2. Energetické služby – Programy bez zamerania
Jednou z ciest a pravdepodobne typickým počiatočným bodom pred racionalizáciou cien je, aby stanovenie cien pre určité tarifné triedy pod úroveň nákladov na služby. Rozdiel medzi cenami a nákladmi na služby môžu byť financované vládou formou poukázania financií buď dodávateľovi energie alebo distribučnému podniku, alebo cestou krížnych dotácií od iných zákazníkov. V každom prípade sú tieto služby nevýhodné v tom, že sú relatívne nákladné a napomáhajú majetnejším zákazníkom aspoň v takej miere, ak nie vo väčšej, ako tým, na ktorých je tento program zameraný – nízkopríjmoví spotebitelia. Toto sa nazýva chyba zamerania. Tieto programy taktiež podporujú tendencie vlády používať sektor energetiky ako nástroj k dosiahnutiu krátkodobých sociálnych a politických cieľov. Toto sa môže týkať nielen poskytovania dotácií pre domácnosti, ale taktiež pre upadajúce alebo exportné odvetvia, či prípadne pre územné celky alebo obce. Najdôležitejšám probmémom je to, že tarify ustanovené pod náklady znižujú ekonomickú účinnosť sektoru tým, že skresľujú cenové signály a tým aj použitie energie. Pokrivenie cien má odraz nielen na využití energetickej siete, zákazníci používajú viacej za nižšie ceny ako by používali za ceny reflektujúce náklady (vlastná cenová pružnosť), ale pokrivenie cien taktiež narušuje ekonomický výber spomedzi súťažiacich palív (krížová cenová pružnosť). Ten posledný prípad je zvlášť problemový pre konečné použitie energie, akým je napríklad vykurovanie, kde existuje škála súťažiacich zdrojov energie. Avšak vo všetkých prípadoch to skresľuje analýzu prínosov a strát na investície do opatrení zvyšujúcich energetickú účinnosť. A konečne, tam kde je problém s prístupom k službám, ceny pod náklady demotivujú poskytovateľov služieb k rozširovaniu služieb do chudobnejších, hlavne vidieckých oblastí, pretože takíto zákazníci neprinášajú zisky pre energetické podniky.
Pokrivenie cien je ešte väčšie, keď financovanie je poskytované cez krížové dotácie. Nielenže zamerané triedy spotrebiteľov platia menej ako sú náklady na služby, ale aj tie triedy spotrebiteľov, ktoré dotácie poskytujú, platia viacej. Keď je objem krížových dotácií nadmerný, takáto politika povzbudzuje vznik neefektívnych závodných eletrární (často spolu s nepriaznivými dopadmi na živostné prostredie), vyššie náklady na nákup energie pre priemysel, a straty najlepších zákazníkov pre energetické podniky.
Výhodou takýchto široko rozsiahlych cenových dotácií je, že sa dajú ľahko zaviesť, zahrnú všetkých zameraných odberateľov, pokiaľ sú pripojení k sieti, a nevyžadujú administratívne náklady na zameranie alebo náklady na infraštruktúru merania.