Uľahčenie sociálnych dopadov racionalizácie taríf v energetike v Slovenskej republike

UĽAHČENIE SOCIÁLNYCH DOPADOV RACIONALIZÁCIE TARÍF V ENERGETIKE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
IDENTIFIKÁCIA PROGRAMOV NA POMOC NÍZKOPRÍJMOVÝM SPOTREBITEĽOM


Sarah P. Voll
Vice Prezident

Andrej Juris
Vice Prezident




ň
Pripravené pre

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v SR

September 2002

OBSAH
strana
OBSAH I
SÚHRN ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
I. ÚVOD – DEFINÍCIA PROBLÉMU 6
II. PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM – CELÝ VESMÍR MOŽNOSTÍ 9
A. Cenové dotácie 9
1. Pripojenie do siete 9
2. Energetické služby – Programy bez zamerania 11
3. Energetické služby – Zamerané programy 12
a. Zľavnené tarify pre nízkopríjmové domácnosti 12
b. “Životné” tarify – Zľavnené tarify pre nízku úroveň spotreby 13
c. Zamerané “životné” tarify 15
d. Špeciálne zľavnené tarify 15
B. Transfery prostriedkov 16
1. Programy sociálnej siete 16
2. Programy špeciálneho použitia 17
C. Programy energetickej efektívnosti 18
III. PROGRAM PRÍSPEVOK NA BÝVANIE V SR 19
A. Minimálne výdavky na bývanie (MVB) 20
B. Podiel nákladov na bývanie na celkových príjmoch domácností (R) 22
C. Celkový príjem (Y) 22
D. Vyhodnotenie programu Príspevok na bývanie 23
1. Ekonomická efektívnosť 23
2. Zameranie 25
3. Pokrytie 26
4. Administratívna a finančná náročnosť 30
5. Sumarizácia odporúčaní 31
IV. ALTERNATÍVNE PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM 33
A. Program pre spotrebu elektriny 35
1. Oprávnenosť 35
2. Prvý blok spotreby 36
3. Veľkosť zľavy alebo dotácie 38
4. Celkový objem dotácii 38
5. Zdroj financovania 39
6. Implementácia 40
B. Program pre spotrebu zemného plynu 41
C. Program pre spotrebu tepla 42
V. ZÁVER 46
APPENDIX A. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ELEKTRINY 47
APPENDIX B. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ZEMNÉHO PLYNU (NIE JE ODPORÚČANÝ NA IMPLEMENTÁCIU) 49
APPENDIX C. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV TEPLA V RODINNÝCH DOMOCH 51

SÚHRN
Slovenská republika sa nachádza v procese reformy energetického sektora. Kľúčovým prvkom reformy je zmena cien energií tak, aby ceny pokrývali náklady a odrážali náklady spojené s poskytovaním služieb. Odhady zvýšenia cien energií sa rôznia od 40% až po viac ako 100%, aj keď bude existovať určité prechodné obdobie na zabránenie radikálnym cenovým nárastom.

Je očakávané, že prechodné obdobie bude trvať od roku 2003 do 2006 a vačšina cenových pokrivení by sa mala narovnať do konca roka 2005. Očakávaný ročný rast cien pre domácnosti by mal byť okolo 20% v elektrine, 30% v zemnom plyne, a 10% v teple. Dopad rastu cien energií na spotrebiteľov môže byť dramatický. Slovenské domácnosti v súčasnosti vydajú v priemere okolo 11% ich čistých príjmov na výdavky na energiu. Na konci prechodného obdobia, podiel výdavkov na energiu sa môže zvýšiť na 18%. Kompletné údaje o nízkopríjmových domácnostiach nie sú k dispozícií, ale v súčasnosti vydajú okolo 18-19% ich príjmov na účty za energie. Tento podiel sa môže zvýšiť až na 32% ku koncu prechodného obdobia, pričom menšie nízkopríjmové domácnosti môžu vydať až 50-60% ich príjmu na účty za energiu. Z tohoto dôvodu tu existuje jendoznačná potreba vytvoriť účinný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam vyrovnať sa s nárastom ich výdavkov na energiu. V súčasnosti na Slovensku existuje program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam v tejto oblasti s názvom Príspevok na bývanie (PnB), ktorý bol vytvorený v roku 2000. Cieľom PnB je pomáhať nízkopríjmovým domácnostiam pri platení ich výdavkov na nájomné a s tým spojene služby ako aj na energiu. PnB je dostupný všetkým domácnostiam, ktoré vlastnia alebo si najímajú byt alebo dom. Domácnosti musia mať zaplatené nájomné, účty za energie, alebo daň z majetku aby mohli poberať podporu z programu PnB. Výška podpory z PnB pre domácnosť je vypočítaná ako rozdiel medzi štandardnými minimálnami výdavkami na bývanie (MVB) a štandardným podielom týchto výdavkov na príjme domácnosti (R) násobeným čistým príjmom domácnosti (Y). Aj keď program PnB pomáha nízkopríjmovým spotrebiteľom energie, existuje niekoľko nedostatkov pri jeho tvorbe a implementácii, ktoré umelo znižujú jeho efektívnosť, zameranie, pokrytie a administratívnu účinnosť. Po prvé, tento program neposkytuje podporu vštkým domácnostiam na rovnakom základe, pretože výška minimálnych výdavkov na bývanie je postavená na výdavkoch domácností bývajúce v nájomných bytoch. Z tohto dôvodu podiel dávky z programu PnB na celkových výdavkoch na bývanie bude rôzny pre rôzne druhy domácností (bývajúce vo vlastných domoch alebo bytoch).
Po druhé, spôsob určovania dávky PnB môže zastieraťvzťah medzi výškou dávky a výškou výdavkov na bývanie, čím spotrebitelia môžu stratiť motiváciu na znižovanie spotreby služieb spojených s bývaním. Po tretie, striktné podmienky, ktoré musí domácnosť spĺňať na kritéria na obdržanie pomoci z programu PnB, môžu vylúčiť mnohé najchudobnejšie domácnosti z tohoto prgramu.

Požiadavka na preukázanie vlastníctva alebo nájomnej zmluva na byt alebo preukázanie trvalého pobytu či výšky príjmu môžu byť podstatnou prekážkou pre “najchudobnejších z chudobných”, ktorí pravdepodobne nevyplňujú daňové priznania, nemajú doklady o príjme, nevlastnia alebo nemajú v prenájme byt alebo dom, alebo nemajú zahlásený trvalý pobyt. Tieto situácie môžu byť zvlášť relevantné pre obyvateľov Rómskych osád, ktorí žijú prevažne v chudobe, sú nezamestnaní a odkázaní na sociálnu podporu, nemajú trvalý pobyt, a niekedy ani nemajú prístup k verejným službám, ako sú elektrina alebo plyn. Na Slovensku može byť až do 20 500 takýchto domácností. Po štvrté, požiadavka na zaplatenie nájomného, daní z majetku, a účtov za služby spojené s bývaním za posledných šesť mesiacov pred poskytnutím dávky PnB môže vylúčiť z programu PnB tie domácnosti, ktoré majú dočasné problémy s platením, napríklad kvôli neočakávaným výdavkom na zdravotnú starostlivosť. Ak takéto domácnosti nedostanú pomoc v takomto kritickom okamihu, ich finančné problémy sa môžu ďalej prehĺbiť a takéto domácnosti sa už nikdy nemusia kvalifikovať na dávku z PnB programu. Po piate, poberatelia dávky štátnej pomoci nie sú motivovaní prihlásiť sa aj o dávku PnB. Program socálnej pomoci garantuje poberateľom tejto dávky príjem viazaný na výšku Životného minima (ŽM) – výška príjmu, ktorá je potrebná na zabezpečenie základných životných potrieb spejených so stravou, oblečením a bývaním. Ak poberatelia dávky sociálnej pomoci (DSP) obdržia príjem z iných zdrojov, DSP sa kráti priamo úmerne výške príjmu z iných zdrojov tak, aby celková výška príjmu bola konštantná v náväznosti na ŽM. Toto čiastočne vysvetľuje fakt, že účasť poberateľov DSP v programe PnB je nízka. Okolo 323 000 domácností poberalo DSP v júni 2001, avšak len 52 000 domácností poberalo dávku PnB. Z poberateľov PnB bolo okolo 60% poberateľov DSP. Po šieste, kalkulácia výšky dávky PnB znevýhodňuje veľké domácnosti. Je to zapríčinené tým, že hodnota parametra R neodráža skutočný podiel výdavkov na bývanie na celkových príjmocjh domácnosti a hodnota parametra MVB nebola revidovaná a neodráža zvyšovanie cien energií a nájomného uskutočnené v poslednom čase. Z tohto dôvodu výška maximálneho príjmu, pri ktorom veľká domácnosť stráca nárok na dávku PnB, je veľmi nízka, oveľa nižšia ako výška ŽM, ktorá predstavuje hranicu chudoby. Keďže chudobné domácnosti sú zväčša väčšie ako bežné domácnosti, okolo 25% chudobných domácností, okolo 85 000, môžu diskvalifikované z nároku na dávku PnB z dôvodu pokrivených hodnôt parametrov formuly na výpočet dávky PnB.

Po siedme, celková nízka účasť domácností v PnB programe otvára otázku, či je vôbec vhodné mať dávku, ktorá v skutočnosti pomáha iba okolo 30 000 domácnostiam a iba duplikuje činnosť iného porgramu (DSP) pre ďalších 30 000 - 35 000 domácností. Program PnB by mal byť buď podstatne reformovaný na zlepšenie jeho zamerania, pokrytia a účinnosti alebo by mal byť zlúčený s iným sociálnym programom na zníženie administratívnych nákladov. Po ôsme, závislosť programu PnB na financovaní zo štátneho rozpočtu negatívne ovplyvňuje jeho štruktúru a implementáciu. Napríklad, vláda určila hodnotu parametra R na základe dostupnosti prostriedkov namiesto na základe reálnych čísel. Nedostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu tiež doteraz blokoval revíziu hodnoty parametra MVB v záujme reflektovania posledných úprav regulovaných cien. Nazdávame sa, že je potrebné zlepšiť zameranie a pokrytie programu PnB v záujme toho, aby dostupné prostriedky poskytli najúčinnejšiu pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto navrhujeme, aby program PnB bol zameraný na pomoc pri platení stálych výdavkov na bývanie, ako je nájomné alebo odvoz a likvidácia odpadu. Pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú napojené na ústredné kúrenie by PnB program pomohol zaplatiť aj výdavky na teplo a teplú vodu, ktoré sú zväčša určené na základe veľkosti bytu a tým stále vo svojej povahe. Tiež odporúčame, aby boli vytvorené samostantné porgramy pre chudobných spotrebiteľov elektriny a zemného plynu. Pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré bývajú v domoch, sa môže vytvoriť samostnatný program na pomoc pri platení výdavkov na kúrenie a prípravu teplej vody. Všetky tieto nové porgramy by doplnili “novo-zameraný” program PnB. Pre spotrebiteľov elektriny, navrhujeme samostatný program, ktorý bude poskytovať podporu vo forme zameraných “životných” tarifov. To by zahŕňalo poskytnutie zľavy pre nízkopríjmových spotrebiteľov na určitú veľkosť, t.j., prvý blok, ich spotreby elektriny. Maximálna výška príjmu, na uplatnenie nároku na takúto zľavu, by bola stanovená na 1,4 násobku ŽM. Za predpokladu 15% miery chudoby medzi spotrebiteľmi elektriny, odhadovaný počet potenciálnych poberateľov zľavy by bol okolo 280 000. Veľkosť prvého bloku spotreby elektriny, ktorý by bol predmetom zľavy, by mal byť stanovený na zabezpečenie pokrytia základných potrieb domácnosti – varenie, osvetlenie, a chladenie – a reprezentuje spotrebu 100 kWh za mesiac. Navrhujeme zároveň, aby zľava predstavovala 50% výdavkov na tento objem spotreby elektriny.

Odhadli sme, že celková výška prostriedkov potrebných na financovanie navrhnutého programu v elektrine be bola 510 miliónov Sk v roku 2003, prvý rok jeho účinnosti, a postupne by sa zvyšovala na necelých 895 miliónov Sk v roku 2006. Tento objem bol vypočítaný za predpokladu 100% účasti nízkopríjmových spotrebiteľov elektriny, ktorá v skutočnosti bude pravdepodobne oveľa nižšia. Priemerná výška pomoci, ktorú spotrebiteľ obdrží, bola odhadnutá na 150 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2003 a bude postupne narastať až na 260 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2006, čo bude reprezentovať okolo 22% výdavkov na elektrinu priemerného spotrebiteľa elektriny. Navrhujeme, aby tento program bol financovaný cez špeciálny poplatok na spotrebu elektriny všetkýchspotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti. Tento postup by ponechal všetky transfery v rámci jednej kategórie odberateľov a by zabránil ďalšiemu vytvoreniu krížových dotácii v cenách elektriny. Zároveň navrhujeme, aby nebol vytvorený samostatný program pre nízkopríjmových spotrebiteľov zemného plynu pretože väčšina spotreby zmeného plynu je na účely kúrenia, ktorého náklady budú pokryté v samostatnom programe. Ďaší účel spotreby zemného plynu je predovšetkým varenie, avšak náklady na túto spotrebu plynu sú relatívne nízke a poskytovanie pomoci na platenie týchto nákladov by nebolo úmerné administratívnym nákladom s tým spojeným. Keďže náklay na varenie sú už reflektované v programe pre elektrinu, nevidíme dôvod zriadiť samostnaný program pre zemný plyn. Na druhej strane odporúčame zriadiť samostatný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiach bývajúcich v domoch pri platbe ich výdavkov na prípravu tepla a teplej vody. Kvalifikačné požiadavky a administrácia takéhoto programu by bola rovnaká ako pri programe na elektrinu popísanom vyššie. Maximálna veľkosť spotreby energie potrebnej na prípravu tepla a teplej vody a ktorá by bola predmetov zľavy by bola stanovená na základe priemernej spotreby energie za týmto účelom domácností bývajúcich v domoch - 116 GJ za rok. Odhadovaná výška zľavy by predstavovala 1 086 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2003 a by postupne narastala do 1 652 na spotrebiteľa za mesiac v roku 2006. Je vypočítaná za predpokladu priemernej spotreby energie domácností 116 GJ za rok, 15% miery chudoby medzi domácnosťami v domoch (okolo 130 500 domácností), 100% účasti v programe, priemernou cenou paliva potrebného na kúrenie 195 Sk za GJ, a očakávaného 15% ročného nárastu nákladov na kúrenie medzi 2003 a 2006. Celkový objem prostriedkov potrebný na financovanie takéhoto programu by predstavoval 1,7 miliardy Sk v roku 2003 a by postupne narastal na 2,6 miliardy v roku 2006.

Tieto prostriedky by boli pokryté buď zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, ako napríklad z privatizačných príjmov. I. ÚVOD – DEFINÍCIA PROBLÉMU
Slovenská republika sa nachádza v procese reformy energetického a plynárenského priemyslu. Kľúčovým aspektom tejto reformy je racionalizácia energetických taríf v záujme zabezpečenia, aby tarify pokrývali náklady a správne odrážali náklady na poskytovanie služieb. Toto je v dôsledku toho, že súčasné tarify sú výrazne pokrivené, zahŕňajú veľkú mieru krížových dotácií, a nepokrývajú plne náklady na poskytovanie služieb. Pre domácnosti, a najmä pre nízkopríjmové domácnosti, racionalizácia nevyhnutne prináša zvyšovanie úrovne taríf. Odhadnutý nárast súčasných cien za elektrinu a zemný plyn sa pohybuje medzi 40% až 100%, v závislosti od tarifnej triedy. Dopad na nízkopríjmových spotrebiteľov môže byť výrazný, preto sa počíta s tým, že prechod na nákladové ceny bude trvať niekoľko rokov. Dĺžka prechodného obdobia pre určená očakavaným dátumom vstupu Slovenska do Európskej únie (EU) z toho dôvodu, že pravidlá EU nedovoľujú existenciu krížových dotácií medzi kategóriami spotrebiteľov. Predpokladáme, že väčšina krížových dotácií existujúcia v súčasných cenách bude postupne odstránená do roku 2005 a zvyšok bude odstránený v roku 2006. Na základe tohto predpokladu sa dá očakávať, že prechodné obdobie bude trvať nie viac ako štyri roky, od 2003 do 2006. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) určil veľkosť ročných zmien regulovaných cien za elektrinu pre domácnosti na základe štvornásobku ročnej miery inflácie až pokiaľ nebudú ceny pokrývať náklady. Za predpokladu 5% priemernej ročnej inflácie medzi 2003 a 2006, očakávaný ročný rast cien elektriny pre domácnosti je 20%. U zemného plynu nie je definovaný prechodný plán pre ceny plynu pre domácnosti. Avšak odhadovaný rozdiel medzi súčasnými a nákladovými cenami je viac 100%. Vzhľadom na očakávanú dĺžku prechodného obdobia, Given the expected duration of the transition period, očakávaný ročný rast cien zemného plynu pre domácnosti je okolo 30%. Elektrina a plyn ako aj pevné a iné palivá sa používajú pri výrobe tepla a teplej vody, čo predstavuje veľký podiel na celkovej spotrebe energie domácností na Slovensku. Akýkoľvek nárast cien palív sa premietne do nárastu cien a účtov za teplo. Odhadli sme, že náklady na výrobu tepla, a tým ceny za teplo a teplú vodu, sa budú ročne zvyšovať okolo 15%, predovšetkým reflektujúch nárast cien na palivo. Dopad rastu cien energií na spotrebiteľov môže byť dramatický.

Slovenské domácnosti v súčasnosti vydajú v priemere okolo 11% ich čistých príjmov na výdavky na energiu. Vzhľadom na očakávané zvýšenie cien energie a za predpokladu udržania stabilných reálnych príjmov domácností, podiel výdavkov na energiu sa môže zvýšiť na 18%. Toto je znázornené v nasledujúcej tabuľke.

Podiel na čistých príjmoch domácností
(všetky domácnosti)

2001 2002 2003 2004 2005 2006

Celkové výdavky na bývanie 16.8% 16.6% 18.4% 20.5% 22.9% 25.6%
Z toho
Energia 10.9% 10.4% 11.9% 13.7% 15.7% 18.2%
Z toho
Elektrina 3.9% 3.7% 4.2% 4.8% 5.5% 6.3%
Zemný plyn 2.6% 2.5% 3.1% 3.8% 4.7% 5.8%
Palivá 0.3% 0.3% 0.4% 0.4% 0.4% 0.4%
Teplá voda a ústredné kúrenie 4.1% 3.9% 4.3% 4.7% 5.1% 5.6%

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty

Kompletné údaje o nízkopríjmových domácnostiach nie sú k dispozícií, ale v súčasnosti vydajú okolo 18-19% ich príjmov na účty za energie. Tento podiel sa môže zvýšiť až na 32% ku koncu prechodného obdobia. Zaťaženie menších nízkopríjmových domácností, ako napríklad domácnoti samostatného dôchodcu alebo dospelého s dieťaťom, môže byť ešte vyššie a môže vzrásť až na 50-60% z ich príjmu. Započítajúc zvýšenie ďalších nákladov na bývanie, ako nájomného alebo vodného a stočného, je tu jendoznačná potreba vytvoriť účinný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam vyrovnať sa s nárastom ich výdavkov na energiu. V súčasnosti existuje na Slovensku program “Príspevok na bývanie” (PnB), ktorý bol vytvorený v roku 2000. Účelom tohto programu je pomoc nízkopríjmovým domácnostiam platiť nájomné a účty za služby spojené s bývaním. Avšak PnB program má niekoľko štrukturálnych a implementačných nedostatkov, ktoré umelo znižujú jeho zameranie, pokrytie, a účinnosť. Myslíme si, že je potrebné zamerať PnB program na jeho originálny cieľ – pomoc domácnostiam pri platení výdavkov spojených iba s bývaním – a doplniť ho ďalšími programami, ktoré budú špecificky zamerané na spotrebiteľov energie. Takéto opatrenie by malo zlepšiť poskytovanie pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom na Slovensku a pomôcť im vyrovnať sa s očakávaným nárastom ich výdavkov na energiu. Táto správa na úvod prezentuje rôzne programy pre pomoc spotrebiteľom, ktoré boli implementované v medzinárodnom meradle na zmiernenie nákladov na energiu.

Potom kriticky zhodnotíme vhodnosť súčasného PnB programu na Slovensku pri poskytovaní účinnej a efektívnej pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom elektriny a zemného plynu, z hľadiska ekonomickej efektívnosti, administratívnej a finančnej náročnosti, ako aj zamerania a pokrytia nízkopríjmových domácností. Keďže PnB program tak ako funguje v súčasnosti, nespĺňa primerané kritéria v uvedených oblastiach, identifikujeme a navrhujeme zmeny v štrukture tohto programu v záujme zlepšenia jeho funkčnosti. V závere identifikujeme ďalšie programy, ktoré by mohli lepšie naplniť ciele vlády SR a URSO pri pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom energie. II. PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM – CELÝ VESMÍR MOŽNOSTÍ
Existujú tri základne typy programov na podporu nízkopríjmových spotrebiteľov energie počas prechodu na nákladové ceny:
 Cenové dotácie na zníženie taríf a umožnenie pripojenia ku sieťam
 Transfery na zvýšenie schopnosti spotrebiteľov platiť účty za energie
 Programy efektívnosti zamerané na zníženie spotreby
Ktorý program je najvhodnejší závisí od toho, aké sú ciele vlády, charakteristika spotreby, ako aj stav dodávateľskej infraštruktúry. Avšak problematika explicitnej identifikácie cieľovej skupiny populácie a zaistenia, že pomocné programy väčšinou alebo aj výlučne neobohacujú bohatšie vrstvy obyvateľstva je dôležitým aspektom pri tvorbe akýchkoľvek programov. Toto vyžaduje najmä dôslednú analýzu, pretože akákoľvek pomoc pre stredné vrstvy obyvateľstva, po tom ako bola poskytnutá, je už veľmi ťažko odstrániteľná. A. Cenové dotácie
1. Pripojenie do siete
Jedným z najzákladnejších problémov pri znižovaní dopadov z racionalizácie energetických tarifov pre nízkopríjmových spotrebiteľov je pripojenie do siete. Tí, ktorí nie sú pripojení do siete, a ktorí sa namiesto toho spoliehajú na energetické zdroje horšej kvality, napr. na vykurovacie oleje, drevo v porovnaní s elektrinou a zemným plynom, zvyčajne reprezentujú tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti a nachádzaju sa skôr na vidieku ako v mestách. Pokiaľ významná časť obyvateľstva nie je zapojená do siete, zdroje spoločnosti sú lepšie využívané, ak sa použijú na vybudovanie prípojok, ako na poskytovanie dotácii už existujúcim spotrebiteľom, ktorí aj tak zväčša reprezentujú stredné vrstvy. Existuje množstvo programov na pomoc pri budovaní prípojok, najma v energetike, ktoré sú založené na princípe, že chudobné alebo vidiecke obyvateľstvo dokáže platiť mesačné poplatky za dodanú energiu, ale nedokáže uhradiť náklady na vybudovanie prípojky. Toto nie je neprimeraný predpoklad, keďže náklady na alternatívne, často menej kvalitné zdroje energie, nie sú nízke, najmä po započítaní nákladov na čas a financie.

Takéto programy môžu byť programy elektrifikácie vidieka, ktoré zahrňujú opatrenia, ako priame rozšírenie pokrytia sieťami, nízko-úrokové vládne pôžičky pre vidiecke družstvá, ako aj včlenenie požiadavky rozšírenia pokrytia sieťami v koncesnej listine. Mestskí užívatelia tiež možu dotovať náklady na prípojky k existujúcim sieťam. Potenciálna nevýhoda takýchto programov je v tom, že sa zvyčajne zameriavajú na služby poskytované prostredníctvom siete a možu tak vopred diskvalifikovať konkurenčné, udržateľné, súkromné mimo-sieťové technológie, ako sú napriklad photovoltaické systémy pre domácnosti. a
Na Slovensku nie je vážny problém nedostatok pripojenia do siete či už v elektrine alebo v plynárenstve. Skoro všetky domácnosti sú pripojené na elektrickú sieť a 66% domácností je plynofikovaných. Toto je relatívne vysoká miera penetrácie oboch typov sieťových služieb, aj keď existujú určité skupiny populácie, ktoré nie sú pripojené na elektrickú alebo plynovú prípojku. V elektrine sa jedná o niektoré izolované horské osídlenia. V plynárenstve nepripojené domácnosti tiež zväčša bývajú v hornatom teréne. Z tohto dôvodu sa nezdá potrebné vytvoriť špecifický program pre zabezpečenie pripojenia do siete na Slovensku, pretože náklady na pripojenie by boli značné a nemuseli by prevážiť tým generované prínosy.
Osobitným prípadom sú Rómske osady mimo miest alebo dedín. Neexistujú presné čísla o počte elektrických, alebo plynových prípojok v takýchto osadách, ale indikatívne informácie naznačujú, že podiel nepripojených domácností v akejkoľvek osade rastie s poklesom miery vlastníctva pozemku a domov. Je žiadúce, aby pomoc pri pripojení k sieťovým službám bola poskytnutá akejkoľvek nízkopríjmovej domácnosti, bez ohľadu kde žije, avšak je otázne či pomoc pri budovaní elektrických alebo plynových prípojok do nelegálnych alebo pololegálnych osád je vhodná odpoveď štátu na sociálne otázky obyvateľov v takýchto osadách. Nazdávame sa, že v prvom rade je to otázka celkovej štátnej politiky, ktorá by mala riešiť minimálne tie najpálčivejšie sociálne otázky, ktoré vyvstávajú pri takýchto osadách. Jedným z aspektov takejto politiky môže byť, pokiaľ je to možné a pokiaľ nie sú vyriešené otázky lokality a vlastníckych vzťahov, poskytnutie pomoci pri budovaní dočasných prípojok pre nepripojené domácnosti alebo osady, kde celá osada alebo skupina domov múže byť napojená na prípojku vedenia s jedným meracím zariadením. Náklady na takúto dočasnú prípojku by sa mohli hradiť z verejných zdrojov, s určitým príspevkom samotných domácností, zatiaľ čo náklady spojené so spotrebou služieb by boli hradené všetkými domácnosťami napojenými na tú istú prípojku a meracie zariadenie.

2. Energetické služby – Programy bez zamerania
Jednou z ciest a pravdepodobne typickým počiatočným bodom pred racionalizáciou cien je, aby stanovenie cien pre určité tarifné triedy pod úroveň nákladov na služby. Rozdiel medzi cenami a nákladmi na služby môžu byť financované vládou formou poukázania financií buď dodávateľovi energie alebo distribučnému podniku, alebo cestou krížnych dotácií od iných zákazníkov. V každom prípade sú tieto služby nevýhodné v tom, že sú relatívne nákladné a napomáhajú majetnejším zákazníkom aspoň v takej miere, ak nie vo väčšej, ako tým, na ktorých je tento program zameraný – nízkopríjmoví spotebitelia. Toto sa nazýva chyba zamerania. Tieto programy taktiež podporujú tendencie vlády používať sektor energetiky ako nástroj k dosiahnutiu krátkodobých sociálnych a politických cieľov. Toto sa môže týkať nielen poskytovania dotácií pre domácnosti, ale taktiež pre upadajúce alebo exportné odvetvia, či prípadne pre územné celky alebo obce. Najdôležitejšám probmémom je to, že tarify ustanovené pod náklady znižujú ekonomickú účinnosť sektoru tým, že skresľujú cenové signály a tým aj použitie energie. Pokrivenie cien má odraz nielen na využití energetickej siete, zákazníci používajú viacej za nižšie ceny ako by používali za ceny reflektujúce náklady (vlastná cenová pružnosť), ale pokrivenie cien taktiež narušuje ekonomický výber spomedzi súťažiacich palív (krížová cenová pružnosť). Ten posledný prípad je zvlášť problemový pre konečné použitie energie, akým je napríklad vykurovanie, kde existuje škála súťažiacich zdrojov energie. Avšak vo všetkých prípadoch to skresľuje analýzu prínosov a strát na investície do opatrení zvyšujúcich energetickú účinnosť. A konečne, tam kde je problém s prístupom k službám, ceny pod náklady demotivujú poskytovateľov služieb k rozširovaniu služieb do chudobnejších, hlavne vidieckých oblastí, pretože takíto zákazníci neprinášajú zisky pre energetické podniky.
Pokrivenie cien je ešte väčšie, keď financovanie je poskytované cez krížové dotácie. Nielenže zamerané triedy spotrebiteľov platia menej ako sú náklady na služby, ale aj tie triedy spotrebiteľov, ktoré dotácie poskytujú, platia viacej. Keď je objem krížových dotácií nadmerný, takáto politika povzbudzuje vznik neefektívnych závodných eletrární (často spolu s nepriaznivými dopadmi na živostné prostredie), vyššie náklady na nákup energie pre priemysel, a straty najlepších zákazníkov pre energetické podniky.
Výhodou takýchto široko rozsiahlych cenových dotácií je, že sa dajú ľahko zaviesť, zahrnú všetkých zameraných odberateľov, pokiaľ sú pripojení k sieti, a nevyžadujú administratívne náklady na zameranie alebo náklady na infraštruktúru merania.

3. Energetické služby – Zamerané programy
Niektoré nevýhody globálnych dotácií pre celé skupiny zákazníkov sa dajú upraviť určitými formami obmedzení na uplatnenie nároku, buď na základe príjmu alebo spôsobu použitia. Zameranie znižuje náklady na prevádzku programu, a tým aj výšku sumy požadovanú od vlády alebo krížových dotácií na každú zníženú cenu.
a. Zľavnené tarify pre nízkopríjmové domácnosti
Vláda (alebo regulačný úrad) môže určiť špecifické zľavy na cenu za plyn alebo elektrinu pre nízkopríjmové domácnosti. Zľavy nevyžadujú podmienku meracieho zariadenia, pretože môžu byť aplikované ako zníženie nákladov vyplývajúcich zo stálych mesačných poplatkov, alebo aplikované priamo na konečnom účte či prípadne na poplatok za energiu (Sk na kilowathodinu). Zameriavanie sa na podskupiny spotrebiteľov taktiež umožnuje udržať dopady krížových dotácií vo vnútry samotnej skupiny, napríklad tak, že zákazníci s vyšším príjmom dotujú chudobnejších. Aj keď vnútro-skupinové dotácie neodstraňujú pokrivenie cien, aspoň eliminujú problémy spojené s medzi-skupinovými dotáciami, ako napríklad odchod priemyselných zákazníkov zo siete alebo sociálne náklady vyplývajúce z neefektívnych závodných elektrární. Obmedzenie takého programu len pre podskupinu spotrebiteľov vyčlenenú na základe výšky príjmu samozrejme vyžaduje zameriavací mechanizmus. Identifikácia nárokových skupín spotrebiteľov môže byť vykonaná použitím osobných vyhodnocovacích mechanizmov (test príjmov majetku, vyhodnotenie sociálnymi pracovníkmi, pohlavie/vek hlavy rodiny), geografického územia (označiteľná nízkopríjmová oblasť, vidiek), alebo (menej použiteľné pri energetických dotáciach) samo-zameranie. Administratívne náklady môžu byť vysoké s ohľadom k výhodám programu ak zameriavací mechanizmus je použitý len pre jeden program. V prípade energetických dotácií je efektívnejšie určiť nárok na dotácie podľa účasti v iných programoch sociálnej siete. Napríklad v USA nárok na zameraný program životných cien môže byť ustanovený na základe predloženia dokumentov o príslušnosti k iným programom ako Dodatočný zabezpečovací príjem (súčasť programu Sociálneho zabezpečenia), ktorý oddelene a na širokej základni kvalifikuje účastníkov na základe príjmu, veľkosti rodiny, invalidite a pod. pre celú škálu sociálnych programov. Na Slovensku môže byť rovnocenným ohodnotením poberanie dávky sociálnej pomoci alebo účasť v programe PnB.
b. “Životné” tarify – Zľavnené tarify pre nízku úroveň spotreby
“Životné” tarify poskytujú zľavu na základné objem spotreby určitých služieb. Avšak primeranosť výšky tejto základnej spoteby môže byť subjekt vážnej kontraverzie.

Napríklad v elektrine by táto spotreby mala pokryť aspon určitú úroveň osvetlenia. Avšak aj v tých najchudobnejších krajinách existuje platné sociálne stanovisko, že by v tom malo byť zahrnuté aj používanie hromadných komunikácií ako rádio a televízia. V USA základná úroveň služieb v elektrine obyčajne zahrňuje aj chladničku a veľkost “životného” bloku je tým zvýšená zo 100 na 200 kWh. “Životné “ tarify sú obyčajne financované zvýšením cien pre vyššie úrovne spotreby vo vnútri určitej skupiny spotrebiteľov formou blokovaného tarifu. Najjednoduchšou formou je zvýšenie jedného blokového tarifu vo vnútri dvoj-blokovej ceny. Zákazníci s vyššou spotrebou dotujú tých s nižšou spotrebou na základe implicitného predpokladu, že spotreby je priamo závislá od príjmu. Táto predpokladaná korelácia nie je vždy pravdou ( viď dolu) a zľava môže v skutočnosti viacej dotovať opatrenia na zvyšovanie efektívnosti a úspor energie ako samotných chudobných spotrebiteľov. Požiadavky pre vykurovanie a klimatizáciu predstavujú špecifický problém analýzy pre prevádzku a účinnosť “životných” tarifov. V prvom rade, bez komplexného samostatného merania, nemôže základná úroveň spotreby zahrnovať energiu potrebnú na vykurovanie alebo klimatizáciu bez dotovania aj veľkej časti nepodstatnej spotreby. V druhom rade, prieskumy vo viacerých krajinách ukázali, že vyššia spotreby nie je veľmi spojená s vyšším príjmom a skôr zastávajú názor, že chudobné rodiny typicky zahrňujú aj nechránených členov rodiny, ako malé deti a starších, ktorých potreby na zdravé prostredie, teplo, teplú vodu a bezpečnú stravu sú nepriamo úmerné k ich príjmom. Výsledky týchto prieskumov a nimi zastávané názory ale naznačujú, že chudobné rodiny v USA a Veľkej Británii sa spoliehajú na sieťové služby pri zabezpeční kúrenia a klimatizácie, ale nemusí tomu tak byť v menej rozvinutých ekonomikách (a ak to aj je, sú to trendy, ktoré tvorcovia politiky v týchto krajinách by nemali podporovať). Po tretie, kúrenie a klimatizácia, na rozdiel od osvetlenia, je koncové použitie energie pri ktorom sieťové služby priamo súťažia s inými palivami a opatreniami na šetrenie energie. Z týchto dôvodov cenové dotácie poskytnutú na jeden druh energie skresľujú výber medzi jendotlivými zdrojmi energie.
Štáty s významnou spotrebou energie pre účely kúrenia a klimatizácie môžu ustanoviť viac komplikovanú štruktúru cien, s cieľom nedotovať kúrenie a klimatizáciu, ale vyhnútia sa vysokým cenám na takúto spotrebu.

Takzvaný “hrbatý“ trojblokový tarif zahrňuje zľavnený prvý blok, vysoký druhý blok, ktorý zpätne získa prostriedky na zľavu v provok bloku, a tretí blok ustanovený podľa výšky buď priemerných alebo marginálnych nákladov. Predpokladá sa, že druhý blok reprezentuje väčšinu spotreby, a tretí blok vykryje zaťaženie na kúrenie a klimatizáciu.
Všetky formy životných tarifov si vyžadujú meranie spotreby tarifnej skupiny. Avšak toto nie je problém na Slovensku, pretože všetky domácnosti používajúce elektrickú energiu alebo zemný plyn majú nainštalované meracie zariadenia. c. Zamerané “životné” tarify
Zľavy na základe nízkych príjmov a nízkej spotreby môžu byť skombinované vo forme zameraných životných taríf, pri ktorých nárok na zľavu v prvom bloku je stanovený formou akéhosi testu výšky príjmu. Tým, že sa počet zákazníkov nárokujúci si zľavnenú cenu obmedzí, znižuje to programové náklady a umožňuje to buď znižovanie taríf v druhom bloku alebo zväčšenie veľkosti prvého bloku alebo oboje. Vyžaduje si to však administratívne nároky na určenie nároku na zľavu. Ako alternatíva zameriavaceho mechanizmu, ktorý závisí na ohodnotení majetkových pomerov žiadateľa, v niektorých štátoch je zľavnený blok aplikovateľný iba v prípade, že zákazníkova spotreby nepresiahne výšku hornej hranice prvého bloku. Tým sa predpokladá, že zákazníci, ktorí si môžu dovoliť vybavenie zariadeniami v domácnosti, ktorých spotreba ich posunie do druhého bloku, nespĺňajú podmienky na to, aby bol zaradení do zľavneného programu. I keď je to zaujímavý prístup, hlavne v nízkopríjmových spoločnostiach, vytvára možnosť dohody medzi osobami, ktoré odčítavajú metre, a zákazníkmi, ktorých užívanie dosahuje hranicu, aby spotreba v druhom bloku nebola hlásené.
d. Špeciálne zľavnené tarify
Navyše ku zľavám odvodeným od príjmu alebo užívania, podnik, ktorého krivka zaťaženia ukazuje vážne výkyvy a veľké rozdiely v nákladoch, môže zákazníkom ponúknuť program pre efektívnosť energie s tarifami, ktoré obsahujú zľavy odvedené od nákladov na služby. Výška cien je založená na váženom priemere nákladov na služby každú hodinu a časovo odlíšené tarify môžu byť rozdelené do jednotlivých výšok podľa času špičky, stredného pásma, alebo mimo špičky (alebo v extrémnych prípadoch na ceny meniace sa v reálnom čase). Tí zákazníci, ktorí sú schopní posúvať spotebu do času mimo špičky, využijú výhodu nižších cien za príslušné kilowatthodiny a to sa im odzrkadlí na ich konečnom účte. Podobne, zákazníci, ktorí sú ochotní nechať si prerušiť dodávku počas špičky, umožnia dodávateľovi vyhnúť sa zvýšeným nákladom spojených s týmto časom a úspora je prenesená na zákazníka vo forme zľavy za prerušovateľné tarify.

Ani jeden z týchto programov nie je zameraný špecificky na nízkopríjmových zákazníkov, ale môžu byť nápomocné ak sú títo zákazníci schopní ich využiť. Nevýhodou je, že uplatnenie oboch týchto tarifových režimov vyžaduje určité investície do infraštruktúry vo forme sofistikovaného merania, rádiovo kontrovateľných prístrojov na prerušenie služieb a pod., ktoré nemusia byť nákladovo efektívne pre zákazníkom s nízkou spotrebou. Taktiež si tieto programy vyžadujú presné predpovede spotreby a nákladov a zmien v dopyte po energii na základe reakcie zákazníkov na cenové signály. Tieto tarify nemôžu zároveň presne zobrazovať náklady ako aj byť stabilné po určitú dobu.
B. Transfery prostriedkov
Programy transferov prostriedkov presúvajú prostriedky od vlády priamo k zameraným segmentom spoločnosti a sú financované prostredníctvom daní. Ich prvoradými výhodami pre energetický sektor je to, že nezkresľujú cenové signály a poskytujú zákazníkom maximálny výber medzi ponúkanými tovarmi. Nevýhodou je schopnosť vlády financovať programy na úrovni, ktorá dostatočne zabezpečuje potreby zameranej populácie a zároveň je prijateľná pre štátny rozpočet. Navyše, ak majú transfery prostriedkov zmierniť sociálne dopady zvyšovania taríf je potrebné, aby bola vláda ochotná a schopná primerane prispôsobiť úroveň financovania a podmienky nárokovania dotácií, keď sektor energetiky zvýši ceny. Existujú dva typy programov: tie, ktoré sú súčasťou všeobecnej siete sociálneho zabezpečenia a tie, ktoré sú zamerané špecifickejšie na definované výdavky a kde sloboda výberu pre príjemcov je obmedzenejšia.
1. Programy sociálnej siete
Nezamerané transfery prostriedkov majú dve formy: hotovostné čiastky pridelované na základe výšky príjmu domácností a potom dávky, ktorých poskytovanie je ďalej obmedzené dodatočnými podmienkami, aby v domácnosti žili ľudia patriaci do niektorej zameranej kategórie ako napríklad deti alebo ženy v druhom stave alebo mentálne alebo fyzicky postihnutí. Kritériá nárokovania na základe výšky príjmov sú stanovené cez ohodnotenie majetnosti, buď cez meranie príjmov alebo prieskumom domácností, ako aj hodnotením socialnými pracovníkmi, čo môže byť doplnené ohodnotením majetku. Vlastnícto auta alebo určitých zariadení v domácnosti môže znamenať stratu nároku.

Podobne, domácnosť, ktorá sa kvalifikuje podľa príjmu a počtom členov patriacich do zameranej kategórie, môže stratiť nárok, ak tam taktiež žije aj práceschopný dospelý človek, ktorý nie je ani prvoradým živiteľom detí, starých ľudí alebo postihnutých členov domácnosti a nie je ani študentom.
2. Programy špeciálneho použitia
Zamerané transfery prostriedkov obsahujú pomoc pre špecifickú štruktúru nákupov spotrebiteľov. V závislosti na zámere verejnej politiky, tieto môžu ale nemusia zahrňovať kritéria príjmov a majetkov a môžu ale nemusia byť obmedzené kritériami založenými na označení jednotlivých cieľových skupín obyvateľstva. Dotácie na jedlo, napríklad, môžu byť zamerané buď na chudobných (napríklad kolky na jedlo v USA), alebo na všetkých členov cielenej skupiny obyvateľstva (strava v školách) alebo obe (v USA Program pre ženy, novonarodencov a deti).
Programy na pomoc s výdavkami na energiu sú väčšinou zamerané na nízkopríjmové domácnosti, často na tých, ktorých účty za služby sú vyššie ako určité percento ich príjmu. Tieto môču byť priamo zamerané len na sieťové služby alebo rozšírené na všetky energetické služby, alebo viac špecificky zamerané na konečnú spotrebu, avšak pre všetkých dodavateľov energetických služieb. Ako príklad posledného prípadu je program LIHEAP – Program pomoci s energiu pre nízkopríjmové domy, v USA. Tento program poskytuje financovanie buď priamo účastníkom programu alebo v mene kvalifikovaných domácností dodávateľovi služieb za účelom pomoci s ich nákladmi na kúrenie a klimatizáciu. Kvalifikované domácnosti sú tie, ktorých príjem je nižší ako 150 % hranice chudoby. Federálne financovanie je udelené štátu, a 15 % z toho môže byť použité na úpravy obydlia nízkopríjmových domácností proti počasiu. Výhodou programov ako tento je, že neskresľuj štruktúru spotreby energii smerom k sieťovým službám, pretože náklady na vykurovací olej, propán bután, alebo drevo sú prijateľné na financovanie rovnako ako elektrina a zemný plyn. Nevýhodou je, že ak marginálne náklady na dodatočnú spotrebu energie sú znížené (niekedy, keď vláda platí všetky náklady nad určité percento, až na nulu), podporujú neefektívnu spotrebu energie. Slovenský program PnB je príkladom široko zameraného transferu prostriedkov. Jeho zámerom je poskytnutie dotácií pre nízkopríjmové domácnosti a je široko zameraný na pomoc s akýmikoľvek nákladmi na bývanie, ktorými sú prevažne nájomné a poplatky za účelové služby..
C. Programy energetickej efektívnosti
Na záver, existujú tiež programy energetickej efektívnosti, konkrétne programy na úpravu bývaní proti nepriazni počasia, ktoré môžu byť špecificky zamerané na nízkopríjmové domácnosti na pomoc s redukovaním ich spotreby. Tieto môžu byť sponzorované buď energetickými podnikmi alebo ako časť vládneho programu, o ktorý sa dodávatelia služieb môžu uchádzať cez výberové konanie.

Všeobecne sa musí dbať na to, aby sa vyhlo značným počiatočným poplatkom, pretože chudobné domácnosti by si nemohli dovoliť zaplatiť tieto náklady. Aj nízko-úrokové pôžičky sú len mimimálne úspešné, pravdepodobne preto, lebo nízkopríjmové domácnosti sú pokladané za vysoko rizikové, čo sa týka povinnosti splatenia pôžičky. Jedna z možností financovania je, že náklady na vylepšenie bývania môžu byť splácané zo zníženia mesačného účtu za energiu v dôsledku zníženej spotreby. Takéto mechanizmy, cez ktoré sa niekedy podieľajú na úsporách spotrebitelia ako aj dodávatelia služieb, vylučujú potrebu výdavkov v hotovosti pre chudobných a sú účinné pri zabezpečení zníženia spotreby. Zaujímavou variantou takéhoto programu je program Tarifa sociálnej akcie zavedený spoločnosťou TXU-Europe. Kvalifikované nízkopríjmové domácnosti platia za plyn a elektriku fixnú cenu, ktorá je založená na veľkosti bývania a počte členov domácnosti. Túto cenu platia bez ohľadu na ich skutočnú spotrebu. Výhodou takéhoto usporiadania je transfer motivácie na zlepšenie zateplenia a energickej efektívnosti zo zákazníka na spoločnosť, keďže na základe regulácie cenového stropu spoločnosť získa vtedy, keď domácnosti znížia svoju spotrebu.

III. PROGRAM PRÍSPEVOK NA BÝVANIE V SR
Slovenský program Príspevok na bývanie poskytuje dotácie pre nízkopríjmových spotrebiteľov za účelom pokrytia ich nákladov na bývaním. Tieto náklady zahrňujú nájomné, elektrinu, zemný plyn, iné palivá, teplú vodu, ústredné kúrenie, vodu a odpady. Program bol ustanovený Zákonom číslo 300/1999 Zb. o Príspevku na bývanie s cieľom pomôcť nízkopríjmovým spotrebiteľom vyrovnať sa s dramatickým zvyšovaním cien nájomného a služieb už zavedených alebo plánovaných vládou Slovenskej republiky. Tento zákon bol uvedený do platnosti 1. januára 2000.
Program PnB je prístupný všetkým domácnostiam, ktoré prenajímajú alebo vlastnia byt alebo vlastnia dom. Domácnosti musia plne splatiť účty za nájomné, služby spojené s bývaním a energie ako aj daň z majetku za posledných 6 mesiacov, aby mohli splniť podmienky nárokovania si dávky PnB. Výška dávky pre domácnosť je vypočítaná z rozdielu medzi minimálnými výdavky na bývanie a príslušným podielom príjmu domácnosti podľa vzorca:
PB = MVB – R x Y
kde
PB príspevok na bývanie
MVB minimálne výdavky na bývanie
R koeficient zaťaženosti príjmu domácnosti výdavkami spojenými s bývaním, momentálne ustanovený na 0,29
Y celkový príjem domácnosti
Nárokovateľnosť dávky PnB je ohodnotená odborom sociálneho zabezpečenia na obvodných úradoch.

Akonáhľe sa domácnosť stane platným účastníkom programu, dostane dotácie v hotovosti na dobu až do šiestich mesiacov. Po tomto období musí domácnosť znovu preukázať, že splnila podmienky nároku dávky PnB na ďalšie obdobie.
Následovné odstavce popisujú hlavné funkcie každého parametra vo vzorci programu ako aj spôsob stanovenia ich hodnoti a vyhodnocujú program PnB.
A. Minimálne výdavky na bývanie (MVB)
Cieľom parametra MVB je odzrkadlovať minimálne výdavky spojené s bývaním pre typickú domácnosť. MVB zahŕňa následovné výdavky:
- nájomné
- elektrina
- zemný plyn
- teplá voda a ústredné kúrenie
- vodné a stočné
- zber odpadu a iné
Hodnota MVB je definovaná pre štyri základné typy domácností – jednočlenná, dvojčlenná, trojčlenná a štvor- a viac členná. Ako typická domácnosť je považovaná tá, ktorá si prenajíma byt, keďže sa očakávalo, že väčšina poberateľov dávky PnB budú z radov podnájomníkov bytov. Z toho dôvodu bol ako základ pre hodnotu MVB určený ako typická výška nákladov na bývanie na štvorcový meter nájomného bytu vynásobená normalizovanou veľkosťou bytu na jedného člena domácnosti. Normalizované veľkosti boli stanovené na základe priemernej veľkosti bytov v prenájmu a to nasledovne:
Počet členov v domácnosti Normalizovaná veľkosť bytu (štvorcové metre)
1 33
2 41
3 49
4+ 57
Hodnoty MVB boli stanovené Vyhláškou číslo 92/2001 vlády Slovenskej republiky v júni 2001 na nasledovných výškach a odrážajú výdavka na bývanie v roku 2000, ktoré boli odhadnuté na 50,90 Sk na meter štvorcový:
Počet členov v domácnosti MVB (Sk na domácnosť)
1 1,680
2 2,090
3 2,490
4+ 2,900
Hoci sa výdavky na bývanie medzičasom podstatne zvýšili, vláda Slovenskej republiky zatiaľ neupravila hodnoty MVB. Napríklad vláda prijala uznesenie, na základe ktorého sa vo februári 2001 zvýšili ceny nájomného a služieb pre domácnosti nasledovne:
Nájom +45%
Elektrina +15%
Zemný plyn +20%
Ústredné kúrenie a teplá voda +20%
Vodné a stočné +20.3%
Od februára 2001 boli tiež zvýšené ceny zemného plynu pre priemysel (19.3%), čo spôsobilo zvýšenie cien pre ústredné kúrenie a teplú vodu asi o 5% začiatkom roku 2002. Následkom tohoto súčasné hodnoty MVB sú značne pod hladinou skutočných nákladov na bývanie. Začiatkom roku 2002 Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR pripravilo návrh vyhlášky vlády Slovenskej republiky za účelom ustanovenia nových hodnôt MVB.

Upravené hodnoty navrhnuté Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR sú nasledovné:
Počet členov domácnosti MVB (Sk na domácnosť)
1 2,080
2 2,590
3 3,090
4+ 3,600
Tieto hodnoty odzrkadľujú odhadované náklady na bývanie v roku 2002 vo výške 63,15 Sk na štvorcový meter. Vláda však zatiaľ predložený návrh zvýšenia MVB neprijala, pretože v štátnom rozpočte neboli dostatočné prostriedky na tento účel. V čase písania tejto správy nebolo jasné, či vláda zabezpečí v budúcoročnom štátnom rozpočte potrebné financie na zvýšenie výdavkov programu PnB. B. Podiel nákladov na bývanie na celkových príjmoch domácností (R)
Program PnB predpokladá, že ktorákolvek domácnosť vynaloží až 29% zo svojho čistého príjmu predtým, ako si múže nárokovať dotácií od vlády v rámci porgramu PnB. Veľkosť alebo druh domácnosti nehrá rolu vo veľkosti tohoto parametra.
C. Celkový príjem (Y)
Celkový príjem domácnosti je vypočítaný miestnym obvodným úradom. Domácnosť je definovaná ako hlavný nájomník alebo vlastník bytu alebo domu ako aj iné osoby, ktoré majú trvalé bydlisko v tomto obydlí.
Príjem domácnosti je vypočítaný nasledovne:
a) Celkový príjem, ktorý je zdaniteľný , bez
a. Povinné zdravotné, nehodové, penzijné a nezamestnanecké poistenie,
b. Poplatky na doplnkové penzijné poistenie,
c. Daň z príjmu,
d. Výdavky spojené so zamestnaním,
e. Iné výdavky spojené so zabezpečením príjmu.
b) Celkový príjem zo štipendií, a
c) Celkový nezdaniteľný príjem zahŕňajúci
a. Príjmy zo zdravotného a penzijného poistenia,
b. Podpora v nezamestnanosti,
c. Príjmy z dávok sociálneho zabezpečenia okrem detských prídavkov,
d.Príjmy za výkon armádnej alebo diplomatickej služby v zahraničí.
Mesačný príjem domácnosti, ktorý je použitý vo vzorci programu, je potom vypočítaný ako 1/6 polročného príjmu na elimináciu mesačných výkyvov v príjme.
Žiadatel potom musí preukázať obvodnému úradu príjem za posledných 6 mesiacov. Navyše, musí predložiť nájomnú zmluvu alebo potvrdenie o vlastníctve a taktiež potvrdenie, že všetko nájomné, verejné služby a dane z nehnuteľnosti boli v plnej miere zaplatené za poslených 6 mesiacov. Ak nastane nejaká zmena v príjme alebo štruktúre domácnosti, ktoré by spôsobili zmenu, čo sa týka výšky alebo prijateľnosti pre dávku PnB, domácnosť je povinná do 15 dní o tom upovedomiť obvodný úrad. Nová suma dávky PnB je potom aplikovaná v mesiaci nasledujúcom po ohlásení tejto zmeny..
D. Vyhodnotenie programu Príspevok na bývanie
Našim cieľom bolo vyhodnotenie tohoto programu, jeho vhodnosť pre poskytovanie efektívnej a ekonomickej pomoci pre nízkopríjmových spotrebiteľov elektriny a zemného plynu z pohľadu ekonomickej efektívnosti, pokrytia, zamerania a jeho administratívnej a finančnej náročnosti.

Na základe týchto kritérií sme identifikovali niekoľko výhod a nevýhod, a nasledujúce sekcie sú súhrnom našich poznatkov. 1. Ekonomická efektívnosť
Súčasný program PnB má niekoľko výhodných prvkov týkajúcich sa ekonomickej efektívnosti. V prvom rade je výhodné to, že platí spotrebiteľom fixnú dávku na pokrytie časti nákladov na bývanie. Vo všeobecnosti, fixná dotácia neskresľuje štruktúru spotreby energie a iných služieb spojených s bývaním, pretože nemá vplyv na marginálne náklady spotrebiteľov. Po druhé, zdroje potrebné pre tento program sú vytvárané cez daňový systém, ktorý, pokiaľ je správne vytvorený, je obyčajne najlacnejším systémom na výber financií od verejnosti. Po tretie, suma dotácií na bývanie sa s narastaním príjmu domácností postupne znižuje a tým sa vyhýba tzv. “pasci chudoby” ako aj iným finančným šokom pre domácnosti v momente, keď prestanú byť oprávnené poberať dávku PnB. Toto by malo pre domácnosti, ktoré sú na pokraji oprávnenostii, minimalizovať motiváciu k tomu, aby vykazovali nepravdivý nižší príjem len preto, aby sa kvalifikovali pre program.
Súčasne však musíme poznamenať, že prvé dve výhody budú platiť v plnej miere len po tom, keď budú uskutočnené reformy cien energie a bývania ako aj daňového systému. V súčasnosti cieny energie ako aj platby nájomného nie sú ustanovené na efektívnych úrovniach a nepokrývajú náklady. Navyše, v štátnom rozpočte nie je dostatok prostriedkov a je potrebná reforma daňového systému, aby pokrivenie celkovej ekonomiky bolo minimalizované. Nedostatok verejných financií a ich cena pre spoločnosť veľmi obmedzuje účinnosť a efektívnosť programu PnB, ako to bude popísané v neskorších častiach tejto správy. . Obávame sa dvoch hlavných problémov s dizajnom programu. Po prvé, zdá sa, že program neposkytuje rovnaké výhody pre všetky domácnosti. Po druhé, vzťah medzi výškou dotácií a účtami za nájomné a služby nie je dostatočne jasný, čím sa znižuje motivácia pre spotrebiteľov na zníženie spotreby služieb spojených s bývaním.
Výška dávky PnB je kalkulovaná na základe normatizovaných a nie skutočných výdavkov na nájomné a služby. Hodnota MVB odzrkadluje priemernú výšku výdavkov na nájomné a služby v nájomnom byte, čo je pokladané za reprezentatívny prípad pre všetky druhy bývania na Slovensku. Hodnota MVB sa nemení podľa druhu bývania a tak nedostatočne odráža heterogenitu výdavkov na bývanie v jednotlivých typoch domácností.

Napríklad, dávka PnB môže predstavovať menší podiel na celkových výdavkoch na bývanie pre domácnosti bývajúce v domoch, pretože ich výdavky na kúrenie sú podstatne vyššie ako pre domácnosti bývajúce v bytoch. Zdá sa, že neexistuje akákoľvek príčina prečo by mali domácnosti dostávať nerovnaké výšky podpory len preto, že sú iné než nejaká “norma”. Navyše, umelá normatívna hodnota parametru MVB môže mýliť spotrebiteľov z hľadiska prepojenia dávky PnB s ich skutočnou spotrebou služieb spojených s bývaním. Ich porozumenie tohoto prepojenia je veľmi dôležité hlavne v tých službách, kde spotrebiteľ môže ovplyvniť svoju spotrebu, ako napríklad v elektrine, zemnom plyne a do určitej miery aj kúrení a horúcej vode. Myslíme si, že prepojenie medzi výškou spotreby a výškou dotácii by malo byť jasné, aby si členovia domácnosti mohli vytvoriť primerané spotrebné návyky.
Odporúčanie
Navrhujeme, aby program rozlišoval rôzne druhy bývania tým, že hodnota parametra MVB bude ustanovená osobitne pre byty a osobitne pre domy. Dodatočne navrhujeme, aby pre služby, kde domácnosti môžu ovplyvniť spotrebu, program ustanovil dotácie odvodené od skutočnej spotreby, až po určitú výšku. Toto by odrážalo skutočnosť, že niektoré výdavky na bývanie sú stale a niektoré sú variabilné. Napríklad, výdavky na nájomné a zber smetí sa nemenia s objemom spotreby a sú zvyčajne fixné na celý rok. Na druhej strane, výdavky na elektrinu, zemný plyn, a vodu sa menia počas roka v závislosti od spotrebiteľských zvykov domácnosti. Výdavky na kúrenie a teplú vodu sú obyčajne stále pre domácnosti žijúce v bytoch, pretože výška nákladov je založená na veľkosti bytu a nie na skutočnej spotrebe. Naproti tomu domácnosti žijúce domoch výdajú na kúrenie toľko koľko skutočne spotrebujú. Preto navrhujeme, aby program PnB poskytoval pomoc pri pokrytí stálych výdavkov na bývanie, ako napríklad nájomné a zber smetí, a aby bol doplnený ďalšími programami, ktoré by pomáhali chudobným spotrebiteľom platiť účty za elektrinu a zemný plyn. Čo sa týka výdavkov na kúrenie a teplú vodu, program PnB by mal pokračovať v pomoci domácnostiam v bytoch pripojeným na ústredné kúrenie, zatiaľ čo domácnosti bývajúce v domoch by mali samostatne vytvorený program. 2. Zameranie
Zdá sa, že program PnB má problem so dosahom na najchudobnejšie domácnosti na Slovensku. Uplatnenie nároku na dávku PnB vyžaduje potvrdenie o vlastníctve alebo prenájme obydlia a taktiež aj trvalý pobyt a príjem.

Aj keď toto nie je problém dokladovať pre väčšinu domácností, môže to byť vážným problém pre ”najchudobnejších spomedzi chudobných”, ktorí pravdepodobne nevyplňujú daňové priznania, nemajú doklady o príjmoch, nevlastnia alebo si neprenajímajú obydlie alebo nemajú trvalý pobyt.
Toto sa môže vzťahovať najmä na Rómov žijúcich v osadách, ktorí sú obyčajne chudobní, nezamestnaní, žijúci zo sociálnej podpory, nemajú trvalý pobyt a niekedy nemajú prístup k verejným službám. Odhaduje sa, že v roku 1997 žilo v Rómskych osadách asi 123 000 ľudí. Vychádzajúc z priemernej veľkosti rómskej rodiny, 6 členov, to znamená asi 20 500 domácností. Hoci nie je známe, aká veľká časť týchto domácností nie je schopná splniť podmienky nároku na dávku PnB, sú indície, že podstatná časť týchto domácností, najmä vo východnej časti krajiny, nie je schopná preukázať vlastníctvo svojich obydlí. Výsledkom toho je, že nemôžu poberať dávku PnB a sú nechránení proti zmenám v nákladoch na bývanie a služby.
Ďalším problémom programu PnB, čo sa týka jeho zamerania, vychádza z požiadavky na zaplatenie nájomného, dani z nehnutelností a účtov za služby v plnej miere za posledných 6 mesiacov. Veríme, že toto je veľmi dôležitá požiadavka v záujme toho, aby domácnosti používali peniaze z dotácií na spomínané účely. Avšak chudobné domácnosti môžu mať dočasné problémy s neočakávanými výdavkami, napríklad na zdravotnú starostlivosť, ktoré im zabránia zaplatiť náklady týkajúce sa bývania v plnej miere. V takýchto prípadoch sú tieto domácnosti automaticky vylúčené z programu PnB na nasledujúcich 6 mesiacov. Nedostatok podpory môže iba zhoršiť ich sitáciu a môže sa stať, že takéto domácnosti sa už nikdy nebudú môcť kvalifikovať pre program PnB.
Odporúčanie
Navrhujeme, aby sa požiadavka o trvalom pobyte zvoľnila alebo pozmenila takým spôsobom, aby dovolila aj tým najchudobnejším domácnostiam kvalifikovať sa pre dávku PnB. Je zaujímavé, že takmer všetky chudobné domácnosti, vrátane rómskych, poberá dávky sociálnej pomoci ako aj iné dávky, a zjavne nedostatok dokumentácie o trvalom pobyte neobmedzuje ich oprávnenosť pre tieto programy. Veríme, že vhodnejšou požiadavkou pre nárokovanie si dávky PnB by bola požiadavka buď na zaplatenie všetkých účtov v posledných šiestich mesiacoch alebo na dohodnutý plán splátok na všetky nezaplatené účty, schválený majiteľom bytu alebo domu, daňovým úradom alebo poskytovateľom služieb. Takáta požiadavka by pomohla domácnostiam s dočasným finančným problémom zotrvať v programe PnB a nútil by ich vyriešiť svoj dlh s veriteľom. Navyše, tento prístup by vyžadoval, aby sa domácnosti, ktoré majú podlžnosti staršie ako šesť mesiacov, snažili tieto vyrovnať.
3. Pokrytie
Počet účastníkov programu PnB sa zdá byť veľmi nízky. Na Slovensku bolo 325 865 domácností poberajúcich dávku sociálnej pomoci (DSP) v decembri 2001, avšak iba 68 410 domácností poberalo dávku PnB v tom istom čase.

Toto je veľmi nízka účasť vzhľadom na potenciálnu veľkosť cieľovej populácie a na značné zvýšenia cien nájomného a energie v rokoch 2000 a 2001.
Jeden z hlavných dôvodov takej nízkej účasti na programe PnB sa zdajú byť vzťahy programu PnB a iných vládnych sociálnych programov. Toto sa špeciálne týka programu sociálnej pomoci, ktorý zaručuje každému občanovi Slovenskej republiky príjem nie nižší ako je životné minimum (ŽM). Podla pravidiel poskytovania DSP, príjem z iných sociálnych programov, ako napríklad dávky PnB, je braný do úvahy pri určovaní výšky DSP. Pravidlo prednosti hovorí, že od poberateľov DSP je zákonom vyžadované, aby sa prihlasovali do iných sociálnych programov pred tým, ako požiadajú o DSP. A keďže poberatelia DSP nemôžu mať výšší príjem ako je životné minimum, výška ich DSP je efektívne znížená o výšku príjmu z iných sociálnych programov alebo akýchkoľvek iných zdrojov. Výsledkom toho je, že poberatelia DSP v skutočnosti nemajú z účasti na PnB žiadny osoh, pretože účasť v tomto programe im neprinesie žiadne zvýšenie príjmov.
Existencia pravidla prednosti objasňuje, prečo počet poberateľov dávky PnB, ktorí zároveň nepoberajú DSP, rastie rýchlejšie ako tých ktorí poberajú aj DSP. Sú to práve domácnosti s príjmom vyšším ako výška ŽM, ktorí dostávajú skutočnú podporu od programu PnB a tak majú motiváciu nárokovať si dávku PnB. Nasledovná tabuľka zobrazuje rast poberateľov dávky PnB a podiel tých, ktorí zároveň poberali DSP. Počet

Poberatelia Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sept Okt Nov Dec Priemer
dávky PnB 36,921 46,427 49,676 50,796 51,758 52,091 51,031 59,425 63,397 65,943 68,015 68,410 55,324

Z toho:
Poberatelia DSP
25,568 31,402 32,214 31,257 30,751 28,648 31,650 34,943 35,583 35,596 36,609 34,612 32,403
Ich podiel 69.3% 67.6% 64.8% 61.5% 59.4% 55.0% 62.0% 58.8% 56.1% 54.0% 53.8% 50.6% 58.6%
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej Republiky

Ešte viac záhadné je to, prečo sa viac domácností nezúčastňuje na programe PnB. V súšasnosti existuje viac ako 300 000 poberateľov DSP. Dôvody môžu byť (okrem vylúčenia časti obyvateľov v rómskych osadách ako to bolo popísané vyššie) nedostatok znalostí a porozumenia programu PnB a nedostatočné uplatňovanie pravidla prednosti sociálnymi odbormi na obvodných úradoch. Avšak ten základný dôvod sa zdá byť chyba v štruktúre a hodnotách parametrov R a MVB, ktoré efektívne vylučujú veľké chudobné domácnosti z programu PnB. Je to zapríčinené tým, že zastaralé a neprimerané hodnoty paramterov vzorca PnB programu znevýhodňujú veľké domácnosti.
Podľa vzorca, hodnota dávky PnB sa rovná hodnote parametra MVB mínus násobok parametra R a príjmu domácnosti Y.

Vyššie hodnoty parametrov R (a Y) a nižšie hodnoty parametra MVB, v porovnaní so skutočnými nákladmi domácnosti, znižujú skutočné dávky programu PnB. Súčasná hodnota parametra R neodzrkadľuje primeraný podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti a hodnota parametra MVB nebola upravená o posledné zvýšovanie cien nájomného a energie. Toto znižuje výšku dávky PnB pre domácnosti, a najmä pre väčšie domácnosti.
Cieľom parametra R je odzrkadlovať primeraný podiel výdavkov na bývanie v celkovom príjme domácnosti. Počiatočné odhady primeranej hodnoty parametra R boli okolo 20%. Avšak vláda, chcejúc ustanoviť hranicu dosť vysoko na to, aby sa zabránilo vyčerpaniu štátnych prostriedkov už definovaných pre tento program, stanovila jednotnú hodnotu parametra R na 30% a vztiahla ho na všetky domácnosti. Táto hodnota bola neskôr upravená na 29%. Problém je, že táto hodnota je príliš nízka pre malé domácnosti, ako napríklad pre domácnosti s jedným alebo dvomi dôchodcami, ktoré môžu vydať až do 50% ich príjmu na náklady na bývanie. Na druhej strane, hodnota 0.29 je príliš vysoká v prípade veľkých domácností, u ktorých podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme je obyčajne okolo 15 až 18%. Podobne, hodnota parametra MVB neodráža primerané výdavky na bývanie domácností. Vláda neupravila hodnotu MVB minulý rok napriek podstatnému nárastu cien nájomného a energie. Výsledkom je, že výška dávky PnB je založené na zastaralej, nízkej úrovni výdavkov na bývanie, čo negatívne ovplyvňuje pokrytie domácností programom PnB. Dopad nesprávnej hodnoty parametrov R a MVB na pokrytie veľkých domácností môže byť demonštrovaný na základe výpočtu výšky maximálneho príjmu, pri ktorej sa domácnosť je ešte stale oprávnená poberať dávku PnB. Tento maximálny príjem môže byť výpočítaný pre minimálnu dávky PnB, čo je 50 Sk, hodnotu parametra R=0.29 a súčasných hodnôt parametra MVB, pri použití upraveného vzorca programu PnB. Túto výšku príjmu je možné potom porovnať s výškou ŽM, ktorá je relevantná pre danú domácnosť vzhľadom na jej veľkosť a štruktúru. Na pripomenutie, súčasná výška ŽM je 3 930 Sk na mesiac pre prvého dospelého člena domácnosti, 2 740 Sk pre každého ďalšieho dospelého a 1 780 Sk na mesiac pre každé dieťa v domácnosti. Nasledovná tabuľka počíta maximálny príjem domácnosti, pri ktorom je domácnosť ešte stale oprávnená poberať dávku PnB, a porovnáva ho s hranicou životného minima.

Počet členov domácnosti Dospelých Detí Minimálne výdavky na bývanie [Sk] Maximálny
príjem pre oprávnenosť na PnB
[Sk] Minimálna dávka PnB [Sk] Max príjem ako násobok
Životného minima
MVB Y PB Y / ŽM
1 1 0 1,680 5,621 50 1.43
2 2 0 2,090 7,034 50 1.05
2 1 1 2,090 7,034 50 1.23
3 2 1 2,490 8,414 50 0.99
3 1 2 2,490 8,414 50 1.12
4 2 2 2,900 9,828 50 0.96
4 1 3 2,900 9,828 50 1.06
5 2 3 2,900 9,828 50 0.82
5 1 4 2,900 9,828 50 0.89
6 2 4 2,900 9,828 50 0.71
7 2 5 2,900 9,828 50 0.63
8 2 6 2,900 9,828 50 0.57
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR.


Táto tabuľka poukazuje na to, že veľké domácnosti sa kvalifikujú pre dávku PnB jedine vtedy, ak ich príjem je oveľa nižší ako hranica životného minima. A keďže chudobné domácnosti sú zvyčajne početnejšie ako priemerné domácnosti , časť chudobných domácností je efektívne vylúčená z poberania dávky PnB. Toto môže potenciálne postihnúť až do 85 000 domácností, alebo 25% zo všetkých nízkopríjmových domácností. Preto je jasné, že iba malé domácnosti majú motiváciu poberať dávku PnB, pretože len oni môžu dostať skutočné výhody z finančných dotácií programu ak ich príjem je nad hranicou ŽM. Avšak ani zvýšenie hodnôt parametru MVB navrhované Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR koncom roku 2001 by nevyriešilo zásadný problém vylúčenia veľkých chudobných domácností z programu PnB. Ako to ukazuje nasledovná tabuľka, veľké domácnosti so šiestimi a viacerými členmi by boli stále vylúčené z programu PnB, ak by poberali príjem na hranici životného minima.
Počet členov domácnosti Dospelých Detí Minimálne výdavky na bývanie [Sk] Maximálny
príjem pre oprávnenosť na PnB
[Sk] Minimálna dávka PnB [Sk] Max príjem ako násobok
Životného minima
MVB Y PB Y / ŽM
1 1 0 2,080 7,000 50 1.78
2 2 0 2,590 8,759 50 1.31
2 1 1 2,590 8,759 50 1.53
3 2 1 3,090 10,483 50 1.24
3 1 2 3,090 10,483 50 1.40
4 2 2 3,600 12,241 50 1.20
4 1 3 3,600 12,241 50 1.32
5 2 3 3,600 12,241 50 1.02
5 1 4 3,600 12,241 50 1.11
6 2 4 3,600 12,241 50 0.89
7 2 5 3,600 12,241 50 0.79
8 2 6 3,600 12,241 50 0.71
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej Republiky

Odporúčanie
Je jasné, že hodnoty a dizajn parametrov R a MVB musia byť reformované tak, aby PnB program mohol pomáhat cieľovým skupinám. Prinajmenšom parameter R by mal byť stanovený rozdielne pre jednotlivé veľkosti domácností a veľkosti domácností by mali byť zvýšené z momentálnych štyroch aspoň na päť druhov pre obidva parametre R a MVB. Navyše, hodnota parametru R by mala byť ustanovená na primeranejšej úrovni, aby odrážala skutočný podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácností. Jeden z prístupov na reformu parametrov R a MVB ako aj celého programu PnB je definovať urťitý maximálny príjem, pri ktorom by sa dávky PnB už neplatili. V takom prípade, maximálny oprávnený príjem by mohol byť stanovený ako 50% priemerného príjmu alebo 1,4 násobok životného minima, na základe bázy ustanovenej v podobných programoch v zahraničí.

Toto by poskytlo efektívnu pomoc domácnostiam, ktoré sú tesne nad hranicou chudoby, t.j., s príjmom pri alebo tesne nad hranicou životného minima, a neboli by penalizované, keď sa budú postupne dostávat z chudoby. 4. Administratívna a finančná náročnosť
Nízka učasť domácností v programe PnB prináša otázku, či sa oplatí prevádzkovať program, ktorý efektívne slúži iba 30 000 poberateľom a zároveň duplikuje službu pre ďaľších 30 000 - 35 000 poberateľov. Prevádzka takéhoto programu vyžaduje značné administratívne náklady, pretože obvodné úrady musia overiť príjem, bydlisko, ako aj účty a daňové priznania všetkých žiadateľov a navyše vykonávať polročnú previerku pre všetkých poberateľov programu. Navyše, program vyvoláva značné administratívne zaťaženie pre jeho účastníkov, pretože musia vyhľadať a zaregistrovať veľa dokumentov, aby preukázali oprávnenosť pre dávku PnB. Myslíme si, že PnB program potrebuje závažnú reformu s cieľom vylepšiť jeho zameranie, pokrytie a efektívnosť tak, ako to bolo predtým navrhnuté, za účelom odôvodnenia administratívnych nákladov, ktoré uvaľuje na spoločnosť. V opačnom prípade by bolo vhodnejšie zlúčiť PnB program s nejakým iným programom sociálneho zabezpečenia alebo sa výlučne spoliehať na program sociálnej pomoci na poskytnutie pomoci pri pokrytí výdavkov na bývanie pre tých, ktorí to potrebujú najviac. Zároveň sa zdá, že závislosť PnB programu na financovaní štátnym rozpočtom má negatívny efekt na jeho formu a prevádzku. Ako už bolo spomenuté, vláda ustanovila hodnotu parametru R skôr na základe dostupných financií ako na základe skutočnej situácie. Podobne nedostatok vládnych financii blokuje úpravu hodnoty parametru MVB tak, aby odzrkadľovala posledné zvýšenia výdavkov na bývanie. Hoci tieto rozhodnutia sú plne zodpovedné z pohľadu finančnej politiky – nikto v skutočnosti nemôže očakávať, že bude poskytnuté viac ako je k dispozícii – toto obmedzuje poskytnutie pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Výsledkom toho je, že cieľová populácia najchudobnejších domácností nedostáva dostatočnú pomoc alebo vôbec žiadnu. Odporúčanie
Navrhujeme, aby sa hľadali alternatívne zdroje financovania v záujme odstránenia výlučnej závislosti programu na štátnom rozpočte. Možnosti zahrňujú zvláštny poplatok na spotebu určitých služieb, napr. elektriny alebo plynu, dobrovoľné príspevky od spotrebiteľov a podnikov, alebo výnosy z privatizácie energetických podnikov. 5. Sumarizácia odporúčaní
Nasledovné odstavce sumarizujú naše odporúčania pre reformu alebo zmenu programu PnB na Slovensku.

Zostavili sme zoznam odporúčaní doteraz prediskutovaných v poradí podľa ich dôležitosti:
- Program PnB by sa mal sústrediť na pokrytie fixných výdavkov na bývanie, ako sú výdavky na nájomné a zber odpadu. Pre domácnosti s ústredným kúrením, PnB program by mohol taktiež pomôcť pokryť výdavky na teplo a teplú vodu. Hodnota parametra MVB by sa mala následne upraviť.
- Vytvoriť osobitný program na pomoc chudobným spotrebiteľom pri platení účtov za elektrinu a zemný plyn. Pre domácnosti bývajúce v domoch by mal byť vytvorený samostatný program na podporu pri platení výdavkov spojených s kúrením a teplou vodou. Tieto programy by doplnili reformovaný program PnB. - Kritériá oprávnenosti: Požiadavky na trvalé bydlisko, potvrdenie o vlastníctve alebo nájomnej zmluve by mali byť vynechané pri poskytovaní pomoci na výdavky na elektrinu, zemný plyn a kúrenie.
- Kritériá oprávnenosti: Domácnosti by mali splnať podmienku, aby plne zaplatili príslušné účty za posledných 6 mesiacov alebo by mali mať dohodu o splátkach na vyrovnanie celkového dlhu potvrdenú majitelom bývania, daňovým úradom alebo poskytovateľmi služieb.
- Stanoviť hodnoty parametra MVB osobitne pre byty a osobitne pre domy na pokrytie hore popísaných nákladov a rozšíriť ich na 5 kategórii veľkosti (od 1 do 5+ členov).
- Rozlíšiť hodnotu parametra R podľa veľkosti domácnosti (5 tak ako v prípade MVB) a ustanoviť na úrovni primeraného podielu výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti.
- Nové programy, a snáď aj PnB, by mohli stanoviť hranicu maximálneho oprávneného príjmu, pri ktorom je poskytovanie pomoci zastavené. Navrhujeme, aby táto hranica bola ustanovené na 50% priemerného príjmu alebo na 1,4 násobku životného minima.
- Preskúmať alternatívne zdroje financovania, ako napr. poplatok na spotrebu energie, aby sa odstránila výhradná závislosť na štátnom rozpočte, ktorý má vždy nedostatok financií. Toto by bolo relevantné najmä pre nové programy, ktoré by pomáhali spotrebiteľom pri platení účtov za elektrinu a zemný plyn.


IV. ALTERNATÍVNE PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM
Ak sa príde k záveru, že program PnB nemôže byť vyhovujúco upravený, podľa hore navrhnutých opatrení, za účelom splnenia kritérií týkajúcich sa ekonomickej efektívnosti, administratívnej a finančnej náročnosti, zamerania a pokrytia nízkopríjmových domácností, vláda SR by mala preskúmať vytvorenie alternatívnych programov súľadiacich s cieľmi jej politiky. Navrhujeme, aby vláda prinajmenšom vytvorila samostatné programy, ktoré by pomáhali chudobným spotrebiteľom platiť ich účty za elektrinu, zemný plyn a kúrenie.

Program PnB by potom mohol byť modifikovaný tak, že by vylučoval tieto náklady z kalkulácie hodnoty parametra MVB.
Kľúčovou otázkou pri vytváraní takýchto programov je definovanie do akej miery majú byť chudobní spotrebitelia chránení pred zvyšovaním cien za verejné služby, obzvlášť počas prechodného obdobia, keď prínosy zreformovaného sektora ešte nie sú dostatočne zrejmé. Tvorcovia politiky zvyčajne obmedzujú mieru dotácií na nejakú špecifickú konečnú spotrebu služieb, ako napríklad aby si všetci občania mohli dovoliť potrebné osvetlenie a dostatočné vyhrievanie v zime. To je z dôvodu zabráneniu poskytovania dotácií na nadmernú spotrebu služieb, čo by mohlo mať nepriaznivý dopad na zdroje spoločnosti a vysoké požiadavky na štátne financie.
Existuje celý vesmír možností pre tvorcov politiky pri definovaní vhodného programu podpory. Cieľom je pomôcť domácnostiam pri platení nákladov na verejné služby, ktoré skutočne spotrebujú. Programy na energetické služby, aké boli popísané v kapitole 2 tejto správy, sú najvhodnejšie na dosiahnutie tohto zámeru. Zvyšovanie prípojok ku sieťam nie je dôležitý problém na Slovensku, pretože väčšina spotrebiteľov má už prípojku k sieti služieb. Transfery prostriedkov, ako napríklad program PnB, nie sú riešením pre hore špecifikovaný cieľ. Navyše u PnB sa ukazuje niekoľko negatívnych vlastností, o ktorých sme už hovorili už pred tým, a jeho reforma by mohla byť veľmi komplikovaná, pretože vyžaduje legislatívne zmeny. Takisto, programy na zvyšovanie energickej efektívnosti sa často zameriavajú na znížovanie spotreby namiesto na pomoc pri platení nákladov na spotrebu.
Pre tvorcov politiky existujú dva hlavné smery prístupu k týmto problémom: a) nezamerané programy založené na zľavnenej tarife v prvom bloku prístupnom pre všetkým spotrebiteľom, alebo b) zamerané programy predstavujúce “životné tarify” pre špecifickú výšku spotreby prístupné iba pre nízkopríjmových spotrebiteľov. Hoci existujú daľšie varianty zameraných programov, ako je to popísané v kapitole 2 tejto správy, sú to v skutočnosti iba varianty prístupov opísaných tu hore.
Blokovaný tarif so zľavneným prvotným blokom by poskytoval zľavnenú tarifu pre všetkých spotrebiteľov. To by si vyžadovalo ustanovenie veľkosti prvého bloku tak, aby pokrýval základné potreby všetkých spotrebiteľov. Čo sa týka elektriny, blok by mal byť stanovený tak, aby pokryl aspoň osvetlenie. Pokrytie takej spotreby ako komunikácie, varenie alebo chladenie je predmetom rozhodnutia verejnej politiky, pričom finančná náročnosť a pokrivenie cien medzi súťažiacimi palivami sú významné faktory na posúdenie. V prvom bloku by oprávnenosť k službám bola otvorená pre všetkých spotrebiteľov bez závislosti na ich príjme, a preto je často charakterizovaná ako úsporná tarifa.

Straty spôsobené zľavneným tarifom v prvom bloku môžu byť vykryté cez zvýšenie tarify pre druhý blok spotreby nad náklady služieb alebo udelením dotácií priamo poskytovateľovi služieb. Dotácie by boli poskytované zo štátneho rozpočtu, pokiaľ neexistuje iná alternatíva, ktorá by minimalizovala spoločenské straty spôsobené zadovážením potrebných financií.
Jednou z alternatívných prístupov je zameraný “životný tarif”, kde zľavnený tarif v prvom bloku je prístupný iba nízkopríjmovým spotrebiteľom. Tento prístup je vhodnejší pre Slovensko, pretože viacej špecifické zameranie dovoľuje zvýšenie sumy dotácie. Za týchto podmienok, ak je to možné, financovanie z vládnych zdrojov je výhodnejšie ako uvalenie zvýšených poplatkov na druhý blok, pretože zvyšní spotrebitelia by to mohli mať ťažké zvládnuť dopady racionalizácie cien ako aj krížové dotácie pre nízkopríjmových spotrebiteľov. Oprávnenosť zakladajúca sa na príjmoch by mohla byť preverená majetkovým prieskumom alebo diskvalifikáciou zo zľavy pre tých zákazníkov, ktorých spotreba prejde do ďalšieho bloku (tzv. ne-teleskopický tarif). Nasledujúce časti popisujú hlavné charakteristiky navrhovaných programov pre podporu spotrebiteľov pri platení ich výdavkov na elektrinu, zemný plyn a teplo. Vysvetlíme fungovanie navrhovaných programov, identifikujeme cieľových poberateľov pomoci, kvantifikujeme objem porstriedkov potrebných na ich financovanie, a navrhneme spôsob zabezpečenia potrebných prostriedkov. A. Program pre spotrebu elektriny
Navrhujeme, aby vláda prijala prístup zameraného “životného tarifu” pri tvorbe programu pre spotrebu elektriny, aby tento mohol ponúkať efektívnu zľavu pre nízkopríjmových spotrebiteľov v prvom bloku ich spotreby elektriny. Alternatívny prístup, blokovaná tarifa prístupná pre všetkých užívateľov, by bol príliš nákladný pre spotrebiteľov a podniky, a zľava by sa dostávala ku všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich sociálne postavenie. Vzhľadom na nedostatok verejných financií a veľkosť očakávaných zvyšovaní cien by bolo ťažké zdôvodniť udelenie dotácií všetkým spotrebiteľom alebo uvaliť dodatočnú sadzbu na veľkých spotrebiteľov za účelom vykrytia nákladov na zľavnený blokovaný tarif. Navyše, podľa predpisov o regulácii cien ustanovených RONI, rozvodné podniky majú voľnú ruku pri tvorbe štruktúry tarifov, pokiaľ do nich nezabudujú krížové dotácie a neprekročia maximálnu cenu.

Následkom toho je, že by bolo veľmi zložité a možno aj legálne nemožné, uvaliť na tieto podniky požiadavku, aby predávali ich služby za zľavnený tarif spotrebiteľom v prvom bloku.
Vytvorenie programu životného tarifu v elektrárenstve vyžaduje definíciu niekoľkých parametrov ako napríklad:
 Kto by mal byť oprávnený pre dotácie
 Výška spotreby elektriny v prvom bloku
 Výška zľavy alebo dotácie
 Celková suma potrebných dotácií
 Zdroje financovania
 Implementácia. 1. Oprávnenosť
Doporučujeme, aby všetci spotrebitelia elektriny, či už súčasní alebo budúci, ktorých príjem je pod špecifickou hranicou boli oprávnený poberať podporu. Definícia nízkeho príjmu môže byť odvodená od životného minima alebo od priemerného príjmu. Ako sme už navrhovali predtým, hranica príjmu pre defíniciu oprávnenosti by mohla byť 1,4 násobok úrovne životného minima alebo 50% priemerného príjmu. Je dôležité poznamenať, že spotrebitelia by mali mať dovolené žiadať o podporu len na jednu elektrickú prípojku, pretože mnohí múžu mať viacnasobné účty, ako napríklad trvalé bydlisko a víkendovú chatu. Snažili sme sa odhadnúť počet možných spotrebiteľov opravnených pre program, aby sme mohli odhadnúť rozsah takéhoto programu. Avšak, neexistujú dostupné informácie o spotrebiteľoch elektriny, ktorí sú chudobní, a ani informácie o distribúcií príjmov pre slovenské domácnosti. My sme ustanovili počet možných učastníkov programu ako 15% všetkých spotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti. Toto je založené na odhade množstva domácností v stave chudoby, definíciou čoho je príjem na hranici alebo pod hranicou životného minima. Takýchto domácností bolo 7,9% zo všetkých domácností v roku 1996. Avšak zvýšením hranice chudoby o 10% sa zvýšil počet domácnosti v stave chudoby o 30%. Ak predpokladáme, že pružnosť výskytu chudoby v závislosti ku hranici životného minima sa nemení cez rôzne úrovne chudoby, tak podiel domácností s príjmom na úrovni 1,4 násobku životného minima by mohol byť okolo 18%. Na druhej strane, na Slovensku existuje viacej zaregistrovaných spotrebiteľov elektrickej energie ako je domácností, čo je zapríčinené tým, že mnohí spotrebitelia majú viacnásobné prípojky a účty. Miera chudoby medzi spotrebiteľmi elekriny bola teda odhadnutá ako 15% spotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti a tú sme použili ako základ pri kalkulácii potrebnej sumy pre dotácie na elektrinu. Čiže z celkových 1,9 milióna spotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti na Slovensku, okolo 280 000 z nich môžu byť potenciálni účastníci tohto programu. 2. Prvý blok spotreby
Za účelom použitia navrhovaného prístupu, je potrebné definovať veľkosť prvého bloku spotreby elektriny účtovanem v zľavnenej tarife. My sme preskúmali veľkosť prvého bloku tak, aby pokryl základné potreby týkajúce sa spotreby elektriny v domácnosti. Definovali sme nutné potreby použitia elektriny ako osvetlenie, varenie, a chladenie.

Osvetlenie je samozrejmá základná nutnosť pre ktorúkoľvek domácnosť a prístup k nemu poskytuje významné výhody pre užívateľov ako aj pre celú spoločnosť. Zaradenie chladenia medzi základné potreby odzrkadľuje dôležitosť zdravej a hygienickej úschovy jedla, z čoho má taktiež osoh aj celá spoločnosť. Zaradenie varenia do tejto spotreby odzrkadľuje skutočnosť, že príprava teplého jedla je jednou zo základných potrieb každej domácnosti.
Hoci väčšina spotrebiteľov na Slovensku vlastní sporáky na zemný plyn, my odporúčame, aby tepelná príprava jedla bola zaradená do základných potrieb súvisiacich so spotrebou eklektriny. Bolo by totiž administratívne veľmi zložité rozlišovať dotácie na základe typu sporáku. Navyše, poskytovanie samostatnej podpory pre spotrebu zemného plynu k príprave jedla je veľmi neefektívne ako je to vysvetlené neskôr v správe. Preto odporúčame zaradiť spotrebu elektriny na varenie do základnej spotreby elektriny, pretože potenciálne negatíva budú prevážené úsporami zo zlúčenia dvoch programov do jedného. Tiež sme skúmali možnosti zaradenia spotreby pre iné základné potreby domácností, ako je vysávanie, umývanie a základná komunikácia. Hoci existujú preukázané výhody zaradenia vysávania, umývania a počúvania rádia, ktoré podporujú ich zaradenie do základnej spoteby, n azdávame sa, že zaradením menšieho objemu spotreby pre iné účely do základnej spotreby elektriny poskytneme domácnostiam dostatočný priestor na zabezpečenie ich základných potrieb elektriny v rámci základnej spotreby. Hranica základenej spotreby bola odhadnutá na 100 kWh na zákazníka za mesiac. Toto je založené na priemernej spotrebe elektriny v domácnostiach v roku 2001, ktorá bola 225 kWh za mesiac a na štruktúre spotreby elektriny v domácnostiach.

Nasledujúca tabuľka ilistruje naše odhady základnej spotreby elektriny.
Štruktúra spotreby
elektriny v domácnosti Spotreba elektriny (kWh/mesiac)
Varenie 12% 26
Ohrievanie vody 15% 34
Kúrenie 9% 19
Osvetlenie 7% 15
Pranie 10% 23
Chladenie 22% 49
Ostatné 26% 58
Celkom 100% 225

z toho
Varenie 26
Osvetlenie 15
Chladenie 49
Celkom 91
Ďalšie použitie 9

Základná Spotreba 100

Čiže navrhujeme, aby prvý blok spotreby elektriny, ktorý má byť účtovaný zľavneným tarifom, bol ustanovený na 100 kWh/mesiac pre zákazníka. Ak niektorý spotrebiteľ nebude mať priemernú spotrebu 100 kWh za mesiac a vyššiu, obdrží zľavu iba na jeho skutočnú spotrebu, pokiaľ táto nepresiahne 100 kWh za mesiac. Ak spotrebuje viac ako je 100 kWh za mesiac, zľava sa poskytne iba na prvých 100 kWh mesačnej spotreby. 3. Veľkosť zľavy alebo dotácie
Doporučujeme, aby spotrebitelia neobdržali zľavu vyššiu ako 50% ich účtu alebo tarify za prvý blok spotreby. Nazdávame sa, že je správnejšie, aby spotrebitelia dostali dotáciu na platbu ich mesačného účtu za elektrinu ako ustanovenie fixného zľavneného tarifu na prvý blok spotreby. Dôvodom je už spomínaný problém s ustanovením požiadavky na špecifickú tarifnú štruktúru pre podniky. Taktiež by bolo zložité pre podniky samotné rozlišovať spotrebiteľov na základe ich príjmu. Myslíme si, že je vhodnejšie, aby podniky účtovali plné ceny tak, ako boli schválené URSO, a potom by spotrebitelia obdržali podporu ak sa kvalifikujú na základe kritérií popisaných v predchádzajúcej časti.
Tiež odporúčame, aby spotrebitelia boli zodpovední za platenie určitej časti ich účtov za elektrinu, aby nebola odstránená motivácia na riadenie spotreby. 50%-ná podpora na náklady v prvom bloku reprezentuje rovnováhu medzi poskytovaním pomoci spotrebiteľom a vytváraním iniciatívy, aby boli zodpovední za ich spotrebiteľské rozhodnutia. Tento parameter môže byť tiež stanovený pre každý región samostatne, odrážajúc rozdielnu rýchlosť zmien regulovaných cien elektriny v jendotlivých regionálnych energetických podnikoch. Toto vychádza z prechodu na systém regionálnych cien elektriny na Slovensku v záujme správneho odzrkadľovania nákladov na poskytovanie elektrických služieb v každom regióne. Za účelom odhadu výšky dotácie sme teda použili 50% mieru podpory na prvý blok. 4. Celkový objem dotácii
Na základe hore špecifikovaných parametrov, sme odhadli celkový objem financií potrebných na podporu nízkopríjmových spotrebiteľov elektriny. Podrobné informácie a výpočty sú uvedené v Prílohe A tejto správy.
Odhadli sme, že celkový objem potrebných financií je v rozsahu od 510 miliónov Sk v roku 2003, predpokladaný prvý fungovania tohto programu, až po takmer 895 miliónov Sk v roku 2006. Toto predpokladá maximálnu 100 percentnú mieru účasti spotrebiteľov v programe, ktorá sa pravdepodobne nedosiahne. Zvyčajne existuje 40-70% miera participácie v takýchto programoch, čo následne zníži objem potrebných zdrojov.

Priemernú podpora vychádza na 150 Sk na mesiac pre každého nízkopríjmového spotrebiteľa v roku 2003 a stúpne na 260 Sk v roku 2006. Toto predstavuje asi 22% z účtu priemerného spotrebiteľa elektriny. Zvýšenie v objeme podpory odzrkadľuje predpokladané zvýšenie cien elektriny pre domácnosti, čo by malo byť asi 20% ročne v rokoch 2003 až 2006. Naviac to odzrkadľuje predpokladané zvyšovanie spotreby elektriny a množstva spotrebiteľov.
5. Zdroj financovania
Za ideálných podmienok, financovanie programu na pomoc spotrebiteľom by malo byť zabezpečené zo štátneho rozpočtu. Avšak, berúc do úvahy existujúce a očakávané obmedzenia zdrojov v štátnom rozpočte, je veľmi nepravdepodobné, že budú k dispozícií dostatočné financie k efektívnemu pokrytiu všetkých spotrebiteľov, ktorí to potrebujú. Z toho dôvodu sme skúmali možnosti dvoch náhradných prístupov na financovanie programu. V prvom rade sme predpokladali, že potrebné financie by sa zabezpečili od všetkých spotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti formou poplatku uvalenom na ich spotrebu elektriny. Druhý prípad bol, že by sa tieto financie mohli zozbierať od všetkých spotrebiteľov elektriny tou istou formou. Vychádzajúc z predpokladanej spotreby, takýto poplatok by predstavoval asi 3% z priemernej ceny pre domácich spotrebiteľov alebo asi 1-1.4% z priemernej ceny všetkých spotrebiteľov elektriny. Ako preferované riešenie navrhujeme prvú variantu, pretože v tomto prípade by všetky transfery prostriedkov prebehli vo vnútry skupiny rovnakých spotrebiteľov a vyhlo by sa vytvoreniu dodatočných krížových dotácií v cenách elektriny.








6. Implementácia
Existovali by štyri hlavné stránky zapojené do implementácie programu pre spotrebu elektriny: i) obvodný úrad; ii) spotrebitelia elektriny; iii) elektrárenské rozvodné podniky; a iv) URSO. Úloha každej stránky je popísaná v nasledujúcih paragrafoch. Sociálne odbory na obvodných úradoch by posudzovali oprávnenosť žiadateľov o podporu z programu pre spotrebu elektriny na základe ich príjmu a disciplíny platenia účtov za elektrinu. Akákoľvek domácnosť s príjmom pod stanovenou hranicou a s elektrickou prípojkou by bola oprávnená poberať podporu. Ak by domácnosť mala niekoľko prípojok, mohla by požiadať o podporu iba na jednu z nich. Obvodné úrady už teraz vykonávajú verifikáciu príjmov pre účely programu PnB, preto by mali byť dostatočne vybavené vykonať to isté pre program pre spotrebu elektriny. Spotrebitelia žiadajúci o oprávnenosť by museli úsť na obvodný úrad a preukázať doklady o ich príjme alebo sociálnej podpore a zaplatené účty za elekrinu za posledných 6 mesiacov.

Zaplatené účty by mohli byť nahradené dohodnutým plánom na splatenie dlhov potvrdený rozvodným podnikom. Ak sa spotrebiteľ kvalifikuje na program, dostal by o tom potvrdenie z úradu, ktoré by zaniesol miestnemu rozvodnému podniku. Rozvodný podnik by zaregistroval meno a účty všetkých kvalifikovaných spotrebiteľov. Podnik by tiež vyzbieral poplatky od všetkých domácich spotrebiteľov a uložil by tieto príjmy na zvláštny účet. Podpora kvalifikovaným spotebiteľom by bola vyplatená vo forme 50% zľavy na účet za základnú (alebo skutočnú spotrebu ak je menšia ako základná) spotrebu elektriny. Čiže spotrebiteľ by obdržal podporu vo forme nižšieho účtu a nie v hotovosti. Podnik by viedol účty o všetkých príjmoch a výdavkoch asociovaných s programom pre spotrebu elektriny a vykonal by audit každých šesť mesiacov. Výsledky takéhoto auditu by boli predložené URSO. URSO by stanovilo veľkosť základnej spotreby, celkový objem prostriedkov potrebných pre program, a výšku poplatku na zabezpečenie financovania programu. Každých šesť mesiacov by tiež preveril výsledky auditu programových účtov vedenými rozvodnými podnikmi.
Veríme, že tento prístup by podporil transparentnosť a zodpovednosť a zároveň by zabezpečil, aby financie určené na účel pomoci spotrebiteľom pri platení ich výdavkov na elektrinou by boli použité iba na tento účel.
B. Program pre spotrebu zemného plynu
Tak isto sme skúmali možnosť vytvorenia osobitného programu pre spotrebiteľov zemného plynu. Problém s ustanovením zľavného tarifu pre zemný plyn, používaný hlavne na prípravu jedla a kúrenie, je v tom, že plyn súťaží s ostatnými palivami vrátane elektriny. Spotrebitelia by mohli byť poberať zľavu pri životných tarifoch v oboch prípadoch, elektriny aj zemného plynu. Ak by existoval separátny program pre zemný plyn, ktorý by pokryl spotrebu na varenie, ale program pre spotrebu elektriny by to neurobil, správanie spotrebiteľov by bolo pokrivené smerom k zemnému plynu, pretože varenie plynom by bolo podporené, ale varenie elektrinou nie. Ak obidva pogramy, pre elektrinu aj plyn, podporujú varenie, spotrebitelia elektriny s plynovou rúrou by obdržali duplicitnú podporu na varenie. To isté platí ak by existovali samostatné porgramy pre zemný plyn a kúrenie. Z tohto dôvodu navrhujeme nevytvárať samostatný program pre spotrebu zemného plynu.
Navyše, finančná efektívnosť samostatného programu pre spotrebu zemného plynu, bez spotreby plynu na kúrenie, je veľmi nízka. Odhadli sme priemernú podporu pre spotrebiteľov zemného plynu v prvom bloku spotreby, ktorý by pokrýval iba prípravu jedla.

Priemerná spotreba zemného plynu na varenie bola odhadnutá na 6 kubických metrov na spotrebiteľa za mesiac. Toto by predstavovalo základnú spotebu zemného plynu. Vychádzajúc z tejto spotreby, odhadnutého nárastu cien zemného plynu o 30% ročne, 15% výskytu chudoby medzi spotrebiteľmi zemného plynu (okolo 200 000 domácností), a 100% účasti, priemerná podpora pre nízkopríjmového spotrebiteľa zemného plynu by bola 17 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2003 a 38 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2006. Vyplácanie takých malých dávok by nebolo opodstatnené vzhľadom na administratívne náklady s tým spejených, obzvlášť keď táto pomoc môže byť vyplatená cez program pre spotrebu elektriny. Z toho dôvodu neodporúčame vytvorenie osobitného programu pre spotrebiteľov zemného plynu. Podrobosti vysvetľujúce naše výpočty podpory na spotrebu zemného plynu sú uvedené v Prílohe B tejto správy. C. Program pre spotrebu tepla
Ak tvorcovia energetickej politiky SR mimo elektriny a zemného plynu sa zaoberajú finančnou dostupnosťou vykurovania, táto spotreba energie može byť riešená osobitne cestou programu podobnému programu LIHEAP, o ktorom sme diskutovali v kapitole 2 tejto správy. Takýto program by prispel k plateniu výdavkov domácnosti na vykurovanie bez ohľadu na zdroj energie. Program by tak mohol pokrývať všetky súťažiace palivá používané pre vykurovanie a zohrievanie vody, ako napríklad elektrina, zemný plyn, drevo, uhlie a propán bután. Navyše, ak by boli dostupné financie, mohol by tento program pomáhať s výdavkami na vylepšenie tepelnej izolácie bytov a domov. Vzhľadom na veľké percento spotrebiteľov, ktorých byty sú napojené na ústredné kúreni, pri tvorení tohto programu je veľmi dôležité brať do úvahy náklady na vykurovanie pre obe skupiny spotrebiteľov - v bytoch, ktoré prevažne používajú ústredné kúrenie, a v domoch, ktoré majú prevažne vlastné zdroje vykurovania. Ako sme spomínali pred tým, domácnosti v bytoch s ústredným kúrením (okolo 86 percent všetkých domácností bývajúcich v bytoch) nemajú kontrolu nad ich výdavkami na kúrenie, pretože nemôžu regulovať množstvo tepla prichádzajúceho do bytu. Ich náklady na kúrenie sú zväčša odvodené od celkových nákladov bytového bloku a potom rozdelené na každý byt na základe jeho rozlohy. Z tohoto hľadiska, náklady na vykurovanie v bytoch sú stale v ich povahe a sú veľmi podobné nákladom na nájomné, zber smetí, a iné služby, ktoré sa nemenia podľa výšky spotreby.

Preto navrhujeme, aby domácnosti v bytoch pokračovali v poberaní dávky z reformovaného programu PnB, ktorý by zahŕňal do hodnoty parametru MVB aj náklady na vykurovanie a teplú vodu. Taktiež odporúčame, aby nízkopríjmové domácností, ktoré bývajú v domoch a teda môžu rozhodovať o svojej spotrebe, druhoch energie, a tým pádom aj o nákladoch, boli pokryté iným prrgramom, oddeleným od programu PnB. Takýto program by bol v princípe identický programu pre spotrebu elektriny popísanom vyššie a pokrýval by základnú spotrebu energie domu pre účely vykurovania a ohrievania vody.
Posudzovanie oprávnenosti a administratíva programu pre spotrebu tepla by bola presne taká isté ako v programe pre spotrebu elektriny. Domácnostiam s príjmom do 1,4 násobku hranice živostného minima by vznikol nárok na podporu v tomto programme. Tak ako aj v programe pre spotrebu elektriny, odhadli sme, že 15% zo všetkých domácností, alebo okolo 130 000 domácností, by mohlo byť poberateľmi podporyv tomot programe. Navrhujeme, aby maximálna veľkosť spotreby energie, ktorá by bola predmetom zľavy, bola rovná priemernej spotrebe energie pre účely vykurovania a prípravy teplej vody v dome. Špecifikácia základnej spotreby na vykurovanie by bola zložitá, pretože by si to vyžadovalo špecifikáciu množstva parametrov, ako je typ vykurovacieho zariadenia, zdroj paliva, kalorická hodnota paliva, tepelné charakteristiky bývania, a pod. Neexistujú dostatočné údaje o týchto parametroch pre domácnosti v domoch na Slovensku. Z toho dôvodu navrhujeme, aby ako základ bola použitá priemerná spotreba energie v dome. Táto bola odhadnutá na 116 GJ za mesiac na dom. Tak ako aj v porgrame pre spotrebu elektriny, navrhujeme, aby program pre spotrebu tepla neposkytoval podporu väčšiu ako 50% z nákladov na energiu potebnú na vykurovanie a ohrev vody. Je to za účelom zachovania motivácie domácností riadiť si svoju spotrebu energie. Odhadnutá výška podpory by vyšla na 1 086 Sk na domácnosť v roku 2003 a postupne by narástla na 1 652 Sk na domácnosť v roku 2006. Toto vychádza z priemernej spotreby domácností 116 GJ za rok, 15% miere chudoby medzi domácnosťami v domoch (okolo 130 500), 100% účasti, súčasných priemerných nákladov na energie na vykurovanie vo výške 195 Sk za GJ, a očakávaného 15% zvyšovania nákladov na vykurovanie medzi rokmi 2003 a 2006.
Celková suma financií na zabezpečenie tohto programu by bola 1,7 miliardy Sk v roku 2003 a narástla by na 2,6 miliardy Sk v roku 2006. Podrobnosti o našich výpočtoch sú uvedené v Prílohe C tejto správy.
Doporučujeme, aby financovanie pre tento program bolo zabezpečené zo štátneho rozpočtu.

Pokrytie finančných potrieb programu cez poplatok na spotrebiteľov energie by bolo náročné, pretože by to vyžadovalo zavedenie špeciálneho poplatku na základe GJ na včetky palivá. n, a môže byť vyplácané priamo účastníkom programu, alebo dodávateľom služieb. Tento spôsob by bol oveľa komplikovanejší a nákladnejší ako získanie financií cestou všeobecného daňového systému. Alternatívne zdroje financovania by mohli byť príjmy z privatizácie energetických podnikov alebo dobrovoľné príspevky od bohatších spotrebiteľov alebo spoločností. Pri celkových príjmoch vyše 150 miliárd Sk z privatizácie energetických podnikov, financovanie programu pre spotrebu tepla by nemalo byť problémom. Keďže príjmy z privatizácie zvyčajne predstavujú očakávané zisky investorov z účtovania nákladových cien pre spotrebiteľov, vláda môže preniesť časť týchto ziskov späť spotrebiteľom vo forme podpory pri spotrebe energie.
Implementácia programu pre spotrebu tepla by zahŕňala prevažne obvodné úrady, spotreb iteľov a URSO. Tak ako aj v elektrine, obvodné úrady by posudzovali oprávnenosť žiadateľov, ktorí by predložili doklady o ich príjme a platobnej disciplíne. Na rozdiel od elektriny, obvodný úrad by priamo platil účty za palivo predložené kvalifikovanými spotrebiteľmi, až do výšky nákladov na priemernú spotrebu energie. Alternatívny prístup by bol platenie priamo dodávateľom palív, ktorí dodávajú nízkopríjmovým spotrebiteľom. Toto by vyžadovalo, aby spotrebitelia doniesli potvrdenie o ich kvalifikácii na nárok na podporu vydané obvodným úradom. Títo dodávatelia by sa potom museli zaregistrovať na obvodnom úrade na overenie a zabezpečenie prevodu prostriedkov. Táto alternatíva môže byť dosť komplikovaná ako platba priamo spotrebiteľom. URSO by stanovilo veľkosť základnej spotreby energie (v GJ) pre účely vykurovania a ohrevu vody, ktorá bude predmetom podpory. URSO by zároveň stanovilo maximálnu cenu energie (v Sk zar GJ), ktorá určí maximálnu možnú výšku podpory pre domácnosť. Tento aspekt je veľmi dôležitý pre obmedzenie výšky podpory a pre zabránenie klamania alebo nadmerného použitia energie.
Stanovenie maximálnej ceny energie pre účely vykurovania a ohrevu vody by mal odrážať náklady na palivá použité za takýmto účelom. Mala by tiež odrážať štruktúru zdrojov paliva používanú domácnosťami. Odhadli sme priemernú cenu energie pre účely vykurovania a ohrevu vody na 196 Sk za GJ v roku 2002.

Podrobnosti nášho výpočtu sú uvedené v nasledovnej tabuľke.
Typ paliva Jednotky Cena za jednotku Fixný poplatok Výhrevnosť Účinnosť Náklady na energiu
[Sk/jedn] [Sk/mesiac] [GJ/jedn] [%] [Sk/rok]
a b c d e f = (100*b) / (d*e)*116 + 12*c
Hnedé uhlie t 2 400 17 70 23 395
Čierne uhlie t 5 000 27 80 26 902
Zemný plyn - G3 1000 cum 4 400 146 34 85 19 496
Elektrina-BP MWh 1 000 335 4 100 36 242

Typ paliva Náklady na energiu Priemerná cena Štruktúra paliva Spotreba energie Priemerné náklady na energie
[Sk/rok] [Sk/GJ] [GJ/rok] [Sk/rok]
f g = f / 116 h i = h * 116 j = i * g
Hnedé uhlie 23 395 202 26% 30 6,055
Čierne uhlie 26 902 232 11% 12 2,848
Zemný plyn - G3 19 496 168 55% 64 10,780
Elektrina-BP 36 242 312 8% 10 2,985

Celkom 100% 116 22,669

Priemerná cena energie
(j/i) [Sk/GJ] 195

Zdroj: SPP, SE, vlastné výpočty



V. ZÁVER
Navrhujeme, aby odporúčané programy boli ustanovené v roku 2002, aby boli v účinnosti od 1. januára 2003, keď pride prvá vlna zvyšovania regulovaných cien. Toto by vytvorilo ochranný “dáždnik” pre podporu nízkopríjmových spotrebiteľov pri platení ich výdavkov na energie. Odporúčané programy múžu byť tiež doplnené ďalšími opatrenia zavedenými samotnými podnikmi. Napríklad, energetické podniky by mali preskúmať možnosti inštalácie predplatených meracích zariadení pre spotebiteľov, ktorí chcú obmedziť svoje účty. Toto je overený prostriedok, ktorý bol zavedený v mnohých krajinách v zahraničí. Podobne, podniky múžu ponúknuť spotrebiteľom energeticky úsporné zariadenia, ktoré znížia ich spotrebu a výdavky. Bude dôležité, aby podniky konzultovali tvorbu takýchto programov s URSO v záujme zaujme toho, aby celkové náklady na služby ako aj ciele regulačnej politiky boli splnené.

Poskytovanie účinnej pomoci pre chudobných a širokej škály opatrení na kontrolu ich účtov za energiu pomôže podporiť akceptáciu reformy cien energie širokou slovenskou verejnosťou.


APPENDIX A. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ELEKTRINY
2003 2004 2005 2006
Parametre programu

Základná spotreba (ktorá sa dotuje) kWh/spotrebiteľ/mesiac 100 100 100 100
Percento nízkopríjmových spotrebiteľov 15% 15% 15% 15%
Participácia oprávnených spotrebiteľov 100% 100% 100% 100%
Podiel dotácie na cene za Základnú spotrebu 50% 50% 50% 50%

Kalkulácia dotácie

Počet poberateľov dotácie 282667 284080 285500 286928
Spotreba elektriny MWh 339200 340896 342600 344313
Celkový objem dotácií Tisíc SK 510062 615135 741852 894674
Priemerná výška dotácie SK/spotrebiteľ/mesiac 150 180 217 260
Podiel dotácie na priemernom účte za elektrinu 22,4% 22,5% 22,7% 22,8%

Financovanie programu

Alternatíva 1 – Poplatok pre spotrebiteľov elektriny – iba domácnosti SK/MWh 94,37 113,77 137,15 165,34
Podiel z priemernej ceny pre domácnosti 3,1% 3,2% 3,2% 3,2%

Alternatíva 2 – Poplatok pre spotrebiteľov elektriny – všetci koneční spotrebitelia SK/MWh 27,33 32,48 38,60 45,88
Podiel z celkovej priemernej ceny 1,0% 1,1% 1,2% 1,4%



Podporné dáta - Elektrina
2003 2004 2005 2006
Kategória Domácnosti
Priemerná cena SK/MWh 3007 3609 4331 5197
Počet spotrebiteľov 1884444 1893866 1903336 1912852
Celková spotreba MWh 5041434 5041434 5041434 5041434
Celkové náklady Tisíc SK 15161818 18194181 21833017 26199621
Priemerná výška účtu SK/ spotrebiteľ/mesiac 670 801 956 1141
Priemerná spotreba kWh/ spotrebiteľ/mesiac 223 222 221 220

Všetci koneční spotrebitelia
Priemerná cena SK/MWh 2693 2963 3111 3266
Celková spotreba MWh 18314775 18589497 18868340 19151365
Celkové náklady tisíc SK 49325695 55072138 58693131 62552205

PREDPOKLADY
Inflácia 5% 5% 5% 5%
Nárast cien pre domácnosti 20% 20% 20% 20%
Celkový nárast cien (priemerný pre všetkých spotrebiteľov) 15% 10% 5% 5%
Nárast spotreby domácností 0% 0% 0% 0%
Nárast celkovej spotreby 1,50% 1,50% 1,50% 1,50%
Nárast počtu spotrebiteľov – domácností 0,50% 0,50% 0,50% 0,50%

APPENDIX B. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ZEMNÉHO PLYNU (NIE JE ODPORÚČANÝ NA IMPLEMENTÁCIU)
2003 2004 2005 2006
Parametre programu

Základná spotreba (ktorá sa dotuje) m3/spotrebiteľ/ mesiac 6 6 6 6
Percento nízkopríjmových spotrebiteľov 15% 15% 15% 15%
Participácia oprávnených spotrebiteľov 100% 100% 100% 100%
Podiel dotácie na cene za Základnú spotrebu 50% 50% 50% 50%

Kalkulácia dotácie

Počet poberateľov dotácie 198285 199277 200273 201275
Spotreba zemného plynu Tisíc m3 14277 14348 14420 14492
Celkový objem dotácií Tisíc SK 41153 53767 70247 91777
Priemerná výška dotácie
SK/spotrebiteľ/mesiac 17 22 29 38
Podiel dotácie na priemernom účte za zemný plyn 2,2% 2,2% 2,2% 2,1%

Financovanie programu

Alternatíva 1 – Poplatok pre spotrebiteľov plynu – iba domácnosti SK/ m3 0,02 0,02 0,03 0,04
Podiel z priemernej ceny pre domácnosti 0,3% 0,3% 0,3% 0,3%

Alternatíva 2 – Poplatok pre spotrebiteľov plynu – všetci koneční spotrebitelia SK/ m3 0,01 0,01 0,01 0,01
Podiel z celkovej priemernej ceny 0,1% 0,1% 0,1% 0,2%


Podporné dáta – Zemný plyn
2003 2004 2005 2006
Kategória Domácnosti
Priemerná cena SK/ m3 5,77 7,49 9,74 12,67
Počet spotrebiteľov 1321903 1328512 1335155 1341830
Celková spotreba Tisíc m3 2133035 2175696 2219210 2263594
Celkové náklady Tisíc SK 12297351 16306288 21622138 28670954
Priemerná výška účtu SK/ spotrebiteľ/mesiac 775 1023 1350 1781
Priemerná spotreba m3/ spotrebiteľ/ mesiac 134 136 139 141

Všetci koneční spotrebitelia
Priemerná cena SK/ m3 5,23 6,01 6,61 6,94
Celková spotreba Tisíc m3 7668560 7745246 7822698 7900925
Celkové náklady Tisíc SK 40086153 46560067 51728234 54857792

PREDPOKLADY
Inflácia 5,0% 5,0% 5,0% 5,0%
Nárast cien pre domácnosti 30,0% 30,0% 30,0% 30,0%
Celkový nárast cien (priemerný pre všetkých spotrebiteľov) 15,0% 15,0% 10,0% 5,0%
Nárast spotreby domácností 2,0% 2,0% 2,0% 2,0%
Nárast celkovej spotreby 1,0% 1,0% 1,0% 1,0%
Nárast počtu spotrebiteľov - domácností 0,50% 0,50% 0,50% 0,50%


APPENDIX C. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV TEPLA V RODINNÝCH DOMOCH
2003 2004 2005 2006
Parametre programu

Základná spotreba (ktorá sa dotuje) GJ/spotrebiteľ/ mesiac 9,67 9,67 9,67 9,67
Percento nízkopríjmových spotrebiteľov 15% 15% 15% 15%
Participácia oprávnených spotrebiteľov 100% 100% 100% 100%
Podiel dotácie na cene za Základnú spotrebu 50% 50% 50% 50%

Kalkulácia dotácie

Počet poberateľov dotácie 130500 130500 130500 130500
Spotreba tepla GJ 15138000 15138000 15138000 15138000
Celkový objem dotácií Tisíc SK 1700995 1956144 2249566 2587000
Priemerná výška dotácie SK/spotrebiteľ/ mesiac 1086 1249 1437 1652
Podiel dotácie na priemernom účte za teplo 50% 50% 50% 50%




Podporné dáta – Teplo
2003 2004 2005 2006
DOMÁCNOSTI – iba bývajúce v domoch
Priemerná cena SK/GJ 225 258 297 342
Počet spotrebiteľov 870000 870000 870000 870000
Celková spotreba GJ 100920000 100920000 100920000 100920000
Celkové náklady thousand SKK 22679929 26081919 29994207 34493338
Priemerná výška účtu SK/ spotrebiteľ/mesiac 2172 2498 2873 3304
Priemerná spotreba GJ/ spotrebiteľ/ mesiac 9,67 9,67 9,67 9,67


PREDPOKLADY
Inflácia 5% 5% 5% 5%
Nárast cien tepla pre domácnosti 15% 15% 15% 15%
Nárast spotreby domácností 15% 15% 15% 15%
Nárast počtu spotrebiteľov - domácností 0% 0% 0% 0%



Kalkulácia priemernej ceny energie na prípravu tepla a teplej vody v rodinných domoch

Typ paliva Jednotky Cena za jednotku Fixný poplatok Výhrevnosť Účinnosť Náklady na energiu
[Sk/jedn] [Sk/mesiac] [GJ/jedn] [%] [Sk/rok]
a b c d e f = (100*b) / (d*e)*116 + 12*c
Hnedé uhlie t 2 400 17 70 23 395
Čierne uhlie t 5 000 27 80 26 902
Zemný plyn - G3 1000 cum 4 400 146 34 85 19 496
Elektrina-BP MWh 1 000 335 4 100 36 242

Typ paliva Náklady na energiu Priemerná cena Štruktúra paliva Spotreba energie Priemerné náklady na energie
[Sk/rok] [Sk/GJ] [GJ/rok] [Sk/rok]
f g = f / 116 h i = h * 116 j = i * g
Hnedé uhlie 23 395 202 26% 30 6,055
Čierne uhlie 26 902 232 11% 12 2,848
Zemný plyn - G3 19 496 168 55% 64 10,780
Elektrina-BP 36 242 312 8% 10 2,985

Celkom 100% 116 22,669

Priemerná cena energie
(j/i) [Sk/GJ] 195





Podporné dáta - Teplo
2003 2004 2005 2006
Kategória Domácnosti – iba rodinné domy
Priemerná cena SK/GJ 225 258 297 342
Počet spotebiteľov 870,000 870,000 870,000 870,000
Celková spotreba GJ 100,920,000 100,920,000 100,920,000 100,920,000
Celkové náklady Tisíc SK 22,679,929 26,081,919 29,994,207 34,493,338
Priemerný účet SK/spotrebiteľ/mesiac 2,172 2,498 2,873 3,304
Priemerná spotreba GJ/ spotrebiteľ/ mesiac 10 10 10 10


ASSUMPTIONS
Inflácia 5.0% 5.0% 5.0% 5.0%
Nárast cien pre domácnosti 15.0% 15.0% 15.0% 15.0%
Nárast spotreby domácností 15.0% 15.0% 15.0% 15.0%
Nárast počtu spotrebiteľov - domácnosti 0.0% 0.0% 0.0% 0.0%.