Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Záverečné skúšky na SOUP Šaľa
Dátum pridania: | 17.09.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Andrea JURO | ||
Jazyk: | Počet slov: | 19 256 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 73.1 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 121m 50s |
Pomalé čítanie: | 182m 45s |
Prvý a piaty prst sa zeme nedotýkali a nemali ani kopýtka. V nasledujúcich geologických obdobiach sa z Eohippa utváral a vznikal dlhý rad prapredkov koňa.
Orohippus – žil v strednom eocéne a Eohippovi sa veľmi podobal. Skrátené prsty zanikli.
Mesohippus – žil v spodnom oligocéne. Dosahoval veľkosť ovce a na predných i zadných nohách mal po troch prstoch. Podľa chrupu sa dá usudzovať, že sa živil výlučne rastlinnou potravou.
Meryhippus – podobali sa už viac koňovi, i keď boli ešte malé. Koncom treťohôr sa klimatické podmienky na zemi zmenili, mizli pralesy a namiesto nich pribúdali krovinaté a trávnaté stepi. Noha od zeme ľahšie sa odpútala, keď sa zeme dotýkala iba jedným prstom, aby dokázal byť rýchlejší pred dravcami. Také nohy mal aj neohipparion.
Neohipparion – bol veľký asi ako mohutný somár, mal ťažšiu hlavu, ale jeho nohy boli dlhšie a šíhle. Pliohippus – došľapoval iba na tretí, teda prostredný prst, ktorý bol už hrubý a mal dokonalé kopýtko. Plesihippus – žil v pliocéne a našli ho v Severnej Ameriky. Z tejto poslednej formy predkov koňa sa vyvinul dnešný kôň nazývaný Equus.
Equus - v západnej Európe v prímorí mal Equus – kôň dostatok šťavnatého krmu, preto sa v priebehu storočí vyvíjal do mohutnejších foriem so stále väčšími nárokmi na množstvo krmu. Kôň, ktorý žil takisto v tejto oblasti, ale na skalnatých územiach, kde bola výživa veľmi skromná, sa naopak zmenšoval, bol ľahší a skromnejší, tým sa stával z neho kôň stredného rámca a veľkosti, bol rýchly, otužilý a málo náročný.
Skupiny
1. Stepné (mongólske) – divoký predok – kertak (kôň przewalskeho): tento kôň žije dosiaľ v stepiach strednej Ázie. Je vysoký 130-150 cm, má hrubú obdĺžnikovú hlavu, kratší, nízko nasadený krk, na ktorom je hustá vzpriamená hriva.
plemená – karbadinský, baškirský, mongolský,...
2. Orientálne (východné) – divoký predok – tarpan (kôň Gmeliniho): žil na stepiach okolo Čierneho a Kaspického mora asi do 60. rokov 19. storočia. Bol vhodný na mäso, usporadúvali sa na neho poľovačky a tým pádom vyhynul. Orientálny kôň, najmä arabský, sa stal zakladateľom celého teplokrvného chovu koní.
plemená – achaltekinský, O 1/1, A 1/1, hannoverský, holštýnsky teplokrvník,...
3. Occidentálne (západné) – divoký predok – kôň Robustus: žil v prímorských krajoch západnej Európy a v údoliach Álp. V miernej klíme, kde boj bujný porast, ktorý poskytoval koňom výbornú potravu, utvárala sa forma mohutného, veľkého a silného koňa, ktorý ale pre svoju hmotnosť bol menej pohyblivý.