V exteriéri sa kladie dôraz na ušľachtilú hlavu s konkávnym profilom nosa, dlhým dobre nasadeným krkom, výrazným kohútikom, šikmou lopatkou a dobre formovaným zadkom. Zásadne sa požaduje ryšavá farba srsti a svetlá hriva.

2. Plemená kočiarových koní (karosiérov) – záprahové kone ľahšieho typu, hmotnosť býva do 750 kg. Patrí napr.:
Oldenburský kôň – pochádza z frízskeho koňa, ktorý sa krížil s orientýlnymi, tureckými a španielsko-talianskymi žrebcami. Neskôr mu primiešali krv clevelandských a yorských koní a napokon normanských koní a v malej lmiere aj A1/1. Dnešný oldenburský kôň predstavuje najmohutnejšieho teplokrvného koňa. Hackney – vznikol krížením yorkshirských kobýl s norfolkskými klusákmi, krížence sa zošľachťovali A1/1 žrebcami, ktoré vynikali vysokým klusom.

3. Plemená jazdeckých koní – kone s hmotnosťou do 600 kg. Sú to kultúrne, prechodné plemená, svojím spôsobom aj niektoré primitívne plemená. Tu patrí napr.:
Achaltekinský kôň – odchoval ho kmeň Achal-Teke, ktorý sídli v južnej časti Turkménska v okolí mesta Ašchabad (blízko iránskych hraníc). V tomto kraji chovali oddávna vynikajúce kone. Achaltekinský kôň sa pokladá za najčistejšieho potomka iránskych (perzských) koní. Je to kôň u nás neobvyklého jazdeckého typu, vyskytujú sa v ryšavej, čiernej a sivej farbe, ale najnápadnejšia je plavá s kovovým leskom, vyskytuje sa tiež striebristá farba.
Donský kôň – donského koňa chovali donskí kozáci. Je vytrvalý, rýchly a skromný. Pri jeho šľachtení sa však primiešavala krv mongolských a orientálnych koní, ukoristených v bojoch s nepriateľom. Svojím typom zodpovedá menšiemu ľahšiemu jazdeckému koňovi.

4. Plemená koní s kombinovanou úžitkovosťou – dajú sa použiť tak na športovo-jazdecké účely, ako aj v záprahu. Patria do nej kone kultúrnych, prechodných i primitívnych plemien, ako napr.:
- 2 -


Hannoverský kôň – sa v najstaršom období zošľachťoval španielskym koňom. Neskôr sa v chove uplatnili holštajnský a meklenburský kôň a v poslednom čase A1/1. Jeho chov sa sústreďuje v žrebčíne Celle v Hannoversku, založenom v roku 1753. V chove boli dva
chovné smery, jeden smer chovu ušľachtilého jazdeckého koňa, druhý smer mohutnejšieho kočiarového koňa. Časté zmeny v chovnom smere spôsobili značnú nevyrovnanosť hannoverského koňa. Až po rozhodnutí chovať obidva tieto smery popri sebe sa zaznamenal značný pokrok tak v tvarovej, ako aj v rámcovej konsolidácii hannoverského koňa.
Holštajnský kôň – chová sa v najsevernejšej časti SRN, v spolkovom štáte Šlezvicko-Holštajnsko.