Pochádza z domácich kobýl ťažkého typu, ktoré sa zošľachťovali španielskymi žrebcami, neskôr hannoverskými žrebcami a yorkshirskými žrebcami z Anglicka. Dnešným cieľom chovateľov tohto plemena je kôň predstavujúci ušľachtilého jazdecko-kočiarového koňa stredného rámca, harmonického, pohyblivého, so živým temperamentom, hrubej kostry.
Hunter – pochádza z Írska. Nie je to vlastne plemeno, ale úžitkový kríženec, ktorý vznikol krížením mohutných a kostnatých žrebcov A1/1 s najmohutnejšími yorskhirskými a hackneyskými kobylami, ako aj s kríženkami, ktoré majú z matkinej strany chladnokrvné kobyly shire, clydesdale a pod.
Angloarabský kôň – tento kôň vzniká párením anglického koňa s arabským. Rozlišujú sa angloarabské plnokrvníky a polokrvníky. Angloarabské plnokrvníky vznikajú párením A1/1 žrebca s arabskou plnokrvnou kobylou a naopak. Pripomína zovňajškom niekedy arabského koňa, inokedy anligckého koňa. Spravidla dosahuje väčšiu výšku než arabské kone, v kohútiku máva okolo 170 cm. Jeho hlava býva ušľachtilá, suchá, šťučia, s veľkým okom výrazná. Má pekný krk, vždy výrazný kohútik, pevný kratší chrbát, šírkové rozmery sú väčšie než pri A1/1. Častejší je štvrcového než obdĺžnikového rámca. Farba jeho srsti je po arabskom predkovi najčastejšie biela. Sú obľúbené v južnom Francúzsku, používajú sa ako vynikajúce jazdecké kone. Angloarabský kôň sa choval v bývalom žrebčíne v Hostoune na Šumave, kde vychovali angloarabský kmeň Star of Hannover.

5. Plemená pony a malých koní
Shetlandský pony – pochádza zo Shetlandských ostrovov, ktoré ležia severne od Škótska. Má malú krátku hlavu, kratší a široký krk, kohútik je málo výrazný, chrbát dosť dlhý, veľmi široký a pevný, zadok svalnatý. Nohy majú krátke so stredne dlhými štetkami. Veľmi dlhé chlpy sú najmä na lícach a na spodnej časti hlavy. Dosahuje výšku v kohútiku okolo 80 cm. Najčastejšie je to hnedák alebo vraník, ale vyskytujú sa aj strakoše. Chov koní
14. Zoohygiena v chove koní
Je náuka o celkovom pôsobení vonkajšieho prostredia na organizmus domácich zvierat. Úlohou chovateľov je usmerňovať a zabezpečovať tieto činitele tak, aby chránili zdravie chovaných zvierat. Tým sa zabráni nielen stratám v dôsledku zníženia alebo úplného zaniknutia dočasnej, prípadne i trvalej úžitkovosti zvierat, ale aj prípadným stratám uhynutím, a tým aj finančným stratám. Prísnym dodržiavaním hygienických zásad sa zamedzí nielen uhynutie zvierat, ale aj ich ochorenie. Hygiena ovzdušia – na hygienu ovzdušia chovateľ môže pôsobiť iba v rámci maštale.