie prípojky. Toto nie je neprimeraný predpoklad, keďže náklady na alternatívne, často menej kvalitné zdroje energie, nie sú nízke, najmä po započítaní nákladov na čas a financie.