Záverečné skúšky na SOUP Šaľa

Teória jazdy a Dostihový poriadok

1a) Význam dostihov

Dostihy preverujú rýchlosť koní v rýchlom cvale, rýchlom kluse, prípadne schopnosť prekonávať prekážky v pomerne rýchlom cvale. Preto dostihy poznáme:
Cvalové: – rovinové
- prekážkové: - steeplechase
- prútené prekážky

Klusácke: - v sulkách
- v sedle

Dostihmi sa robí výber alebo selekcia najvýkonnejších a konštitučne najschopnejších žrebcov a kobýl pre chov dostihových koní a taktiež sa preverujú schopnosti rodičov dostihových koní prenášať na potomstvo výkonnosť a konštitučnú pevnosť. Cieľom dostihov nie je len kontrola úžitkovosti dostihových koní, ale aj poskytnutie estetického a vzrušujúceho pohľadu na ich súperenie. Tým možno popularizovať ich chov medzi širokou verejnosťou. Taktiež je to spoločenská akcia.



1b) Popis sedla

1 – posedlie
2 – veľká bočnica,
3 – malá bočnica
4 – predná rázsocha
5 – zadná rázsocha
6 – predná komora
7 – strmeňový záves
8 – zápinky podbrušníka
9 – predná sedlová podložka
10 – kolenná opierka
11 - zadná stehnová podložka
12 – zadná sedlová podložka
13 – podbrušník
14 – pracky pre podbrušník
15 – najhlbšie miesto posedlia

1. Sedlo zdola:
A – vypchávka
B – komora

2. Strmene:
A – strmeňové remene
B – strmeň
C – strmeňový oblúk
D – mostík

3. Podbrušník



Teória jazdy a Dostihový poriadok

2a) Dostihová komisia (DK)

Dostihovú komisiu ustanovuje organizátor dostihov spomedzi predsedov a členov dostihových komisií, ktorých na príslušné funkčné obdobie vymenovala HDK. Do dostihovej komisie ustanovení organizátor dostihov predsedu a najmenej dvoch členov, pričom ani jeden z ich nesmie byť osobou, ktorá by bola zainteresovaná na výsledku alebo priebehu dostihov.

Funkčným obdobím DK je jeden dostihový deň, pričom sa začína dve hodiny pred plánovaným štartom prvých dostihov a končí sa 48 hodín po schválení výsledku posledných dostihov dostihového dňa, na ktorý bola DK ustanovená.
Práva DK:
a) dozerať na spôsobilosť a pripravenosť organizátora a závodiska na usporiadanie dostihového dňa,
b) riadiť prípravu a priebeh dostihov, rozhodovať o výsledku dostihov
c) rozhodovať o protestoch podaných v súvislosti s dostihmi, na ktoré bola ustanovená
d) ukladať sankcie za porušenie ustanovení Dostihového poriadku SR
e) vykonávať ďalšie činnosti, ktoré jej zveruje Dostihový poriadok SR.




2b) Popis uzdičky

A – nátylník
B – čelenka
C – lícnica
D – uzdičkové zubadlo
E – nánosník
F – podbradník
G – nánosníkový remeň
H – podhrdelník
I - vôdzky


a uzdy

A – nátylník
B – čelenka
C – lícnica
D – podrhdelník
E – nánosník
F – pákové zubadlo
G – stihlové zubadlo
I – stihlové vôdzky
J – podbradníková retiazka
K – pákové vôdzky





Teória jazdy a Dostihový poriadok

3a) Hlavná dostihová komisia (HDK)

HDK SR, jej predsedu, podpredsedu a troch členov vymenúva a odvoláva Ministerstvo pôdohospodárstva SR na funkčné obdobie dvoch rokov.
Práva:
1. Na základe návrhu Dostihovej autority SR (DA) vymenúvať a odvolávať predsedov a členov DK.
2. Vykonávať dohľad nad činnosťou DK SR a ďalších účastníkov dost. Prevádzky v rozsahu pôsobnosti Dostihového poriadku SR.
3. Rozhodovať o námietkach podaných proti opatreniam, ktoré vydala DA.
4. Rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam DK a rozhodnutiam rozhodcu pri štarte.
5. Každoročne určovať výšku peňažnej záruky (kaucie) pri podaní odvolania proti rozhodnutiu DK a prostredníctvom DA ju zverejniť v oficiálnej tlačovine.

Povinnosti:
1. Rokovanie HDK vedie jej predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda, je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja členovia, plus predseda alebo podpredseda.
2. Rokovanie HDK sa uskutočňuje podľa potreby, najmenej však 1x za kalendárny štvrťrok. Zvoláva ho predseda alebo podpredseda.
3. Pri rokovaní o odvolaní alebo námietkach je HDK povinná zistiť skutočný stav vecí. Vo svojom konaní, ako aj pred vydaním rozhodnutia je povinná umožniť, aby sa účastníci mohli vyjadriť k podstatným skutočnostiam, ako aj k podkladom.
4. HDK vydáva písomné rozhodnutie, ktoré oznámi účastníkom konania. Taktiež zabezpečí jeho zverejnenie v oficiálnej tlačovine.
5. Odvolanie proti rozhodnutiu DK, prípadne rozhodcu pri štarte, HDK buď potvrdí, zmení, alebo ho zruší. Nemôže však vydať rozhodnutie, ktoré by odvolateľa postihlo prísnejšie ako predchádzajúce rozhodnutie.
6. HDK v konaní o námietke, ktorá sa podala proti opatreniu DA, toto opatrenie buď potvrdí, alebo ho zruší.
7. Proti rozhodnutiu HDK nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.

3b) Druhy zubadiel:

Uzdičkové zubadlá: Pákové zubadlá:
1 – jednokrúžkové s lomeným zubadlom 1 – ohnuté zubadlo bez jazykového oblúka
2 – lomené zubadlo s olivami 2 – zubadlo s jazykovým oblúkom
3 – lomené zubadlo s kolíkmi 3 – s krúžkami na navlečenie upínacieho remienka
4 – vzpriamovacie zubadlo 4 – pohyblivé pákové zubadlo
5 – gumové zubadlo 5 – jednoduchá podbradníková retiazka
6 – gumová podložka pod pobradn. retiazku
7 – kožená podložka pod podbrad. retiazku







Teória jazdy a Dostihový poriadok

4a) Handicaper

Vymenúva ho a odvoláva Dostihová autorita SR, pričom funkčným obdobím je jeden kalendárny rok. Handicaper určuje hmotnostné zaťaženie koní pre handicapové dostihy. Oficiálny handicap koní určuje na základe posúdenia ich výkonov, pričom základnou oporou handicapera pri zostavovaní listiny hmotnostných zaťažení pre organizátorov je hmotnostné zaťaženie koní uvedené v oficiálnom handicape.

Po zverejnení listiny hmotnostných zaťažení sa už hmotnostné zaťaženie nesmie zmeniť. Po skončení každej dostihovej sezóny zostavuje handicaper klasifikáciu. Výkony koní hodnotí na základe svojich znalostí, skúseností a svedomia. Za svoju prácu účtuje organizátorom poplatky, ktorých výšku každoročne určí a vo svojej oficiálnej tlačovine zverejní Dostihová autorita SR.



4b) Pomocné oťaže

Poznáme:

Ř priebežné oťaže (priebežný martingal) sú vyhotovené tak, že vidlice podhrudníka pokračujú oťažami, ktoré prechádzajú cez krúžky zubadla do ruky jazdca
Ř tzv. nemecké oťaže sú nasunuté slučkou na podbrušník pod bočnicami sedla a vedú cez krúžky zubadla do ruky jazdca
Ř chambon sa používa pri výcviku koňa na lonži. Nátylník uzdičky má nášivky a krúžky. Opraty smerujú od krúžkov na zubadle do krúžkov na nášivkách nátylníka a cez upínaciu slučku podhrudníka sú nasunuté na obrušník s obrušníkovou poduškou (vankúšom) alebo na podbrušník sedla,
Ř colbertova oťaž je položená na krku koňa, odkiaľ vedie cez krúžky zubadla do rúk jazdca.

Pravidlá jazdeckého športu zakazujú používať akékoľvek pomocné oťaže pri pretekoch, slávnostných nástupoch a predvádzaní koní, nesmú sa používať ani na opracovisku ani pri cvičení. Výnimku tvorí len správne prispôsobený martingal s krúžkami.
















- 2 -



Martingal

Zabraňuje koňovi nepredvídané zdvihnutie krku a hlavy, a tým aj možnosť poranenia jazdca na tvári. Skladá sa z nákrčníka (1), z vidlice s krúžkami pre vôdzky (2) a podhrudníka s upínacou slučkou na navlečenie na podbrušník. Pevný martingal sa líši od normálneho v to, že podhrudník tvorí jeden remeň, ktorý je zapnutý do nánosníka alebo do zubadiel uzdičkovej ohlávky. Uzdičky so zapínacími vôdzkami do krúžkov zubadiel musia mať na vôdzkach posuvné kožené zarážky, ktoré nedovolia, aby sa krúžky martingalu zachytili na vôdzkové pracky. Prispôsobenie martingalu: po natiahnutí hore majú byťkrúžky martingalu nad vonkajšími bedrovými koní zakázané používať akýkoľvek bičík. Od 1. augusta sa pri dostihoch dvojročných koní povoľuje použiť bičík s maximálnou dĺžkou 40 cm vrátane remenca. V dostihoch vyhradených jazdcom-žiakom sa bičík nesmie používať. Predpísané parametre: max. dĺžka 76 cm, min. priemer 8 mm, max. dĺžka remenca 10 cm, max. šírka remenca 4 cm, min.

dĺžka remenca 2 cm, pričom na remenci nesmú byť nijaké vystuženia.
Za správne použitie bičíka sa pokladá:
Ř ukázanie bičíka koňovi predtým, než sa použije
Ř použitie bičíka na svalstvo panvovej končatiny v okamihu odrazu
Ř nedvíhanie ruky nad úroveň ramien pri napriamení
Ř použitie bičíka na rameno koňa tak, že ruka drží súčasne s bičíkom aj opraty, pričom remenec bičíka smeruje nadol a palec ruky nahor
Ř obmedzenie úderov bičíkom na nevyhnutné minimum, pričom sa z hľadiska použitia bičíka za kritický úsek dostihov pokladá pri rovinových dostihoch cieľová rovinka a pri prekážkových dostihoch úsek trate za poslednou prekážkou. Ak počet úderov bičíkom v tomto kritickom úseku prekročí číslo 6, je dostihová komisia povinná preskúmať správnosť jeho použitia a je oprávnená prijať opatrenia proti jazdcovi aj vtedy, keď dodržal ostatné pravidlá o správnom použití bičíka
Ř použitie bičíka ako pomôcky na udržanie pohybu koňa v priamom smere
Ř pri prekážkových dostihoch na napomenutie koňa, aby sa udržala jeho koncentrácia na dostihy.

Za nesprávne použitie bičíka sa pokladá:
Ř zbytočné použitie bičíka – rozumejú sa pokračujúce údery, hoci kôň jasne víťazí alebo už prebehol cez cieľ
Ř nevhodné použitie bičíka – rozumejú sa také silné údery bičíkom, ktoré ovplyvňujú rovnováhu koňa, znižujú jeho rýchlosť, a keď ich následkom je bočenie alebo zranenie koňa, ďalej údery na inú časť tela, než na svalstvo zadku alebo ramena v prípade, že ruka drží bičík v „backhandovej“ pozícii a súčasne drží aj opraty, pravda, okrem mimoriadnych okolností (udržanie pohybu koňa v priamom smere, odvrátenie nebezpečnej situácie počas dostihov a pod.), ako aj údery vedené rukou v inom smere než rovnobežnom so smerom pohybu koňa, prípadné také, keď sa pri napriamení ruka alebo bičík dvíhajú nad úroveň ramien
Ř nadmerné používanie bičíka – rozumejú sa pokračujúce údery bičíkom, hoci kôň už zareagoval na predchádzajúce údery alebo na ne už nereagoval, prípadne je zjavne porazený. Za nadmerné použitie bičíka sa okrem toho pokladá skutočnosť, keď ho jazdec v kritickom úseku použije viac ako 6x.


5b) Základný sed jazdca

Základom jazdy na koni je štýlovo správny pružný a pokojný sed, ktorým sa jazdec prispôsobuje pohybom koňa. Len pri správnom sede jazdec neruší koňa v papuli a v chrbte, podporuje jeho chod a môže naň správne pôsobiť pomôckami. Pravidlá správneho sedu:


- 2 -


ü hlava jazdca je vzpriamená, jazdec pozerá v smere pohybu koňa
ü ruky jazdca sú prirodzene spustené a v kĺboch uvoľnené, hrudník mierne vyklenutý,
ü driek (trup) jazdca je vzpriamený, pružný, v kroku vysadavom kluse a v krátkom cvale zvislý, v ľahkom kluse a rýchlejšom cvale nachýlený dopredu. Stupeň nachýlenia drieku jazdca dopredu je závislý od rýchlosti pohybu koňa
ü ruky jazdca sú voľné, len predlaktím sú ľahko priložené k drieku. Voľnou rukou môže jazdec sledovať pohyb hlavy a krku koňa pri všetkých chodoch a pri skákaní. Predlaktie so zálaktím má zvierať tupý uhol.

Jazdec drží vôdzku spravidla medzi malíčkom a prstenníkom ľahko zovrenou rukou.
ü sediace kosti jazdca sú súmerne rozložené po obidvoch bokoch osi chrbta koňa, rozkrok posunutý k prednej rázsoche sedla,
ü stehná jazdca sú dobre roztvorené v rozkroku tak, aby mäkko priliehali celou vnútornou plochou k sedlu. Správna poloha stehien umožňuje rovnomerné rozloženie hmotnosti jazdca na obidve sedacie kosti
ü kolená jazdca sú umiestené nízko, vždy mäkko priložené a bezkŕčivitého stlačenia fixované na sedle
ü lýtka jazdca sú v stálom a ľahkom dotyku s koňom. Priložené sú tesne za podbrušníkom,
ü chodidlá jazdca sa opierajú najširšou časťou o mostík strmeňa, pätový kĺb je elasticky uvoľnený, päta prešliapnutá, špička smeruje dopredu mierne šikmo k osi trupu koňa.

S pohybom koňa splynie jazdec najlepšie vtedy, keď v sedle sedí podľa možnosti čo najviac vpredu a keď sú jeho stehná, kolená a lýtka v dotyku so sedlom alebo trupom koňa. Teória jazdy a Dostihový poriadok

6a) Výstroj a povolené pomôcky

Na ovplyvnenie výkonu koňa počas dostihov sa môže použiť len pomôcka, ktorú povoľuje Dostihový poriadok SR. Za stav sedla a jeho príslušenstva, ktoré jazdec v dostihoch použije, zodpovedá sám jazdec, okrem prípadu, keď ide o žiaka, amatéra alebo jazdca jazdiaceho dostihy pre trénera, ktorý ho zamestnáva. V takomto prípade je za stav sedla zodpovedný tréner. Pojmom príslušenstvom sa rozumejú minimálne strmeňové remene, strmene a podbrušník.
Za stav a úplnosť výstroja koňa zodpovedá tréner aj za to, či jeho kôň nesie dečku so správnym štartovým číslom a či je upevnená tak, aby bolo číslo zreteľne viditeľné. Ani jeden jazdec nesmie nasadnúť na koňa, kým si nenasadí a riadne nepripevní ochrannú prilbu pripevnenú remienkom pod bradou, čo je povinné od okamihu nasadnutia až po okamih zosadnutia z koňa. Pred štartom každých dostihov treba ochrannú prilbu predložiť rozhodcovi pri štarte na kontrolu. Za stav a riadne upevnenie ochrannej prilby zodpovedá jazdec.
Do výstroja patria biele jazdecké nohavice, tmavé jazdecké čižmy, dres, biela šatka na krk a ochranná prilba s čiapkou. Pri prekážkových dostihoch je súčasťou výstroja aj ochranná vesta. Za stav a funkčnosť výstroja zodpovedá jazdec.

Povolené pomôcky pri cvalových dostihoch:
ü bičík
ü tienidlá – pri dostihoch môže kôň niesť tienidlá, ktoré zabraňuje výhľadu do strán a dozadu, no ich použitie sa musí uviesť na oznámení štartujúcich koní. ü podkovy – kone, ktoré štartujú v rovinových dostihoch, musia byť na oboch predných nohých okuté pantoflicou bez ozubov na ktoromkoľvek mieste podkovy. Kone v prekážkových dostihoch musia byť na všetkých štyroch nohách okuté podkovami s tupými ozubmi do max. výšky 10 mm.

ü ostrohy – používanie ostrôh je zakázané okrem steeplechase a cross country, kde ich môže dostihová komisia schváliť.


6b) Základné a vedľajšie pomôcky jazdca

Základné:
– hmotnosť (sed) – hmotnosťou pobáda jazdec koňa dopredu vystužením chrbtice, tlakom sedacích kostí na sedlo a miernym zaklonením drieku. Pomôcku sedom musí vždy sprevádzať pomôcka lýtkami Správne používanie pobádania sedom má veľký vplyv na rovnováhu a rovnomerný pohyb koňa.
- lýtka – lýtkami pôsobí jazdec slabším alebo silnejším stisknutím, prípadne krátkymi údermi tesne za podbrušníkom sedla. Rovnomerným tlakom obidvoma lýtkami povzbudzuje jazdec koňa dopredu. Tlakom jedného lýtka presúva zadok koňa v smere tlaku. Vystríha sa častého kopania a klepania lýtkami, lebo koňa otupujú, takže neskôr prestáva na pobádacie prostriedky reagovať. -ruky - vôdzkami jazdec určuje chod, ruch a smer pohybu koňa. Vôdzky spájajú ruku jazdca s papuľou koňa prostredníctvom zubadla, vtedy hovoríme o priľnutí, ktoré má byť pružné a stále. Nesprávne priľnutie je tupé (váľa sa), tvrdé (nad oťažou), nerovnomerné.




- 2 -


Vedľajšie:
- hlas – pri lonžovaní, cmuknutie na oživenie pomôcky, ďalej slúži na povzbudzovanie koňa dopredu alebo na jeho upokojenie. Hlasné okríknutie sa stáva pre koňa trestom, príjemný hlas pochvalou.
- ostrohy – používajú sa na oživenie pomôcky, smie ich používať len skúsený jazdec
- bičík – používajú sa na oživenie pomôcky, prípadne aj na trest, ale len okamžite a iba pri veciach, aby vedel za čo je trestaný. Kôň sa pobáda klepnutím na plece alebo za podbrušníkom, nie na zadok (s výnimkou povzbudzovania pri dostihoch) alebo na slabinách, aby sa kôň nenaučil vyhadzovať panvovými končatinami. Teória jazdy a Dostihový poriadok

7a) Rozhodca pri štarte, pomocný štartér

Rozhodca pri štarte zodpovedá za dodržiavanie ustanovení Dostihového poriadku SR o štarte dostihov, za správne odštartovanie koní oprávnených štartovať a za správnu činnosť pomocného rozhodcu pri štarte. Rozhodca pri štarte je oprávnený výstrahou alebo peňažne sankcionovať jazdca, ktorý nerešpektuje jeho príkaz, svojvoľným konaním odďaľuje štart, zabraňuje svojmu koňovi včas odskočiť, pred odštartovaním sa pokúša získať neoprávnenú výhodu alebo úmyselne prekáža inému koňovi, pričom je oprávnený výstrahou alebo peňažne sankcionovať každú osobu, ktorá na mieste štartu nerešpektuje jeho pokyny. O odvolaní proti rozhodnutiu rozhodcu pri štarte a uložení peňažnej sankcie rozhodne HDK.
Používajú sa tieto druhy štartov: štart zo štartovacích boxov, štart štartovacím strojom a štart zástavkou

7b) Základné chody koňa

Základné chody koňa sú krok, klus, cval a trysk.

Pri sledovaní nohosledu začíname vždy s panvovými končatinami, pretože impulz k pohybu koňa vpred vychádza z jeho zadku.

KROK
- pri kroku môžeme počuť štyri údery kopytami v pravidelných intervaloch. Rýchlosť chodu je 5 až 7 km/h (80-110m/min.).






Pri nečistom chode, napr. mimochode, počujeme len dva údery kopýt. KLUS
- je dvojdobý, pri pohybe počujeme dva údery, diagonálne končatiny sa energicky odrážajú a sú oddelené zdvihnutím. Rýchlosť chodu je 15 km/h (220-250 m/min.).












- 2 -


CVAL

- je súvislý rad skokov, ktoré sa pravidelne opakujú a pri ktorých počujeme tri údery. Kôň môže cválať vpravo alebo vľavo. Najväčšia rýchlosť je 60-70 km/h. Priemerný cvalový skok je 3 – 3,5 m. Nepravidelnosťou v cvale môže byť križovanie, kôň cvála napr. vpredu vpravo a vzadu vľavo alebo naopak. TRYSK

- rýchlosť tohto chodu je 300-400 m/min.






Nečistoty v chodoch:
V kroku:
kohútí krok – vzniká vtedy, keď kôň zadnou nohou trhne kŕčovite dohora a pri došľapnutí ju rýchlo spustí. Kôň tento krok používa trvale alebo dočasne, prípadne tak ide len niekoľko krokov.
mimochod – obidve laterárne (bočné) končatiny idú súčasne
V kluse:
rozložený klus – diagonálne končatiny nedošľapujú súčasne
prehnaný klus – nekoordinovaný pohyb sa vplyvom nadmernej požiadavky zmení v „trojtakt“
nákrok – jedna z diagonál je viacej predsunutá
stíhanie – pri ktorom panvové končatiny narážajú na podkovy alebo do pätiek hrudníkových končatín
V cvale:
križovanie – kôň cvála vpredu vpravo a vzadu vľavo alebo naopak













Teória jazdy a Dostihový poriadok

8a) Rozhodca v cieli

Rozhoduje o víťazovi a o poradí ďalších koní, ktoré prebehli cez cieľ. Za víťaza prehlásia koňa, ktorý sa s jazdcom v sedle ako prvý nosom dotkne zdanlivej cieľovej čiary, pričom musí následne celým telom prebehnúť cez cieľ s predpísaným hmotnostným zaťažením. Rozhodcovi v cieli slúži cieľová fotografia. Ak cez cieľ prebehnú dva kone súčasne a ani pomocou cieľovej fotografie nemôže rozhodca v cieli rozhodnúť, ktorý z nich je víťazom, označí dobeh ako súčasné víťazstvo. Ak dva kone dosiahnu súčasné víťazstvo, tak sa nasledujúci kôň pokladá za tretieho v poradí.
Rozhodca v cieli vyvesí na dobre viditeľnú tabuľu poradie, v ktorom kone dobehli do cieľa, ktorá taktiež obsahuje:
- spôsob víťazstva – spôsob, akým sa víťazstvo dosiahlo sa udáva vo vzťahu prvého a druhého koňa (tuhý boj – boj – isto – ľahko – veľmi ľahko – zadržane.
- vzdialenosti (odstupy jednotlivých koní) – súčasne – nos – krátka hlava – hlava...
- dĺžka v cieli sa meria od nosa vpredu bežiaceho koňa po noc nasledujúceho koňa (tzv.

cieľová dĺžka)
- čas odštartovania dostihov
- čas víťazného koňa, prípadne ak sa meral aj medzičas
- ostatné skutočnosti, ktoré ovplyvnili priebeh dostihov (napr. zdržanie pri štarte, pády koní a jazdcov, diskvalifikácie a pod.)

Rozhodca v cieli zapíše svoj výrok do predpísaného protokolu, podpíše ho a odovzdá dostihovému tajomníkovi, ktorý ho odovzdá dostihovej komisii. Dostihová komisia je oprávnená výrok rozhodcu v cieli zmeniť, ak je preukázateľne chybný.



8b) Vysvetlite pojmy:

Uvoľnenosť – znakom uvoľnenosti je poddajnosť a prestupnosť koňa vo všetkých požiadavkách, mierne prežúvanie na zubadle, pokojné držanie hlavy a krku a nesenie chvosta v oblúku vyklenutom nahor. Uvoľnený kôň sa pohybuje pri všetkých chodoch pravidelne, ochotne a v rovnováhe.

Priľnutie – spojenie ruky jazdca s hubou pomocou oťaží, má byť pružné a stále. Nesprávne priľnutie je tupé (váľa sa), tvrdé (nad oťažou), nerovnomerné. Keď sa kôň vyhýba správnemu priľnutiu prehnutím chrbta a zdvihnutím krku a hlavy, hovoríme o koňovi nad vôdzkou. Naproti tomu kôň je za vôdzkou, keď sa vyhýba pôsobeniu zubadla na ďasná tým, že zohne krk a hlavu dolu smerom k hrudníku. V obidvoch prípadoch sa také kone zle ovládajú.

Kadencia – pravidelnosť chodu koňa, určitý počet krokov v určitom časovom úseku, musí byť rovnaký. Môže byť rýchla alebo pomalá.

Akcia – spôsob dvíhania končatín koňa je spojená s plemennou príslušnosťou, napr. starokladrubský kôň a Hackney majú akciu vysokú, lipicany strednú a anglické plnokrvníky nízku. Zádrže – polovičná – ruka je vydržujúca, používa sa pri zmene ruchu alebo smeru
- celá – pri zastavení
Teória jazdy a Dostihový poriadok

9a) Rozhodca pri váhe

Pred každým dostihovým dňom skontroluje rozhodca pri váhe váhu a je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení Dostihového poriadku SR o vážení jazdcov pred dostihmi a po nich.

1. Váženie jazdcov dostihových koní pred dostihmi
Hmotnostné zaťaženie, ktoré má kôň pri dostihoch niesť, určujú propozície dostihov (alebo ho určí handicaper) a úľava jazdca. Hmotnosť uvedená v dostihovom programe musí byť zapísaná vo vážnej knihe. Každý jazdec štartujúci v dostihoch sa musí nechať odvážiť v prítomnosti rozhodcu pri váhe, ktorý je zodpovedný za správnosť odváženia jazdca. Váženie začína najneskôr 30 min. (otvorenie váhy) a končí sa najmenej 15 min. (uzavretie váhy) pred plánovaným časom štartu dostihov.
Pri vážení jazdca sa do jeho hmotnosti započítava hmotnosť sedla s príslušenstvom a hmotnosť ochrannej vesty.

Uzda, zubadlo, opraty, poprsnica, martingal, dečka s číslom tienidlá, bičík, ochranná prilba, okuliare a čiapka sa nesmú pred dostihmi ani po nich vážiť. Ak dostihová komisia povolila jazdcovi používanie ostrôh, tak sa započítajú do hmotnosti jazdca. Po odvážení jazdca preberá tréner alebo jeho zástupca sedlo s príslušenstvom a je zodpovedný za to, že kôň sa osedlá správnym sedlom. Skutočné hmotnostné zaťaženie koňa môže presahovať hmotnosť uvedenú na štartovej listine o 1 kg v rovinových a o 2 kg v prekážkových dostihoch. Pri dvojročných koňoch sa nesmie hmotnosť uvedená na štartovej listine vôbec prekročiť. Ak jazdec nie je schopný dodržať hmotnostný limit, môže ho so súhlasom dostihovej komisie nahradiť iný jazdec, alebo sa z dostihov odvolá kôň. 2. Váženie jazdcov po dostihoch
Po dostihoch sú jazdci, ktorí sa umiestnili (plus o jedného jazdca viac, než je počet dotovaných miest), povinní nechať sa odvážiť rozhodcom pri váhe. Pri vážení po dostihoch sa jazdec váži presne s tým výstrojom, s ktorým sa vážil pred dostihmi. Váženie sa musí ukončiť najneskôr 10 min. po dokončení dostihov.
Podľa ustanovení Dostihového poriadku SR dostihová komisia sankcionuje jazdca:
a) ktorý sa pred vážením po dostihoch dotkne kohokoľvek (to sa nevzťahuje na gratulácie) alebo čohokoľvek okrem svojho koňa a výstroja
b) ktorý sa nedostaví na váženie po dostihoch alebo sa nedostaví v časovom limite 10 min. po dostihu
c) ktorý, hoci bol povinný sa po dostihoch nechať odvážiť, zosadol inde, než na určenom mieste
d) ktorému po dostihoch zistili o viac než 0,5 kg vyššiu hmotnosť ako pred dostihmi a dostihová komisia nie je presvedčená, že rozdiel v hmotnosti spôsobili mimoriadne okolnosti
e) ktorému po dostihoch zistili o viac než 0,5 kg nižšiu hmotnosť ako pred dostihmi. V takomto prípade dostihová komisia okrem sankcionovania jazdca diskvalifikuje aj koňa.


9b) Popíšte jednotlivé jazdecké disciplíny

Skokové jazdenie
Jedná sa o jazdeckú disciplínu, pri ktorej sa prekonávajú predpísané prekážky v istom poradí a za istý časový limit.
- 2 -

Stupeň Rýchlosť Výška prekážok Šírka prekážok Vodná priekopa Počet prekážok
Z - základná 350 m/min. 100 cm 100 - 150 cm 150 - 250 cm 8 – 9
ZL – základná súťaže s požiadavkami st.

L 350 m/min. 110 cm 110 – 160 cm 200 – 250 cm 9 – 10
L – ľahká súťaž 350 m/min. 120 cm 120 – 170 cm 250 – 300 cm 9 – 11
S – stredná súťaž 350 m/min. 130 cm 130 – 180 cm 300 – 350 cm 9 – 11
ST – stredne ťažká súťaž 375 m/min. 140 cm 140 – 190 cm 300 – 400 cm 10 – 12
T – ťažká súťaž 375 m/min. 150 cm 150 – 200 cm 350 – 450 cm 10 – 12
TT – total ťažká 400 m/min. 160 cm 160 – 210 cm 400 – 500 cm 10 - 12
Okrem toho sa vypisujú špeciálne súťaže, napr. parkúr po prvú chybu, skok mohutnosti, bariérové skákanie, súťaže družstiev a pod.

Drezúrne súťaže – cviky na zemi (Vysoká španielska škola – cviky nad zemou)
Podľa stupňa obtiažnosti:
1. Základná súťaž stupňa Z (predpokladá výcvikovú úroveň potrebnú ako základ pre ďalší špeciálny výcvik koňa na jednotlivé odvetvia jazdeckého športu, kôň sa hodnotí v základných chodoch)
2. Ľahká súťaž stupňa L – naväzuje na obtiažnosť „Z“, začína práca na 2 stopách a jednoduchá zmena nohy v cvale)
3. Stredná súťaž stupňa S (patrí tu aj cena sv. Juraja) – tu pribudnú cviky – práca na 2 stopách v kluse, preskok a polovičná pirueta
4. Ťažká súťaž stupňa T (tu patrí aj úloha MS) – pribudnú cviky: preskok 1x1, celá pirueta, piaffe a pasage
5. Veľká súťaž drezúry (najnáročnejšia úloha vypisovaná FEI. Táto úloha obsahuje všetky chody koňa a základné prvky vysokej školy
6. Kür – drezúra na hudbu

Súťaže všestrannej spôsobilosti
Je to najnáročnejšia jazdecká, trojdňová súťaž. Jej cieľom je preukázať všestrannú vyspelosť jazdca a koňa vo viacerých jazdeckých disciplínach. Skladá sa zo skúšok:
a) drezúrnej (neodlišuje sa od požiadaviek drezúrnych súťaží stupňa „Z“ a „S“.
b) terénnej, ktorá má štyri úseky:
- úsek A klusový
- úsek B steeplechase (dostihová trať)
- úsek C klusový
- úsek D cross-country (krajinná trať)
Terénna skúška má pre každý stupeň určenú minimálnu a maximálnu dĺžku tratí: „Z“, „L“, „S“, „T“ a „O“ (olympijská). c) skokovej - parkúrovej

Súťaže záprahov
Obsahujú tieto disciplíny:
1. skúška A I. – posúdenie záprahu (posúdenie kvality, zostavenie koní, čistota postrojov, celkový dojem)
2. skúška AII. – drezúra (obdĺžnik 40x100m)
3. skúška B – maratón
4. skúška C – prekážková jazda

Ďalšie disciplíny: voltíž, western, liečebné jazdenie, rekreačné jazdenie.
Teória jazdy a Dostihový poriadok

10a) Ktoré plemená sa využívané v dostihoch

Dostihov sa môžu zúčastniť iba štyri plemená koní: anglický plnokrvník, anglický polokrvník, arabský kôň a klusák. Najväčšie zastúpenie na dostihoch má plemeno anglický plnokrvník, najmenšie arabský kôň.

Anglický plnokrvník (A1/1 alebo XX)
Rodičia tohto koňa sú zapísané v Plemennej knihe anglického plnokrvníka (založená v r. 1803). Je vyšľachtený na maximálnu rýchlosť v cvale. Má mať dobrú hornú líniu s výrazným kohútikom, dlhú šikmú lopatku, dlhý chrbát, primeranú šírku a hĺbku hrudníka, korektný a suchý fundament. Vyšľachtený bol v Anglicku.

Dostihová sústava bola postupne rozširovaná tak, aby preverovala anglické plnokrvníky všetkých výkonnostných typov:
1. šprintéry – v dostihoch na vzdialenosť 1000 –1300 m
2. míliari – na 1400 – 1850 m
3. kone na stredných tratiach – na 1900 – 2100 m
4. derby kone – na 220- 2500 m
5. vytrvalcov – na 2800 m a viac

Klusák
Rodičia sú zapísaní v Plemennej knihe klusákov. Je jednostranne vyšľachtený na dosiahnutie maximálnej rýchlosti v kluse. Pri posudzovaní exteriéru sa kladie dôraz na primeranú mohutnosť, dobrú telesnú stavbu, korektnosť fundamentu a výbornú pravidelnú mechaniku pohybu v kluse. Najznámejšie:
1. Americký klusák – Jeho chov sa začal takmer pred 200 rokmi dovozom plnokrvníkov z Európy. Najväčší podiel na jeho vyšľachtení má belko Messenger, ale aj anglické plemeno Norfolk. Z norfolkských koní pochádza vynikajúci plemenník Hambletoniam, ktorý sa mimoriadne osvedčil v chove. Roku 1865 bola založená Plemenná kniha klusákov „American Trotting Register“, do ktorej sa zapisovali najlepšie klusáky. Vynikajúce americké klusáky dosahujú na 1 km čas okolo 1,10 min.
2. Orlovský klusák – plemeno vzniklo na grófstve Grigorija Alexandroviča Orlovova Česmennského v Chrenovoji. Je zakladateľom sa stal snehobiely arabský žrebec Smetanka, ktorý bol malý, málo mohutný, aj keď súmerný, suchých tvarov, s výdatnými chodmi. Grófovi Orlovskému sa nepozdával jeho malý vzrast, a preto ho páril s mohutnými oceľovosivými dánskymi kobylami. Z takéhoto párenia pochádza Polkan I., ktorý bol už mohutnejší, ale mu chýbali dostihové chody. Preto ho spárili s holandskou bielou kobylou, ktorá bola v kluse veľmi rýchla. Roku 1784 priviedla na svet Barsa I., ktorý sa pokladá za zakladateľa orlovského klusáka.
3. Ruský klusák vznikol krížením orlovského klusáka s americkým klusákom. V 90. Rokoch min. storočia sa do Ruska dovážali americké klusáky, ktoré boli oveľa rýchlejšie než orlovské. Preto sa orlovské klusáky párili s týmto plemenom a z toho kríženia pochádza ruský klusák.
4. Francúszky klusák - vyšľachtili na podklade anglonormanského koňa. Kočiarové plemeno norfolkských koní sa dovážalo z Francúzska, kde sa krížením s normanským koňom vyšľachtil anglonormanský kôň. Typ francúzskeho klusáka sa vychoval pomocou plnokrvníkov.



- 2 -

Anglický polokrvník (1/2)
Tento kôň vlastní najmenej 51 % podiel krvi anglického plnokrvníka. Je to veľmi ušľachtilý typ jazdeckého alebo dostihového koňa živého temperamentu. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý telesný rámec, na vynikajúcu mechaniku pohybu, najmä v cvale na vytrvalosť a pevnú konštitúciu. Keďže polokrvných kmeňov je viac, môžeme uviesť len niektoré (napr. kmeň Furioso založený plnokrvným žrebcom Furiosom, Przedswit atď.).

Arabský kôň
Pri tomto plemene prevláda jazdecký typ.

Je menšieho, kratšieho telesného rámca, pevnej konštitúcie, suché a ušľachtilé, nenáročné a dobre kŕmiteľné. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý charakter a temperament vhodný na jazdecké účely. Arabský kôň je najčistokrvnejším predstaviteľom východného typu. Koní. Je to najkrajší a najušľachtilejší kôň. Na jeho vyšľachtení má značný podiel cieľavedomá plemenárska práca, ktorá sa môže datovať od Mohamedových čias. Do Európy prichádza až v stredoveku. Jeho pravlasťou je Arabský polostrov. Najznámejších je päť rodín: Ku-Hai-lan (Koheilan), Sak-la-We (Siglavi), U-Bai-Jan (O Bojan), Hab-Ban (Hodban), Ham-Da-Ne (Hamdani). Na rozdiel od niektorých krajín (Poľsko, SRN a USA) sa u nás arabský kôň na dostihové účely takmer nepoužíva.

10b) Jazdecké povely a cviky






























Teória jazdy a Dostihový poriadok

11a) Priebeh cvalových dostihov

Na dostihy je neprípustné vyslať koňa, ktorého zdravotný stav alebo stupeň trénovanosti neumožnia dostatočne preukázať jeho dostihové schopnosti.
Akékoľvek príčiny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výkonnosť koňa, je jeho tréner, majiteľ alebo splnomocnenec majiteľa povinný ohlásiť dostihovej komisii najneskôr jeden a pol hodiny pred plánovaným časom štartu prvých dostihov, výnimočne najneskôr 10 min. pred štartom dostihov. Na dostihy je neprípustné vyslať koňa bez úmyslu, aby dosiahol víťazstvo alebo čo najlepšie umiestnenie, okrem prípadu, keď stajňa vyšle na dostihy dva alebo viac koní. Vtedy môže tréner alebo majiteľ niektorého zo svojich koní predurčiť ako víťaza a ďalšieho poveriť úlohou vodiča. Povinnosti jazdca počas dostihov:
a) podrobne poznať trať dostihov,
b) viesť koňa na úseku trate od štartu až po pomocného rozhodcu pri štarte v rovnakej vzdialenosti od vnútornej bariéry,
c) snažiť sa, aby kôň, na ktorom jazdí počas dostihov, nebočil, netiesnil, nevyvolával kolízne situácie, nenarážal do iného koňa a nekrižoval.
d) nenechať si pomôcť pri prekonávaní prekážok v prekážkových dostihoch, ani nedovoliť poskytnutie akejkoľvek formy pomoci, ktorá by pri zdolávaní prekážky mohla pomôcť koňovi, na ktorom jazdí,
e) na pobádanie koňa používať len prostriedky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Dostihového poriadku SR a používať ich úmerne okolnostiam,
f) pri zjavných príznakoch zranenia alebo vyčerpania koňa zadržať,


g) v dostihoch nepokračovať po páde jazdca alebo koňa, prípadne ak kôň druhýkrát odmietne prekonať prekážku.

Čas dostihov
Sa meria buď elektronicky alebo dvoma prekontrolovanými stopkami.

V druhom prípade je výsledným časom dostihov priemer nameraných časov. V rovinových dostihoch a v dostihoch cez prútené prekážky sa kôň diskvalifikuje vtedy, ak nedosiahne úroveň dištančného medzníka v okamihu, keď víťaz pribehol do cieľa. Ak v dostihoch štartuje len jeden kôň (tzv. dostihy jedného koňa), nie je nevyhnutné, aby absolvoval celú trať, stačí, ak sa jazdec odváži a okrem toho sa nasedlaný kôň musí dostaviť na dráhu, po ktorej absolvuje skúšobný cval. Ak ide o prekážkové dostihy, musí kôň absolvovať skúšobný skok. Následne sa takýto kôň vyhlási za víťaza dostihov. Váženie jazdca po dostihoch sa nepožaduje.

11b) Používanie pomôcok pri zmene chodov










Teória jazdy a Dostihový poriadok

12a) Vek dostihového koňa

Vek dostihového koňa sa počíta od 1. januára toho roka, v ktorom sa narodil. V tom roku je cicajúcim žriebäťom a odstavčaťom. Od prvého januára po roku narodenia sa nazýva ročiakom, v nasledujúcom kalendárnom roku dvojročiakom, potom trojročiakom, atď., až desaťročiakom. Po tomto čase sa označuje už ako starší kôň.


12b) Používanie pomôcok (sed, holeň, ruka) v obratoch

Všetky obraty za pohybu závisia od výcvikového stupňa jazdca a koňa a vyžadujú splnenie týchto požiadaviek:
a) dobrá ohybnosť koňa, stupeň postavenia k ruke musí byť prispôsobiteľný druhu a náročnosti obratu
b) kôň musí prijať polovičné zádrže a potom reagovať na pomôcky
c) presunutie hmotnosti jazdca do smeru obratu (vnútorný bedrový hrboľ smeruje dopredu, hlboké koleno, vonkajšie rameno treba stočiť do obratu a dopredu), posunutie vonkajšieho ramena je dôležité, lebo ak by zostalo v rovine bedrového hrboľa, sed by sa vysunul von a hmotnosť jazdca by sa nevhodne rozložila,
d) vnútornou vôdzkou treba podporiť ohnutie koňa do obratu
e) výrazné pobádanie vnútornej panvovej končatiny vnútorným lýtkom

Povolenie vonkajšej vôdzky zodpovedá ohnutiu krku, činnosť zádrží stabilizuje vonkajšie plece a určuje veľkosť oblúku. Čím viac sa podsunuje vnútorná panvová končatina pod ťažisko koňa, tým menší môže byť obrat. To opäť súvisí so stupňom výcviku koňa. Pri vyjazdení obratov treba brať do úvahy, do akej miery sa poradilo odstrániť jednostrannú šikmosť koňa v rámci práce na jeho zrovnaní.

Za pohybu sa robia tieto obraty:
a) prejazdenie rohov jazdiarne
b) prechod do druhej stopy
c) jazda na kruhu, jeho zmenšovanie alebo zväčšovanie
d) jazda na malom kruhu
e) zmeny smeru
f) osmičky
g) vlnovky (na dlhých stenách a cez celú jazdiareň













Teória jazdy a Dostihový poriadok

13a) Meno dostihového koňa

Nepomenovaný kôň sa nesmie zúčastniť na dostihoch. Dostihová autorita SR nesmie schváliť meno, ktoré už bolo na území SR pridelené:
a) chovnej kobyle A 1/1, a to až do 15 rokov po jej uhynutí alebo vyradení z chovu,
b) plemennému žrebcovi A 1/1, a to až do 25 rokov po jeho uhynutí,
c) ostatným dostihovým koňom, a to až do 10 rokov po ich uhynutí.

Ďalej Dostihová autorita SR neschváli mená:
a) uvedené na medzinárodnej alebo národnej listine chránených mien,
b) ktoré majú viac ako 18 znakov (vrátane medzier a interpunkcie),
c) osobností /okrem žiadosti doloženej písomným súhlasom zainteresovanej osoby alebo jej potomkov),
d) s pravopisom alebo výslovnosťou podobnými menám, ktoré už boli pridelené,
e) skladajúce sa z čísel alebo iniciál,
f) s iniciálami alebo číslami na konci mena koňa,
g) ktoré majú charakter reklamy spoločnosti alebo osoby spojenej s výrobkom
h) s výslovnosťou alebo pravopisom umožňujúcim dehonestujúci alebo urážlivý výklad
i) ktoré môžu spôsobiť nejasnosti v dostihovej alebo stávkovej prevádzke.

Bez súhlasu DA SR nemožno dostihovému koňovi zmeniť meno. 13b) Tréning skokového koňa

Náplň prípravy skokového koňa:
a) drezúrna príprava – bude zameraná na dosiahnutie požiadaviek ľahkej drezúry s prvkami stupňa stredného, a to: prekroky (na 2 stopách vo všetkých chodoch)
preskok v cvale
b) fyzická príprava - je dôležitým faktorom v tréningu. Rýchlosť skákania parkúru býva v tempe 300 – 450 m/min. Dĺžka dráhy nepresahuje 1.000 m, preto by mala stačiť v tréningu nacvičiť cválanie okolo 300 m v tempe a 300-400 m/min.
c) skoková príprava – je zameraná na správne prekonávanie prekážok v správnom štýle. Tréning na prekážkach je na začiatku zameraný na rozvoj skokových cvalov. Toho dosahujem obmedzením rýchlosti nájazdu, čiže skákaním z klusu. Prijazdenie skokového koňa spočíva v drezúrnej príprave a v súčasnom prekonávaní prekážok. V práci je rovnako dôležité správne prevedenie v skoku, ako aj vlastné drezúrne prevedenie Hlavným predpokladom každej práce je dokonalé uvoľnenie koňa. Je to správna práca krkom, chrbtom a zadkom koňa. K príprave skokom musíme mať vypracovaný plán prípravy. V prípravnom období s koňom pracujeme denne, a to 2-3x týždenne skoková gymnastika, 2x drezúra, 2x práca v teréne a 1x vychádzka v kroku na dlhých oťažiach. Plánujeme účasť na pretekoch.

Účasť na ďalších pretekoch sa doporučuje po 14 dňoch a na 2-dňových pretekoch štartovať max v 3 súťažiach.





Teória jazdy a Dostihový poriadok

14a) Účasť koní v dostihoch

Na cvalových a klusáckych dostihoch organizovaných podľa Dostihového poriadku SR sa môžu zúčastniť všetky dostihové kone, ktoré spĺňajú podmienky propozícií dostihov, ako aj ostatné podmienky DP SR.
Ak je na účasť dostihového koňa v určitých dostihoch potrebná kvalifikácia, smie kôň na týchto dostihoch (okrem handicapov) štartovať len vtedy, ak kvalifikačné podmienky splní najneskoršie v okamihu oznámenia štartujúcich koní. Kvalifikácia sa uskutočňuje na vzdialenosť 1600 m. Časové limity pre jednotlivé vekové kategórie stanovuje DA SR. Dostihové kone sa môžu oznámiť ako štartujúce a zapísať na štartovú listinu len jedny cvalové dostihy v jednom dostihovom dni. Klusácke dostihové kone sa môžu oznámiť ako štartujúce a zapísať na štartovú listinu na dva klusácke dostihy v jednom kalendárnom dni. Na dostihoch sa nesmie zúčastniť kôň, ktorý:
a) štartoval na dostihoch, ktorých propozície neschválila DA SR alebo ich neschválila taká zahraničná autorita, ktorej toto schválenie prislúcha,
b) ktorého dištancovala dostihová komisia, DA SR alebo taká zahraničná autorita, ktorej toto rozhodnutie prislúcha,
c) nebol na dostihy prihlásený v súlade s ustanoveniami DP SR,
d) nebol do dostihov oznámený ako štartujúci v súlade s ustanoveniami DP SR,
e) najneskôr v čase oznámenia štartujúcich koní nesplnil podmienky kvalifikácie,
f) nespĺňa podmienky propozície dostihov,
g) nespĺňa podmienky DP SR týkajúce sa počtu štartov dvojročných koní,
h) ktorého trénovala len osoba bez licencie trénera dostihových koní,
i) nemá učeným spôsobom nahláseného majiteľa,
j) podľa rozhodnutia dostihovej komisie vydaného na základe odporúčania veterinárneho lekára je prechodne alebo trvalo neschopný sa zúčastniť na dostihoch,
k) je okutý nevhodnými podkovami,
l) je pod vplyvom nedovolených prostriedkov,
m) je slepý na obidve oči (ak je slepý len na jedno oko nemôže štartovať v prekážkových dostihoch, pred rovinovými dostihmi musí zodpovedná osoba túto skutočnosť oznámiť organizátorovi dostihov, ktorý ju zverejní v dostihovom programe),
n) sa podrobil neurektómii alebo inému chirurgickému zákroku, ktorého následkom je strata citlivosti,
o) bol poistený ako dostihový kôň a neskôr zaňho pre nespôsobilosť štartovať na dostihoch vyplatili poistnú čiastku.

Na rovinových a klusáckych dostihoch sa nesmie zúčastniť kôň mladší ako dvojročný. Na prekážkových dostihoch sa nesmú zúčastniť mladšie kone než trojročné. Žrebce a valachy dvojročných cvalových koní môžu štartovať najviac osemkrát za rok, kobyly najviac sedemkrát za rok. Na handicapových dostihoch sa môžu zúčastniť len kone, ktoré pred uzávierkou oznámenia o hmotnosti jedenkrát zvíťazili alebo dvakrát absolvovali celé dostihy a majú hodnotenie v oficiálnom handicape. 14b) Výcvik remonty

Trvá 6 - 12 mesiacov. Je rozdelený na 3 obdobia, ktorú nie sú navzájom ohraničené.



- 2 -


1. obdobie:
Trvá 2 - 3 mesiace.

Kôň si má zvyknúť na najzákladnejšie pomôcky. Po absolvovaní 1. obdobia má nechať na seba pokojne nasadnúť, získať čiastočné priľnutie a vyrovnať sa s hmotnosťou jazdca.
Metodický postup 1. obdobia:
a) lonžovanie (na ohlávke alebo lonžovacej ohlávke) – má za úlohu uvoľnenie, čiastočné unavenie a naučenie na hlasové pomôcky
b) privykanie na obrušník
c) privykanie na sedlo a uzdičku
d) obsadanie
e) jazdenie v zástupe za nekopavým, starším koňom so skúseným jazdcom.
Najvhodnejšie prostredie pre 1. obdobie je krytá jazdiareň alebo ohradená krytá jazdiareň s vhodným povrchom. V. Období jazdíme v kroku a v kluse. Klusové úseky nemajú byť dlhšie, ako 5 minút na začiatku a 10 min. na konci obdobia. Cválať začíname, až keď získame čiastočné priľnutie. Na konci výcvikovej hodiny nacvičujeme nasadanie, zosadanie, zoskočenie.
2. obdobie:
Trvá 3 – 4 mesiace. V tomto období pracujeme vo všetkých chodoch, striedame prostredie a je zamerané na ovládanie koňa, čo spočíva v:
a) ustálenie priľnutia – dlhšími klusovými úsekmi, pobádame koňa lýtkami na pružne nastavenú ruku
b) odstránenie šikmosti – prácou na obidve ruky vo všetkých chodoch, na kruhoch
- stavaním predku koňa pred zadok
c) spriestornenie chodov
- pri nácviku priestornosti pracujeme v dobrom kmihu vo všetkých chodoch
(živosť pohybu)
- na začiatku výcviku je nácvik v krátkych úsekoch
d) práca na kruhoch:
- práca na kruhu slúži na podsadenie vnútornej zadnej končatiny, ohybnosť
a rovnováhu koňa
- odstránenie šikmosti
e) osamostatnenie remonty v jazdiarni a v teréne
- po uvoľnení v zástupe vo všetkých chodoch velíme rozchod v kroku
- jazdením jednotlivo
- jazdením samostatne
V teréne:
- striedaním vo vedení
- jazdením vo dvojiciach, aby sa mohli striedať vo vedení
- jazdením samostatne (treba dbať na ochranu a bezpečnosť pri práci)
práca na kavaletách – predskokový výcvik, používa sa na to, aby sa kôň naučil znížiť krk, vyklenúť chrbát, správne krčiť končatiny a odhad vzdialenosti. Vzdialenosť kavaliet sú: (optimálna výška kavalety 30 cm)
- v kroku - 80 – 100 cm
- v kluse – 130 – 150 cm
- pri skákaní – v kluse – 3 – 3,5 m
- pri skákaní - kluse + 1 cvalový skok - 5,5 – 6,5
- pri skákaní – v kluse + 2 cvalové skoky – 9 – 10 m
- v cvale – 3,5 – 4 m
- v cvale + cvalový skok – 6,5 – 7,5 m
- v cvale + 2 cvalové skoky – 10,5 – 11 m
- 3 -


f) cúvanie – pohyb dozadu. Musí byť pravidelný a diagonálny.

Nacvičujeme zásadne zo zastavenia a na konci výcvikovej hodiny
g) stavanie k ruke – je to cvičenie, ktoré slúži k uvoľneniu krčných väzov a svalov, hlavne v oblasti 1. a 2. krčného stavca a. K nácviku pristupujeme až vtedy, keď kôň je na priľnutí, ochotne stojí, reaguje na jemný dotyk lýtok a jazdec sedí na vyklenutom chrbte. Cvičíme na obidve ruky za pohybu i na mieste. Nácvik robíme tak, že jednou rukou striedavo jemne priťahujeme a povoľujeme vôdzku, pritom súčasne pritláčame rovnostranné lýtko. Opačnú oťaž povolíme len toľko, koľko pritiahneme vnútornú oťaž. Sedacie kosti sú rovnako zaťažené. V 2. období s koňom pracujeme 1 – 1,5 hodiny. Striedame jazdiareň – terén. Dôležité je, aby jazdec dosiahol uvoľnenosť koňa v prvej polovici výcvikovej hodiny a v 2. sa venoval nácviku nových náročných prvkov.

3. obdobie
Je zameraná na:
a) prechody
- vyššieho do nižšieho – polovičná zádrž (sedacie svaly, lýtka, ruky pridržať)
- z nižších chodov do vyšších kôň má poslúchnuť ihneď, ale nesmie reagovať
prekvapene, nesmie byť pomôckou prekvapený. Z vyšších chodov do nižších
prevádzame postupne za použitia 1/2 zádrže.
b) obraty na mieste, poznáme:
- obrat okolo predku
- obrat okolo zadku
- obrat okolo stredu
c)skoková príprava – nacvičujeme nové profily skokov, bariér. Rozcvičenie
prevádzame na známych prekážkach.

Stručná charakteristika koňa po základnom výcviku:
- kôň má byť všestranne použiteľný,
- naučil sa ovládať jednotlivé časti svojho tela a dosiahol rovnováhu pod oťažou jazdca, ktorá vyhovuje jeho individuálnej stavbe
- má byť úplne poslušný, chodí ochotne dopredu, zachováva požadované rovnomerné tempo, pokojne má stáť a ochotne a ľahko prekonáva prekážky na jazdiarni aj v teréne














Teória jazdy a Dostihový poriadok

15a) Dostihová autorita SR

Dostihovou autoritou SR je podľa zakladacej listiny Ministerstva pôdohospodárstva SR Závodisko, š.p. Bratislava. DA SR má podľa tejto listiny a tohto zákonného ustanovenia oprávnenie na výkon činnosti ustanovenia oprávnenie na výkon činnosti v oblasti chovu anglického plnokrvníka a klusáka a dostihovej prevádzky. Ďalej riadi chov a výkonnostné skúšky plemien A1/1, O1/1 a klusák, organizuje cvalovú a klusácku dostihovú prevádzku na území SR a zastupuje tieto oblasti v tuzemsku i v zahraničí.

Oprávnenia:
a) vydávať Dostihový poriadok SR (DP SR)
b) vydávať všeobecné podmienky na organizovanie dostihov,
c) na zabezpečenie šľachtiteľskej činnosti v chove A1/1 a klusáka určovať metodiky skúšok výkonnosti týchto plemien,
d) žiadateľom udeľovať a odnímať povolenie na organizovanie dostihov,
e) posudzovať, či sú jednotlivé závodiská spôsobilé organizovať dostihy,
f) rozhodovať o žiadostiach na registráciu majiteľov dostihovej stajne, o žiadostiach na vydanie licencií trénera a jazdca dostihových koní a vydávať preukazy ošetrovateľov dostihových koní,
g) pri porušení ustanovení DP SR alebo strate spôsobilosti určenej DP SR odňať udelenú registráciu, licenciu alebo preukaz, a to najdlhšie na dva mesiace.
h) Hlavnej dostihovej komisii SR predkladať návrhy na vymenúvanie predsedov a členov dostihových komisií na funkčné obdobie dva roky,
i) na funkčné obdobie dvoch rokov vymenúvať a odvolávať dostihových tajomníkov, rozhodcov pri štarte, rozhodcov pri váhe a rozhodcov v cieli,
j) na funkčné obdobie jedného kalendárneho roka vymenúvať a odvolávať handicapera pre cvalové a klusácke dostihy,
k) schvaľovať dostihové propozície všetkých cvalových a klusáckych dostihov organizovaných na území SR,
l) zostavovať a koordinovať termínovú listinu dostihových dní v SR,
m) určovať na každý kalendárny rok rozsah a výšku poplatkov, ktoré budú organizátori vyberať od účastníkov dostihovej prevádzky a pred začiatkom dostihovej sezóny tieto údaje zverejňovať v oficiálnej tlačovine,
n) zriaďovať komisie ako svoje poradné orgány, schvaľovať ich rokovacie poriadky, menovať a odvolávať ich členov,
o) podľa príslušných ustanovení DP SR ukladať sankcie,
p) každoročne vydávať Dostihovú ročenku SR
q) vykonávať ďalšie právomoci, ktoré pre ňu vyplývajú z DP SR. 15b) Tréning dostihového koňa

Tréningové metódy
- je to súbor metód, z ktorých možno vybrať jednu alebo niekoľko konkrétnych foriem na dosiahnutie stanoveného tréningového cieľa, pričom ich výber záleží predovšetkým na skúsenostiach trénera, na veku, výkonnostnej úrovni koňa, tréningovom období, poveternostných a pôdnych podmienkach a pod.

Základný tréning – je forma tréningu, ktorého cieľom je všestranný rozvoj pohybových vlastností, obratnosti a sily, celkovej odolnosti organizmu a širokého okruhu pohybových skúseností. Teória jazdy a Dostihový poriadok

16a) Dotácia k dostihom

Výška dotácie dostihov a jej rozdelenie medzi majiteľov umiestnených koní sa uvádza v dostihových propozíciách. Medzi majiteľa víťazného koňa a majiteľov umiestnených koní sa dotácia rozdeľuje podľa nasledujúcich bodov:
a) ak je na oznámení štartujúcich koní 8 a viac koní, dotácia sa rozdelí takto: za 1. miesto 50% z dotácie, za 2. miesto 23% z dotácie, za 3. miesto 15% z dotácie, za 4. miesto 7% z dotácie a za 5. miesto 5% z dotácie,
b) ak je na oznámení štartujúcich koní 7 a menej koní, dotácia sa rozdelí takto: za 1. Miesto 50% z dotácie, za 2. Miesto 25% z dotácie, za 3. Miesto 15% z dotácie a za 4. Miesto 1% z dotácie,
c) ak sa v určitých dostihoch dostane do moci štartéra taký istý alebo menší počet koní, ako je počet dotovaných miest, posledný klasifikovaný kôň nezískava nijakú dotáciu, ale len vtedy, keď boli klasifikované všetky kone, ktoré sa dostali do moci štartéra.

Kôň, ktorého diskvalifikovali, nesmie získať peňažitú ani inú cenu. Ak víťaza diskvalifikovali, dostane dotáciu, určenú víťazovi, ten kôň, ktorý sa umiestnil najbližšie za pôvodným víťazom. Za najbližšie umiestneného koňa sa pokladá predovšetkým kôň, ktorý prípadne prebehol cez cieľ súčasne s diskvalifikovaným víťazom. Ak dobehnú dva kone (alebo viac koní) do cieľa súčasne, rozdelí sa súčet dotácií, ktoré získali, medzi ne rovnakým dielom. O čestnú cenu sa žrebuje, ak sa vopred nedohodol iný postup.

16b) Predvýcvik koňa v stáde, ohlávka, uväzovanie, čistenie


























Teória jazdy a Dostihový poriadok

17a) Propozície na dostihy

Dostihové propozície stanovuje organizátor dostihov.

Pri všetkých dostihoch sa musia zverejniť v oficiálnej tlačovine DA SR a po tomto zverejnení sa nesmú zmeniť.
Dostihové propozície musia obsahovať:
a) miesto konania dostihov,
b) dátum organizovaných dostihov,
c) druh dostihov,
d) označenie dostihov
e) celkovú dotáciu dostihov a jej rozpis, údaje o čestných cenách, chovateľských a majiteľských prémiách

17b) Bezpečnosť pri výcviku mladého koňa (jazdca)




































Teória jazdy a Dostihový poriadok

18a) Popis závodiska

Spôsobilosť závodiska musí schváliť Dostihová autorita SR. Kurzom dostihov pre rovinové dostihy je trať určená na dostihovej dráhe medzi štartom a cieľom dostihov. Pre prekážkové dostihy je kurz dostihov daný poradím prekážok, ktoré sú stanovené v propozíciách dostihov a určené pomocou otočných a smerových bodov. Dostihová dráha je časť závodiska, ktorá je určená a upravená tak, aby sa na nej mohli uskutočniť dostihy. Na všetkých trávnatých dostihových dráhach, ktoré nie sú od pieskovej dráhy oddelené bariériou, sa piesková dráha nepokladá za súčasť dostihovej dráhy.
Opustenia dráhy sa dopustil kôň, ktorý celým telom opustil určenú dráhu dostihov. Podľa úrovne vybavenia môže DA SR zaradiť závodisko do kategórie A, B alebo C. Ak organizátor dostihov zmení vybavenie závodiska alebo kvalitu vybavenia, je povinný o takejto zmene bezodkladne informovať DA SR a súčasne ju požiadať o jej schválenie. Vnútorný okraj dráhy, na ktorej sa uskutočňujú rovinové dostihy a dostihy cez prútené prekážky, musí byť po celej dĺžke ohraničený a zreteľne vyznačený buď minimálne 1 m vysokým, hoci aj prerušovaným živým plotom, pričom jeho prerušenie nesmie v nijakom prípade presahovať 15m, alebo iným dobre viditeľným plotom, prípadne 2 m vysokými tyčami bielej farby, rozmiestnenými maximálne 15 m od seba. Dĺžka dráhy dostihov sa určuje v metroch, pričom sa meria 1 m od vnútorného okraja dráhy. V steeplechase a cross country sa povoľuje stanoviť dĺžku dráhy dostihov len približne Pri cross country je prvých 1000 m a posledných 1200 m dráhy vytýčených na dostihovej dráhe.
Pri prekážkových dostihoch sa každá prekážka označí číslom prekážky a zástavkami alebo vhodnými terčíkmi na tyčiach, ktoré sú vysoké najmenej 2 m (pričom min. o 50 cm musia presahovať hornú hranu prekážky) a umiestňujú sa tesne pri oboch okrajoch prekážky. Smer nájazdu na prekážku sa vyznačí tak, že na pravú stranu prekážky sa umiestni červená zástavka (terčík) a na ľavú stranu biela zastávka. Organizátor dostihov je povinný vypracovať orientačné plániky všetkých prekážkových dostihov s presným zakreslením dráhy, ktoré predloží dostihovej komisii, ktorú organizátor zverejní najmenej 1 hodinu pred plánovaným štartom prvých dostihov účastníkom dostihov a divákom. 18b) Postup pri výcviku drezúrneho koňa

Cieľom výcviku je harmonický rozvoj organizmu a schopností koňa a jazdca. Drezúrnym výcvikom sa kôň stáva poslušným, pozorným a dvojica robí dojem jednej bytosti.

Kôň musí mať čisté, pružné chody s dobrou mechanikou, nemal by mať zlozvyky, jazdcovi by mal vyhovovať výškou, mal by byť chodivý. Do výcviku berieme koňa s ukončeným základným výcvikom, aby bol chodivý, pozorný, chápavý, reaguje na pomôcky, je na priľnutí, v rovnováhe.
Postup pri výcviku:
1. Prechody – zádrže
2. Vypracovanie krátkeho klusu a cvalu
3. Práca na 2 stopách. Cviky na 2 stopách poznáme:
a) dovnútra plece
b) dovnútra zadok
c) zadok ku stene
d) polovičný prekrok

- 2 -


4. Kontracval – kôň cvála na opačnú nohu, slúži k zlepšeniu rovnováhy v obratoch,
je to pre koňa neprirodzené a dosť obtiažne
5. Jednoduchá zmena nohy v cvale – jazdcu prejde do klusu, zmení pomôcky
a nacvála, neskôr cval – krok – cval a nakoniec zmení nohu v cvale.
6. Letmý preskok
7. Pirueta – obrat okolo zadku v cvale (polovičná – 180°, celá – 360°)
8. Piaffe – klus takmer na mieste, predné končatiny by mal dvíhať do polovičky
záprstia a zadné po sponkový kĺb
9. Pasáž – vznosný klus.







































Teória jazdy a Dostihový poriadok

19a) Licencie – tréner, učeň, žiak, jazdec, amatér, jockey

Aby sa tréner a jazdec dostihových koní mohli zúčastňovať v cvalovej a klusáckej dostihovej prevádzke, potrebujú licenciu. Licenciu na základe žiadosti udeľuje DA SR, ktorá môže takúto žiadosť odmietnuť alebo už udelenú licenciu odňať.
Licencia sa môže udeliť iba občiansky bezúhonnej osobe. Licencia tréner z povolenia a licencia džokej má neobmedzenú platnosť, pričom je povinný požiadať každý kalendárny rok DA SR o zaregistrovanie svojej licencie. Licencia tréner, tréner-majiteľ, žiak, jazdec, jazdec-amatér platí na kalendárny rok, v ktorom bola vystavená vrátane obdobia do 15. marca nasledujúceho roka.

Tréner dostihových koní
Trénerom dostihových koní môže byť len osoba, ktorá už dovŕšila vek 18 rokov a získala príslušnú trénersku licenciu. Tréner dostihového koňa nesmie uzatvárať stávky na koňa, ktorého netrénuje, ak v dostihoch štartuje aj kôň, ktorého trénuje. Ak nie je tréner dostihových koní schopný kone trénovať dlhšie ako 6 týždňov (choroba, dlhodobá cesta), musí ho zastúpiť iný tréner. Začiatok a koniec zastupovania sa písomne oznámi DA SR. Zastupujúci tréner musí spĺňať podmienky na vydanie licencie trénera typu A alebo B.

Tréneri sa rozdeľujú na:
a) trénerov z povolania (licencia A),
Možno udeliť osobe, ktorá:
1. v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom licencie A, alebo
2. absolvovala SOU v odbore jazdec-chovateľ koní (alebo SŠ alebo VŠ vzdelanie biologického smeru) a po úspešnom absolvovaní špeciálneho kurzu trénerov dostihových koní zložila skúšku a hodnoverne doloží, že buď:
a) od dovŕšenia 16 roku veku absolvovala 15 rokov odbornej praxe v dostihovej stajni v niektorej z týchto funkcií: asistent trénera, obročník, jazdec dostihových, jazdec-ošetrovateľ, alebo
b) je minimálne 5 rokov držiteľom licencieB, prípadne
c) kone, ktoré trénovala, dosiahli aspoň 50 víťazstiev.

Táto licencia oprávňuje držiteľa trénovať neobmedzený poet dostihových koní rôznych majiteľov.

b) trénerov (licencia B),
Možno udeliť osobe, ktorá:
a) v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom trénerskej licencie B, alebo
b) úspešne absolvuje špeciálny kurz trénerov dostihových koní a hodnoverne preukáže, že buď:
10. po dovŕšení veku 16 rokov absolvovala 5 rokov odbornej praxe v dostihovej stajni v niektorej z týchto funkcií: asistent trénera, obročník, jazdec dostihových koní, jazdec-ošetrovateľ, alebo
11. je minimálne 5 rokov držiteľom licencie jazdec-amatér, ktorý absolvoval 50 štartov, prípadne dosiahol 15 umiestnení alebo 5 víťazstiev, alebo
12. je minimálne 5 rokov držiteľom licencie C a kone, ktoré trénoval, absolvovali aspoň 50 štartov.

Táto licencia oprávňuje jej držiteľa trénovať neobmedzený počet koní jedného majiteľa dostihovej stajne alebo maximálne 15 koní rôznych majiteľov.
- 2 -


c) trénerov-majiteľov (licencia C).
Možno udeliť osobe, ktorá:
a) v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom licencie C, alebo
b) pred komisiou, ktorú ustanovila DA SR, úspešne absolvovala skrátenú trénerskú skúšku, v ktorej preukázala základné znalosti a schopnosti nevyhnutné pre riadny tréning dostihových koní a ich účasť v dostihovej prevádzke.

Držiteľa oprávňuje trénovať maximálne 5 dostihových koní, ktoré sú v jeho majetku, prípadne v majetku jeho najbližších príbuzných (manželského partnera, rodičov a rodičov manželského partnera, súrodencov a súrodencov manželského partnera, jeho detí a detí manželského partnera), prípadne koní, ktoré prenajal on sám alebo jeho najbližší príbuzní.

Jazdec dostihových koní
V rovinových a prekážkových dostihoch môžu na koňoch jazdiť iba osoby, ktoré získali príslušnú jazdeckú licenciu. Delia sa na jazdcov z povolania a jazdcov-amatérov. Jazdec – amatér
Liceniu možno na základe žiadosti udeliť iba osobe, ktorá spĺňa tieto predpoklady:
a) nie je vyučená v odbore jazdec-ošetrovateľ koní a nikdy nejazdila na dostihoch za mzdu alebo za odmenu
b) v dostihovej stajni nepracuje za mzdu,
c) v čase podania žiadosti dovŕšila vek 15 rokov,
d) uzavrela poistenie proti úrazom
e) zložila predpísané skúšky
Licencia jazdec-amatér oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch vypísaných pre amatérov, ďalej na dostihoch pre trojročné a staršie kone do výšky celkovej dotácie. Jazdcovi-amatérovi sa na základe žiadosti o zložení skúšok, predpísaných DA SR, môže udeliť licencia jazdec z povolania, a to:
a) džokej, ak dostatočne preukáže aspoň 3-ročnú prax v jazdení na dostihových koňoch a víťazstvá najmenej v 50 dostihoch,
b) jazdec, ak dostatočne preukáže aspoň trojročnú prax v jazdení na dosti. Koňoch a víťazstvá najmenej v 30 dostihoch,
c) jazdec-žiak, ak uzavrel učebnú zmluvu s odborným učilišťom. Jazdci z povolania sa delia na:
a) žiakov – licencia ho oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých rovinových dostihoch vyhradených jazdcom-žiakom, na dostihoch pre trojročné a staršie kone do výšky celkovej dotácie, na všetkých prekážkových dostihoch, pričom DA SR môže účasť jazdcov-žiakov v prekážkových dostihoch obmedziť alebo podmieniť osobitným predpisom s výnimkou, keď sa jazdec-žiak, ktorý v rovinových dostihoch dosiahol 3 víťazstvá, môže sa zúčastniť na dostihoch dvojročných koní. b) jazdcov – osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 16 rokov, má výučný list z odborného učilišťa so zameraním na chov koní a jazdectvo a získala licenciu jazdca. Licencia jazdec oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch vypísaných podľa DA SR okrem dostihov vypísaných pre jazdcov-žiakov a jazdcov-amatérov.
c) džokejov – jazdec, ktorý na dostihoch dosiahol najmenej 50 víťazstiev a získal licenciu džokej. Pre udelenie licencie džokej sa rozlišujú víťazstvá dosiahnuté v rovinových a prekážkových dostihoch. Licencia džokej oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch okrem dostihov vypísaných pre jazdcov-žiakov a jazdcov-amatérov.
- 3 -


19b) Cviky vysokej školy španielskej

Sú vyvrcholením jazdeckého drezúrneho umenia. Požaduje sa vysoká zajazdenosť koní. Na pobádanie a pomôcky jazdca musí byť kôň schopný preniesť hmotnosť tela aj s jazdcom z veľkej časti alebo celkom na panvové končatiny.

Španielska dvorná jazdiareň bola založená vo Viedni v r. 1735, Vysoká škola jazdecká v Saumure v r. 1771. Podľa vzoru viedenskej vysokej jazdeckej školy vznikli podobné školy v Madride a Lipici. Medzi cviky vysokej školy patria:
Piaffe – je základný cvik vysokej školy. Je to pohyb podobajúci sa zhromaždenému klusu na mieste. Silne podsadený zadok a zovretie kĺbov panvových končatín umožňuje odľahčiť predok a zdvíhať hrudníkové končatiny do takej výšky, že predlaktie je takmer vodorovné, spodný okraj kopyta hrudníkových končatín sa zdvihne do polovice záprstia podopierajúceho končatiny. Panvové končatiny sa vo zdvihnutom kadencovanom kluse zdvíhajú približne nad sponkou. Passage (pasáž) – je veľmi skrátený zhromaždený zdvihnutý a kadencovaný klus s malou priestornosťou. Kôň zostáva na ľahkom priľnutí a dokonale na pomôckach jazdca, takže môže prejsť z pasáže do piaffe a naopak, prípadne do predĺženého klusu.
Piroueta – je obrat koňa okolo zadku v cvale, pri ktorom panvové končatiny koňa opisujú neptrný krúžok bez narušenia čistoty pohybu koňa v cvale. Pri piruete sa kôň otočí o 360°, pri polpiruete o 180°.
Leváda – je cvik, ktorý prechádza k cvikom nad zemou. Kôň prenesie celú hmotnosť na panvové končatiny, zdvihne hrudníkové končatiny a zostane v podrepe nepohnute aj niekoľko sekúnd.
Pesáda – je leváda s odlišným uhlom zdvihnutia končatín.
Mezzair (mezér) je rad levád za sebou pri súčasnom pohybe vpred. Medzi jednotlivými posunmi panvových končatín sú krátke dotyky hrudníkových končatín.
Croupada (krupáda) je cvik, pri ktorom kôň odskočí šikmo hore, pričom stiahne panvové končatiny pod seba.
Courbetta (croupada) je najťažší cvik nad zemou, čo sa týka fyzickej námahy koňa. Sú to opakované skoky dopredu na plne pokrčených panvových končatinách bez dotyku zeme hrudníkovými končatinami.
Ballotada je cvik podobný krupáde, ale s tým rozdielom, že kôň pri pritiahnutí panvových končatín obráti kopytá tak, že zozadu vidieť podkovy. Chrbát koňa sa blíži k horizontále a kôň vzbudzuje dojem, že sa chystá panvovými končatinami vyhodiť.
Capriola je najťažší cvik vysokej školy.

Kôň sa mohutným odrazom panvových končatín vymrští šikmo hore ako pri balotáde a v okamihu, keď chrbtom dosiahne horizontálnu podobu, vymrští dozadu obidve panvové končatiny.












































Teória jazdy a Dostihový poriadok

20a) Rozdelenie dostihov

Dostihy sú každé preteky, na ktorých sa zúčastňuje dostihový kôň s jazdcom, pričom súperí s iným koňom alebo koňmi o akúkoľvek cenu. Pod pojmom dostihy sa rozumejú aj dostihy jedného koňa – walkover. Rozdelenie:
Cvalové – rovinové, prekážkové
- klusácke
Rovinové cvalové dostihy
Výkonností skúšky klasické
Vypisujú sa pre 3-ročné kone s rovnakými propozíciami na celom svete:
- Jarná cena kobýl – 1600 m, kobyly, 58 kg
- Veľká jarná cena – 1600 m, žrebce 58 kg, kobyly 56,5 kg
- Derby – 2400m, žrebce 58 kg, kobyly 56,6 kg (Modrá stuha)
- Oaks – 2400 m, kobyly 58 kg
- Saint Leger – 2800 m, žrebce 58 kg, kobyly 56,6 kg
Víťaz Trojkoruny musí vyhrať VJC, Derby, Saint Leger.
Výkonnostné skúšky chovateľské s hmot. zaťažením podľa veku s penalitami
- bez penalít – pre 1 alebo viac ročníkov, hmotnosť podľa veku určuje tabuľka
- s úľavami- vystihujú formu a výkonnosť koní a podľa toho sa zaťažujú. Podľa tabuľky hmotnostného zaťaženia sa za určitý dobrý alebo zlý výkon zaťažujú penalitou alebo sa im poskytne úľava. Výkonnostné skúšky podľa výšky dotácií (kategóriové dostihy)
Ide o dostihy, v ktorých sa kone rozdeľujú do jednotlivých kategórií podľa výšky celkove získanej dotácie.
Handicapové dostihy
Handicaper stanoví hmotnostné zaťaženie tak, aby všetky kone mali rovnakú šnacu na víťazstvo. - Zostupný handicap – najvyššie ohodnotený kôň nesie v rovinových 65 kg a v prekážkových 75 kg a ostatným koňom sa hmot. zaťaženie oproti tejto hmotnosti znížili o rozdiel medzi ich hodnotením a hodnotením najvyššie ohodnoteného koňa. Kôň, ktorý by mal niesť menej ako 48 kg zostane nevyhandicapovaný. - Vzostupný handicap – najnižšie ohodnotený kôň nesie v rovinových 50 kg a v prekážkových 62 kg a ostatným koňom sa hmot. zaťaženie zvýši o rozdiel medzi ich hodnotením a hodnotením najnižšie ohodnoteného koňa. V propozíciách handicapu s obmedzením sa uvádzajú najvyššie a najnižšie hodnotenie handicapera, ktoré ešte oprávňujú v dostihoch štartovať.
Dostihy koní na predaj, alebo s podmienkami dostihov koní na predaj
Ak kôň v dostihoch koní na predaj prehrá, môže sa kúpiť, ale ak vyhrá, musí sa ponúknuť na verejnú dražbu.

Klusácke dostihy
Rozdelenie – s vyrovnaním metráže, bez vyrovnania metráže
Základná metráž:
1620 m – 2-ročné kone
2400 m – 3-ročné kone
2800 m – 4-ročné a staršie kone
Najvyššie metrážne zaťaženie v dostihoch s vyrovnaním metráže je:
60 m – 2-ročné
80 m – 3-ročné
120 m – 4-ročné
Klusácke dostihy s rozjazdmi (HEAT)
Uskutočňujú sa na základnú vzdialenosť 1600 m a časový odstup medzi rozjazdmi medzi rozjadmi musí byť min. 45 min.

Bodovací heat – 2 rozjazdy, celkového víťaza určuje súčet bodov získaných v oboch rozjazdoch (1. 10, 2. 7, 3. 5, 4. 3, 5. 1). Vyraďovací heat – víťazi rozjazdov + propozíciami určený počet koní s najlepším km časom postupujú do finálovej jazdy. Heat na 2 víťazstvá – kone sa zúčastnia dvoch rozjazdov, pričom sa im vymenia štartové pozície. Ak každý heat vyhrá iný kôň, uskutoční sa medzi nimi 3 rozjazd.



































20b) Skákanie vo voľnosti

Skákanie vo voľnosti je nenahraditeľným doplnkom skokového výcviku koňa. U mladých koní je to ideálny spôsob, ako ich naučiť skákať už spočiatku v prirodzenej rovnováhe s vyhnutým chrbtom a hlbokým krokom, pričom kôň nie je rušený ani rukami ani váhou jazdca. U starých skokanov okrem iného môžeme tiež korigovať ich eventuálne nedostatky, ktoré sa prejavujú u nich na prekážkach. Najvýhodnejší spôsob skákania vo voľnosti sa vykonáva v krytej jazdiarni vhodne upravenej na tento účel. Teória jazdy a Dostihový poriadok

21a) Sankcie

Záujem o dodržiavanie poriadku v organizácii dostihovej prevádzky a o regulárnosť dostihov si okrem opatrení vykonávaných v organizácii pre chov plnokrvníka a pri príprave a priebehu dostihov a schvaľovaní ich výsledkov vyžaduje aj ukladanie sankcií, ktoré môžu uložiť len dostihové orgány, ktoré sú podľa Dostihového poriadku SR na to oprávnené.
Sankciami podľa Dostihového poriadku SR sú:
a) výstraha – môže sa uložiť len za porušenie ustanovení Dostihového poriadku SR, ktoré neovplyvnilo výsledok dostihov
b) zákaz používania bičíka
c) peňažná sankcia (jej max. výšku každoročne určí DA SR),
d) zákaz činnosti na dostihovom dni – sankcionovaná osoba nesmie počas dostihových dní vykonávať činnosť predsedu alebo člena dostihovej komisie, handicapera alebo dostihového funkcionára, môže byť na dobu určitú alebo natrvalo.

e) odňatie práva na organizovanie dostihov,
f) odňatie práva byť zmocnencom majiteľa dostihových koní,
g) podmienečné alebo nepodmienečné odňatie trénerskej alebo jazdeckej licencie alebo odňatie preukazu ošetrovateľa koní,
h) diskvalifikácia dostihového koňa – znamená odňatie víťazstva alebo umiestnenia, ktoré mu podľa výroku cieľového rozhodcu patrí, ako aj všetkých dotácií, cien, prémií a ostatných výhod vyplývajúcich z pôvodného dobehu.
i) dištancovanie dostihového koňa alebo dostihovej stajne,
j) vylúčenie dostihového koňa z tréningových priestorov alebo zrušenie registrácie dostihovej stajne.

Sankcie sú oprávnení ukladať:
a) rozhodca pri štarte:
aa) výstrahu,
ab) peňažnú sankciu do výšky, ktorú každoročne určuje DA SR

b) dostihová komisia:
ba) výstrahu,
bb) zákaz používania bičíka,
bc) peňažnú sankciu do výšky, ktorú každoročne určuje DA SR,
bd) odňatie licencie alebo služobného preukazu až na dva mesiace,
be) diskvalifikáciu dostihového koňa,
bf) dištancovanie dostihového koňa až na tri mesiace,

c) Dostihová autorita SR:
- všetky druhy sankcií podľa DP SR v plnom rozsahu.

Peňažná sankcia je splatná do 3 týždňov od jej uloženia. Spôsob platy peňažných sankcií každoročne určuje a vo svojej oficiálnej tlačovine zverejňuje DA SR. Odňatie licencie, služobného preukazu ošetrovateľa a zákaz používania bičíka nadobúdajú účinnosť na 9. Kalendárny deň po dni uloženia sankcie. Sankcie, ktoré uložila dostihová komisia alebo DA SR, sa postihnutému oznamujú ústne, ak je prítomný, alebo písomne doporučenou zásielkou. - 2 -


21b) Skoková gymnastika, skokové vady, vzdialenosti

Gymnastika nie je vlastným skokovým výcvikom ale slúži v druhom roku špeciálneho výcviku skôr ako rozcvičenie skokovej mechaniky koňa pred vlastnou skokovou prácou. Pre túto prácu sa najlepšie hodia kavalety. Pri práci na kavaletách získava kôň jednak potrebný pokoj, jednak si precvičuje určité svaly, kĺby a šľachy, aby boli dobre pripravené vykonať bez poškodenia i vyššie požadované výkony. Musíme si však uvedomiť, že kavaletová práca má význam vtedy, keď ide kôň pri prekračovaní alebo pri preklusávaná proti kavaletám v kroku alebo kluse pokojne a v kavaletách sa neponáhľa. V kluse má kôň ísť cez kavalety plynule, nezrýchľovať tempo, takže chrbát je maximálne vyhnutý, krk smerujúci dole sa predĺži a klusová kadencia sa mierne spomalí. Práca na kavaletách má mnoho variantov. Vzdialenosť kavaliet sú: (optimálna výška kavalety 30 cm)
- v kroku - 80 – 100 cm
- v kluse – 130 – 150 cm
- pri skákaní – v kluse – 3 – 3,5 m
- pri skákaní - kluse + 1 cvalový skok - 5,5 – 6,5
- pri skákaní – v kluse + 2 cvalové skoky – 9 – 10 m
- v cvale – 3,5 – 4 m
- v cvale + cvalový skok – 6,5 – 7,5 m
- v cvale + 2 cvalové skoky – 10,5 – 11 m




























Teória jazdy a Dostihový poriadok

22a) Funkcionári na dostihovom dni

Každý dostihový deň musí schváliť DA SR v termínovej listine dostihových dní, ktorú určila. Propozície dostihov sa pokladajú za podmienky zmluvy medzi organizátorom dostihov a ich účastníkmi.

Do dostihovej dráhy môžu počas dostihového dňa vstúpiť:
a) členovia dostihovej komisie
b) dostihový tajomník
c) rozhodca pri štarte s pomocným rozhodcom pri štarte vrátane pomocného personálu (obsluha štartovacích boxov, zavádzači do boxov)
d) správca dostihovej dráhy a s ním pomocný personál (stavitelia prekážok, upravovatelia dostihovej dráhy)
e) vedúci zboru usporiadateľov a ním poverený nevyhnutný počet usporiadateľov
f) zdravotná a veterinárna služba
g) vodiči koní
h) tréner dostihového koňa
i) osoby, ktoré na to oprávnila dostihová komisia
j) osoby, ktorým organizátor dostihov vydal povolenie na vstup do dráhy (fotoreportéri, novinári a pod.)
k) ďalší poverení zástupcovia organizátora a DA SR
l) majiteľ koňa alebo splnomocnenec majiteľa, ak sa treba rozhodnúť o utratení koňa priamo na dráhe


22b) Popíšte parkúrové prekážky

























Teória jazdy a Dostihový poriadok

23a) Prihlasovanie koní na dostihy

Na dostihy môže koňa prihlásiť majiteľ, splnomocnenec majiteľa alebo tréner. Prihláška koňa na dostihy, jej zmeny a zrušenie sa podávajú písomne, telegraficky alebo telefonicky na adresu uvedenú vo všeobecných a doplňujúcich ustanoveniach dostihových propozícií organizátora dostihov. Telefonické alebo telegrafické oznámenie je platné len vtedy, ak sa dodatočne potvrdí písomne. Písomná prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, samostatne na každý dostihový deň s týmito nevyhnutnými údajmi:
a) miesto konania dostihového dňa (DŇ)
b) dátum konania DŇ
c) číselné označenie dostihov podľa propozícií,
d) meno koňa, vek a pri polokrvníkovi a arabovi a jeho plemeno
e) hmotnostné zaťaženie, s ktorým má kôň podľa propozícií v dostihoch štartovať (okrem handicapov)
f) názov stajne
g) meno a podpis osoby, ktorá koňa na dostihy prihlasuje
h) cenu, za ktorú sa kôň ponúka na predaj v dostihoch koní na predaj

Prihláška sa musí organizátorovi dostihov doručiť najneskoršie v termíne uzávierky prihlášok, pričom pred termínom uzávierky možno prihlášku zmeniť, doplniť alebo zrušiť. Za každého prihláseného koňa musí majiteľ uhradiť poplatok za prihlášku stanovený propozíciami. Súhrn poplatkov za zápisné a oznámenie štartujúcich koní nesmie byť väčší ako 5 % z celkovej dotácie dostihov, pričom pri zrušení dostihov, sa zápisné majiteľovi vráti. Súhrn prihlášok na každý DŇ sa musí zverejniť najneskoršie 48 hodín po termíne uzávierky prihlášok. Do okamihu uzávierky prihlášok tajné.

23b) Rozdelenie jazdeckých súťaží





















Teória jazdy a Dostihový poriadok

24a) Oznámenie štartujúcich koní

Štart koňa na dostihoch môže oznámiť majiteľ koňa, splnomocnenec majiteľa alebo tréner. Oznámenie o štarte koňa sa podáva písomne, telegraficky alebo telefonicky na adresu uvedenú vo všeobecných a doplňujúcich ustanoveniach dostihových propozícií organizátora dostihov. Telefonické alebo telegrafické oznámenie je platné len vtedy, ak sa dodatočne potvrdí písomne.

Písomné oznámenie štartujúcich koní sa podáva na predpísanom tlačive, v ktorom je nevyhnutné uviesť:
a) miesto konania dostihov
b) dátum konania dostihov
c) poradové číslo dostihov podľa propozícií
d) meno koňa
e) krstné meno a priezvisko jazdca a druh jeho licencie
f) hmotnostná úľava jazdca
g) názov stajne
h) dostihové farby, ktoré kôň ponesie v dostihoch
i) tienidlá
j) že kôň je poloslepý
k) meno a podpis osoby, ktorá podáva oznámenie štartujúcich koní
l) informáciu o tom, že koňa pri poslednom oznámení ako štartujúceho pri redukovaní počtu štartujúcich koní z dostihov vyradili
m) žiadosť o pridelenie najvyššieho štartového čísla

Oznámenie štartujúcich koní sa musí organizátorovi doručiť najneskôr v termíne uzávierky oznámení štartujúcich koní, pričom len do termínu uzávierky sa oznámenie môže zmeniť. Za každého prihláseného koňa musí majiteľ uhradiť poplatok za prihlášku stanovený propozíciami. Súhrn poplatkov za zápisné a oznámenie štartujúcich koní nesmie byť väčší ako 5 % z celkovej dotácie dostihov, pričom pri zrušení dostihov, sa zápisné majiteľovi vráti.

24b) Tréningové cykly

















Teória jazdy a Dostihový poriadok

25a) Dostihový program, dostihová správa

Dostihový program
Po predchádzajúcom schválení obsahu DA SR vydáva organizátor dostihov najneskôr 48 hodín pred plánovaným štartom prvých dostihov program dostihov, ktoré sám organizuje. Táto tlačovina obsahuje:
a) zoznam členov dostihovej komisie a všetkých pomocných orgánov dostihovej prevádzky
b) deň a miesto konania dostihového dňa
c) presný plánovaný štart všetkých dostihov
d) názov a druh dostihov
e) dĺžku dráhy dostihov
f) propozície všetkých dostihov v tom znení, v akom sa predtým uverejnili v oficiálnej tlačovine
g) počet prihlášok a počet škrtov pre všetky dostihy osobitne
h) štartové čísla koní
i) meno stajne, miesto tréningu a dostihové farby, ktoré kôň v dostihoch ponesie
j) meno koňa, jeho vek, pohlavie, farbu, meno otca a matky, pri teplokrvných koňoch aj ich plemennú príslušnosť
k) meno trénera koňa
l) hmotnostné zaťaženie, ktoré pre koňa určia propozície, resp. handicaper
m) meno jazdca koňa, v skrate sa uvádza druh licencie
n) úľavu jazdca
o) zoznam koní, ktoré sú prihlásené na dostihy, ale neuvádzajú sa ako štartujúce
p) informáciu o tom, že kôň ponesie tienidlá
q) informáciu o tom, že kôň je slepý na jedno oko

Zmeny v dostihovom programe organizátora dostihov treba prostredníctvom hlásateľa oznámiť na závodisku najneskôr 30 min.

pred plánovaným štartom prvých dostihov.

Dostihová správa
Po skončení každého dostihového koňa vypracuje organizátor dostihovú správu, ktorú odošle DA SR v troch exemlároch najneskôr 24 hodín po skončení dostihového dňa a ktorá musí obsahovať:
a) miesto a dátum konania dostihového dňa
b) označenie dostihov číslom a pomenovanie jednotlivých dostihov v poradí, v akom sa uskutočnili, s uvedením dotácií a ich rozdelenia vrátane čestných cien a prémií, ďalej propozície dostihov, výšku zápisného, prípadne štartovného, počet prihlášok, prípadne škrtov, dĺžku dráhy, presný čas a druh štartu
c) štartové číslo, meno, vek, pohlavie, farbu a pôvod víťazného koňa, meno trénera víťazného koňa a víťaznej dostihovej stajne, meno, druh licencie a hmotnosť jazdca a meno chovateľa víťazného koňa
d) prípadné prekročenia stanovenej hmotnosti jazdcov
e) kompletný výrok rozhodcu v cieli s uvedením času víťaza prípadne i medzičasov, ak sa merali
f) všetky skutočnosti, ktoré sa udiali na štarte alebo počas dostihov,
g) ďalšie údaje, ktoré predpisuje DP SR
h) uložené sankcie, podané protesty a rozhodnutia o nich
i) ak je počas DŇ v prevádzke totalizátor, tak výherné kvóty jednotlivých druhov stávok vrátane prípadných kvót na víťazstvo
- 2 -

j) počasie a teplotu DŇ a stručný opis stavu dráhy
k) mená členov DK a pomocných orgánov dostihovej prevádzky
l) všetky ostatné informácie súvisiace s DŇ

25b) Nácvik štartov a taktika dostihov


Taktika v dostihoch. Taktikou jazdy na dostihoch rozumieme voľbu optimálneho spôsobu boja, ktorý vedie k víťazstvu alebo k najlepšiemu umiestneniu. Taktika má pre výsledok dostihov neoceniteľný význam. Platí pravidlo, že takticky jazdený horší kôň môže predbehnúť dobrého koňa jazdeného nesprávnou taktikou. Taktika v dostihoch závisí od trénera, ktorý pred dostihmi dáva jazdcovi príkazy zodpovedajúce príslušnej situácii. Taktiku na dostihoch preštuduje tréner s jazdcom niekoľko dní pred dostihmi, pričom musia vedieť odhadnúť výkonnosť svojho koňa a koní súperov, zvoliť optimálne tempo a správne rozdeliť sily koňa na celé dostihy vo vzťahu k stavu dráhy a k poveternostným podmienkam. Základným predpokladom úspešnej taktiky je zodpovedajúci stupeň trénovanosti koňa. Je odlišná taktika u koňa šprintéra a iná u vytrvalca.

Nácvik štartov
Štarty v cvalových dostihoch:
- zástavkou – sklonením červenej zástavky
- štartovacím strojom – vymrštením štartovacej siete a sklonením červenej zástavky
- zo štartovacích boxov – otvorením boxov a sklonením červenej zástavky, pri nácviku kone pomaly obchádzajú boxy, pomaly cez nich prechádzajú a zoznamujú sa s priestorom, neskôr sa učia vyskočiť a odštartovať z boxov

Štarty v klusáckych dostihoch:
- štartovacím autom – najviac 14 klusákov. - pomocou štartovacej gumy – na povel štartéra kone krokom vchádzajú na vymedzenú metráž, vyrovnajú polohu a gumy a pri štarte uvoľnia. - letmý štart – sa používa len vtedy, keď sa z nepredvídaných príčin nemôžu použiť obidve základné formy.
















Chov koní
1. Vonkajší vzhľad

Medzi vonkajším vzhľadom, stavbou tela a hospodárskym využitím koňa je určitá súvislosť. Ináč budeme posudzovať chladnokrvníka, ktorý je určený na ťažkú prácu, a inú stavbu tela bude mať teplokrvník, ktorý sa používa na ľahšiu prácu alebo na športové, prípadne dostihové účely. Podľa vonkajšieho vzhľadu možno určiť aj smer úžitkovosti, t.j. či ide o plemenné zviera, o záprahového alebo športového koňa. Kôň pri posudzovaní exteriéru má stáť na pevnej tvrdej ploche, hlavou k ľavej strane posudzujúceho Nohy má mať mierne predkročené tak, aby ľavá predná a pravá zadná stáli kolmo a pravá predná a ľavá zadná mierne zakročené. Potom sa posudzuje kôň v pohybe, a to najprv v kroku a potom v kluse, pričom ošetrovateľ ide vždy pod ľavej strane koňa. Rámec tela je rôzny podľa plemena a úžitkového smeru. Rámec tela je pomer výšky tela k jeho dĺžke.

Rozoznávame vysokoobdĺžnikový (zriedkavo orientálne kone a americké klusáky a žriebätá), nízkoobdĺžnikový (A1/1 a polokrvníci, západné plemená) a štvorcový rámec (orientálne plemená).
Stavba tela. Kôň má byť o niečo dlhší, než je jeho výška v kohútiku. Dôležitý je najmä podiel dĺžky chrbta a zadku. Dlhý chrbát nie je vhodný pre koňa, ktorý nosí bremená, a krátky chrbát pre koňa, od ktorého sa vyžaduje rýchly pohyb. Kôň má byť v kohútiku o 10-30 mm vyšší než je najvyšší bod zadku. Keď je zadok vyšší než kohútik, hovoríme o prestavanom koňovi. Pri posudzovaní si ďalej všímame hĺbku koňa, t.j. vzdialenosť od najvyššieho bodu kohútika k hrudnej kosti v pomere k dĺžke končatín, pričom pri športových koňoch sa nemusí hĺbka posudzovať tak prísne ako pri záprahových, ale najmä pri chovných koňoch. Kôň s malou hĺbkou sa väčšinou zle kŕmi a poukazuje na prešľachtenosť. Chov koní
2. Opis častí tela

Predná časť: hlava, krk, lopatky, kohútik a hrudníkové končatiny. Hlava má tvarom vyjadrovať plemennú príslušnosť koňa a správny samčí alebo samičí pohlavný výraz. Tvary hlavy: šťučia hlava, oblúkonosá hlava a ovčia hlava. Krk koňa pôsobí ako páka a svojím šijovým väzom zabezpečuje vypnutie chrbta a odľahčuje zadok koňa. Ak má kôň dlhú hlavu, ovláda sa lepšie než kôň s krátkou hlavou. Kohútik tvorí 5 – 12 tŕňových výbežkov hrudníkových stavcov. Mám význam pri prenose sily spredu dozadu pomocou chrbtového svalstva. Výrazný kohútik umožňuje nielen dobré uloženie sedla, ale je aj predpokladom pre priestorné chody koňa. Hrudníkové končatiny posudzujeme zboku a spredu. Hodnotí sa tvar a vyvinutie kĺbov, osvalenie nohy, jej uhlovanie medzi ramenom a predlaktím, ako aj uhol tvorený sponkou, korunkou a kopytom. Stredná časť: chrbát, hrudník, bedrá a brucho.
Dĺžka chrbáta závisí od dĺžky hrudníkových stavcov a má veľký význam pre výkonnosť koňa. Široké prsia a klenutý hrudník poskytujú dostatočný priestor pre dôležité orgány – srdce a pľúca. Brucho je časť tela, ktorá sa nachádza pri zadnom okraji hrudníka. Chrbát tvorí horné ohraničenie trupu a spodnú časť tvorí brucho. Pri posudzovaní chrbta si všímame, či je chrbát veľmi dlhý, veľmi krátky, mäkký, presedlaný (prehnutý) alebo kaprí. Bedrá tvoria šesť, prípadne päť bedrových stavcov. Táto časť tela koňa má byť najmohutnejšie osvalená a je rozhodujúca pre silu a rýchlosť pohybu. Zadná časť: zadok, panvové končatiny a nasadenie chvosta. Výška zadku má byť o niečo vyššia ako výška v kohútiku. Ak je to naopak, hovoríme o prestavanom koni. Od vývinu panvových končatín závisí sila koňa v ťahu, ale aj v rýchlosti. Panvová končatina má rovnaký počet kostí ako hrudníková, ale kosti sú silnejšie a dlhšie.

Od dĺžky kostí a od ich uhlovania závisí mechanika pohybu.
























Chov koní
3. Mechanika pohybu

Chod je posúvanie tela dopredu alebo dozadu striedavým pohybom končatín. Aj keď v mnohých prípadoch je mechanika pohybu vrodená, veľký význam pre správny chod koňa má človek, ktorý ho ošetruje alebo s ním pracuje. Pre pohyb je rozhodujúca odrazová schopnosť panvových končatín – zadok koňa nazývame aj motor pohybu. Hrudníkové končatiny slúžia na podopieranie tela a na jeho zachytávanie pri pohybe. Základné fázy funkcií nohy pri pohybe:
1. Odraz – noha sa dvíha zo zeme
2. Pohyb nad zemou: a) prísun a b) vykročenie
3. Došľapnutie – noha natiahnutá dopredu sa dotkne zeme
4. Nesenie - od došľapu do dosiahnutie kolmej polohy
5. Podopieranie – kolmá poloha
6. Posúvanie – od kolmej polohy po odraz

Chod – označenie pohybu koňa (krok, klus, cval)
Ruch – tempo pohybu v tom ktorom chode. Pri všetkých chodoch sa posudzuje:
- Pravidelnosť – pravidelné striedanie všetkých končatín, pričom kôň ani jednu fázu neskracuje ani nepredlžuje. Za nepravidelné chody považujeme:
a) nákrok – prejavuje sa na zadnej končatine a to tým, že kôň robí jednou nohou dlhší krok – prejavuje sa iba v kroku
b) caplovanie – nesprávny chod z hľadiska priestornosti a kadencie
c) stíhanie – zadnou nohou si kôň šliape na pätky
d) strúhanie – okopávanie korunky alebo sponkového kĺbku zboku

- Priestornosť – je dĺžka kroku alebo cvalového skoku, ktorá závisí od telesnej stavby, od uhlov kĺbov panvových končatín, ale aj od temperamentu a charakteru koňa.
- Akcia – spôsob dvíhania končatín koňa, je spojená s plemennou príslušnosťou
- Kadencia – pravidelnosť chodu koňa, určitý počet krokov v určitom časovom úseku, musí byť rovnaký
- Kmih – je energia pohybu, ktorá závisí od odrazu panvovej končatiny. Môže byť vrodený alebo vycvičený


















Chov koní
4. Farby

Pre sfarbenie koňa je rozhodujúce množstvo základného farbiva v koži. Pigment poznáme:
Červený – hnedák a ryšiak
Žltý – žlták a plavák
Melanín – čierny
Bez pigmentu - albín

a) Ryšiak
Srsť je červená, žltkastočervená (svetlý ryšiak) až takmer čierna (tmavý až čierny ryšiak). Hriva, chvost a spodné časti končatín môžu byť sfarbené ako srsť celého tela alebo sú svetlejšie či tmavšie, ale nikdy nie čierne.
b) Žlták - izabela
Srsť žltáka je žltá, hriva, chvost a spodné časti končatín sú buď tej istej farby alebo sú svetlejšie, až biele. Časti kože sú bez pigmentu alebo sú len slabo pigmentované. c) Plavák
Jeho koža je tmavo pigmentovaná, spodné časti končatín, hriva a chvost sú čierne.

Pre plaváky je typický čierny úhorí pás, ktorý sa tiahne od kohútika až po koreň chvosta.
d) Hnedák
Má hnedú až červenohnedú srsť a čierne spodky končatín, hrivu a chvost. Koža je pigmentovaná. Môže byť svetlý, tmavý hnedák, čierny (je takmer čierny, len okolo papule a slabín má hnedé chlpy) alebo hnedák.
e) Vraník
Má srsť na celom tele čiernu, nesmú byť žiadne hnedé chlpy. f) Belko
Srsť belka je na celom tele alebo aspoň na prevažnej časti tela biela. Koža je tmavosivo pigmentovaná. Môžu byť vybieľujúce a nevybieľujúce. g) Strakoš
Môže byť ryšiak, hnedák i vraník (pigmentovaná koža) s veľkými bielymi škvrnami (nepigmentovaná koža) po celom tele. Na základe toho môže byť červený, hnedý alebo čierny strakoš. h) Albín
Má bielu, prípadne mierne žltkastú srsť, hrivu a chvost. Kožu má depigmentovanú. Zvláštnosti farieb: lesk, prekvitnutosť, grošovanie (čiastočný albinizmus)














Chov koní
5. Opis získaných a vrodených odznakov

Získané odznaky sú také, ktoré nie sú vrodené, ale kôň ich počas života získava náhodne alebo z ľudskej vôle. K náhodným odznakom patria rôzne poškodenia kože. Medzi úmyselne získané odznaky patria výpaly.

Vrodené odznaky majú značný význam pri opisovaní koňa a slúžia na jeho identifikáciu. Patria tu odchýlky od bežného sfarbenia, ako napr. grošovanie, škvrny a bodky. Odznaky na hlave a trupe:
- kvietok, hviezda, nosový pás, lysina, šnupka medzi nozdrami, žabka na dolnom pysku
- prekvitnutosť sa prejavuje okolo koreňa chvosta, na slabinách a na zadku.
Odznaky na končatinách:
- kopytá – ich sfarbenie je totožné s pigmentáciou korunky,
- pätka – biela vonkajšia, biela vnútorná, príp. sa môžu vyskytovať obidve
- sponka – v sponke môže byť biela alebo nerovnako vysoko biela farba. Ak biela farba presahuje sponkový kĺb, je sponka vysoko cez sponku biela.
- záprstie – polovica, dve tretiny alebo celé záprstie biele. Pri výskyte bieleho sfarbenia nad karpálnym alebo tarzálnym kĺbom sa opisuje ako napr. cez zápästie nepravidelne biele.

Ak kôň nemá vrodené odznaky, opisuje sa ako bez odznakov alebo bez premeny.




























Chov koní
6. Ktoré sú fyziologické vlastnosti koní

Medzi fyziologické vlastnosti koňa zaraďujeme kondíciu, konštitúciu, temperament, charakter, plodnosť, mliekovosť, dlhovekosť, rast a vývin a svalovú prácu. Ďalej sú to trávenie, krvný obeh, dýchanie, srdcová činnosť, rozmnožovanie, činnosť nervovej sústavy, vylučovanie výkalov a moču.

Kondícia – stav organizmu, ktorý je zjavný z vonkajšieho vzhľadu koňa, ktorú ovplyvňuje množstvo a akosť kŕmenia, ošetrovanie, tréning a pracovné zaťaženie. Druhy: chovná (chovné kone), pracovná (má mať kôň suchšiu stavbu tela s dobre vyvinutým svalstvom a čulým temperamentom), dostihová závodná (tréningom sa takmer úplne odstráni tukové tkanivo a tekutina), výstavná (typická chovná kondícia), výkrmová (veľké množstvo podkožného tuku dôsledkom nadmerného kŕmenia), hladová (vzniká pri ochorení alebo pri nedostatočnej výžive, majú slabo vyvinuté svalstvo, zježenú srsť bez lesku, tkanivá bez tuku a nedostatočný pracovný výkon).
Konštitúcia – stupeň zdravia jedinca, ktorý zviera vyjadruje svojou životnou energiou. Vyjadruje mieru odolnosti voči nepriaznivým vplyvom telesnej námahy, taktiež určuje, do akej miery sa môže kôň využiť na prácu bez toho, aby sa narušil jeho zdravotný stav alebo sa znížila jeho ďalšia upotrebiteľnosť. Môže byť
- hrubá – kôň má hrubú hlavu, hrubú kožu a silne vyvinuté svalstvo, majú zlú látkovú premenu, spotrebujú veľké množstvo krmiva, pričom ho však zle zužitkujú, majú malý výkon a rýchlo sa unavia, temperament je pokojný, niekedy aj nervózny, nie sú vhodné na chov,
- pevná – suchá, kone majú hranatejšie, suchšie tvary, pevnú, dobre vyvinutú kostru, pevné, zreteľne vystupujúce kĺby a mohutné svalstvo s pevnými šľachami, majú dobrý zdravotný stav, veľmi dobre spotrebúvajú krmivo, ich temperament je živý,
- jemná – majú úplne suché telo s veľmi jemnou a pružnou kožou, kostra je veľmi jemná, ľahká, svalstvo slabo vyvinuté s minimálnom množstvom podkožného tuku, kone majú živý až nervózny temperament, sú vhodné na jazdenie,
- mäkká – majú ťažkú hrubú hlavu, mohutnú, ale nepevnú kostru, hrubú a nepružnú kožu a pomerne hrubú vrstvu podkožného tuku, rohovina je mäkká a drobivá, temperament je flegmatický, nie sú vhodné na chov.
Temperament – spôsob reakcie organizmu na podnet vychádzajúci z okolitého prostredia, je to vlastne nervová zložka konštitúcie. Značne závisí od činnosti žliaz s vnútornou sekréciou, a to najmä od činnosti štítnej žľazy. Rozoznávame živý a pokojný temperament. Temp. je jedným z činiteľov, od ktorých závisí výkonnosť koňa, pričom sa pri rôznych druhoch práce prejavuje rôzne. Teplokrvníky majú väčšinou živý temperament a prudko reagujú na podnety, pričom sa však majú dať dobre ovládať. Extrémom živého temp. je nervózny temp, ktorý sa veľmi často vyskytuje pri A1/1 v dostihovej sezóne.
Charakter – môže byť dobrý alebo zlý, podmieňuje stupeň ochoty koňa podvoliť sa vôli človeka.

Niektoré kone sa pri ošetrovaní správajú veľmi pokojne a v maštali sa ľahko podvoľujú, ale pri práci sú veľmi nespoľahlivé, svojvoľné a neochotné. Tiež to môže byť naopak. Plodnosť – bez plodnosti nemôže byť zviera v chove užitočné, je to schopnosť zvierat priviesť na svet potomstvo, veľký vplyv na plodnosť má kŕmenie, taktiež ustajnenie.
Mliekovosť kobýl – mlieko je sekrétom mliečnej žľazy, pričom je pre žriebä v prvom období o uliahnutí najdôležitejšou, ale aj najprirodzenejšou potravou.

- 2 -


Dlhovekosť – má v chove veľký význam, pretože znižuje náklady na odchov nových jedincov. Dĺžka života súvisí s celkovým životným výkonom, považujeme ho za prejav kvality organizmu. Rast – je zväčšovanie telesnej hmotnosti mladého organizmu. Prejavuje sa rastom kostry, svalstva a vnútorných orgánov, pričom sa končí vtedy, len čo sa zastaví zväčšovanie kostry. Môže byť:
- kvantitatívny – nadobúdanie hmotnosti a výšky. - kvalitatívny – oneskoruje sa za kvantitatívnym rastom, úplná funkcia všetkých orgánov, vrátane pohlavných orgánov

Kritériá zaradenia do chovu (koeficient rentability – h2):
- výkonnosť
- dedivosť
- charakter (dobrý, zlý)
- temperament

Vývin organizmu a začína vznikom zygoty, pokračuje počas vnútromaternicového života a potom po narodení až do úplného skončenia. Vývin neprestáva ani v dospelosti v najlepších úžitkových rokoch a končí sa odumieraním starého organizmu. Na rast má vplyv aj ročné obdobie (možnosť pasenia sa) a hormonálna činnosť. Rast každého plemena má pri obvyklom spôsobe odchovu svoju hornú hranicu. Rast koní ovplyvňuje aj teplota prostredia a svetlo. Pri zlej výžive má nízka teplota na rast negatívny vplyv, ale dobre kŕmený organizmus odchovaný pri nízkych teplotách je, naopak, otužilý a vytrvalý. Nízka teplota podporuje činnosť pľúc, krvného obehu a činnosť srdca.
Podmienky vývinu môžu byť vnútorné a vonkajšie. Vnútorné podmienky sa zakladajú na genotype (dedičný základ). Medzi vonkajšie činitele patrí najmä výživa, ustajnenie, spôsob odchovu, ošetrovanie a tréning.























Chov koní
7. Kondícia, konštitúcia, temperament a charakter

Kondícia - stav organizmu zjavný z vonkajšieho vzhľadu koňa ovplyvnený výživou, tréningom, pracovným zaťažením, ošetrovaním. Môže byť chovná, pracovná dostihová (je súčasťou pracovnej), výstavná, výkrmová, hladová a pastevná.
Konštitúcia – rozumie sa stupeň zdravia jedinca, ktorú zviera vyjadruje svojou životnou energiou.

Môže byť:
- hrubá – kôň má ťažkú hrubú hlavu, hrubú kožu a silne vyvinuté svalstvo, majú zlú látkovú premenu, spotrebujú veľké množstvo krmiva, ale majú malý výkon a rýchlo sa unavia, z chovu sa vyraďujú.
- jemná – majú úplne suché telo s veľmi jemnou a pružnou kožou, s min. množstvom podkožného tuku, majú živý až nervózny temperament, sú vhodné najmä na jazdenie
- pevná (suchá) – majú hranatejšie, suchšie tvary, pevnú, dobre vyvinutú kostru, mohutné svalstvo s pevnými šľachami, majú dobrú látkovú výmenu, do chovu sa zaraďujú prednostne.
- mäkká (lymfatická) – majú ťažkú hrubú hlavu, mohutnú, ale nepevnú kostru, hrubú a nepružnú kožu a pomerne hrubú vrstvu podkožného tuku. Temperament je flegmatický. Tieto kone nie sú vhodné na chov.
Temperament – spôsob reakcie organizmu na podnet vychádzajúci z okolitého prostredia, je to vlastne nervová zložka konštitúcie. Značne závisí od činnosti žliaz s vnútornou sekréciou, a to najmä od činnosti štítnej žľazy. Rozoznávame živý a pokojný temperament. Temp. je jedným z činiteľov, od ktorých závisí výkonnosť koňa, pričom sa pri rôznych druhoch práce prejavuje rôzne. Teplokrvníky majú väčšinou živý temperament a prudko reagujú na podnety, pričom sa však majú dať dobre ovládať. Extrémom živého temp. je nervózny temp, ktorý sa veľmi často vyskytuje pri A1/1 v dostihovej sezóne.
Charakter – môže byť dobrý alebo zlý, podmieňuje stupeň ochoty koňa podvoliť sa vôli človeka. Niektoré kone sa pri ošetrovaní správajú veľmi pokojne a v maštali sa ľahko podvoľujú, ale pri práci sú veľmi nespoľahlivé, svojvoľné a neochotné.

Tiež to môže byť naopak.





















Chov koní
8. Základné krmivá vhodná pre kone

Krmivá používané na kŕmenie koní sa rozdeľujú:
a) podľa pôvodu – na rastlinné, živočíšne a minerálne krmivá
b) podľa množstva živín v určitom množstve krmiva – na objemové a jadrové krmivá
c) podľa spôsobu získavania – na hospodárske a obchodné krmivá

1. Krmivá rastlinného pôvodu
a) Objemové hospodárske krmivá – môže ísť o sušené (lúčne seno – ďatelinové, lucernové, ďatelinovotrávne, kŕmne slamy z obilnín, strukovín a plevy, čerstvé -zelené ( ďatelinovotrávne a lucernové miešanky, čisté lucernové porasty, cukrovarské rezky a repné skrojky, pasienkové porasty), silážové krmivo alebo kŕmne okopaniny patrí kŕmna a cukrová repa, polocukrová repa, kŕmna mrkva a zemiaky.
b) Jadrové hospodárske krmivá – ovos, jačmeň, raž, kukurica, proso, bôb, hrach, s´ja a ľanové semeno
c) Jadrové priemyselné krmivá – cukrovarské rezky, sušené zemiakové vločky, ľanové výlisky, pšeničné a ražné otruby, melasa

2. Krmivá živočíšneho pôvodu
Pre žriebätá sa používa najmä kravské a kozie mlieko, ďalej sušené mlieko, rozličné mäsovokostné a krvné múčky, rybí tuk, tvaroh a čerstvé slepačie vajcia.

3. Minerálne krmivá
Tu zaraďujeme kŕmne vápno, plavenú kriedu, kŕmne vápence, minerálne prísady a kŕmnu soľ. Chov koní
9. Výživa koní – význam minerálnych látok

Minerálne látky sa rozdeľujú na dve skupiny:
a) Makroelementy, t.j. základné minerálne látky – vápnik, fosfor, sodík, draslík, chlór, horčík, síra. Tieto látky sa v krmivách nachádzajú vo väčšom množstve a zvieratá ich aj viac potrebujú.
b) Mikroelementy, t.j. stopové prvky – železo, meď, kobalt, mangán, zinok, nikel, arzén, jód, hliník, kremík, bór, bróm, molybdén, fluór, selén, báryum, titán,...

Telo zvieraťa obsahuje asi 2,3 – 6,4% minerálnych látok. Každý prvok má v tele špecifické účinky. Mnohé prvky nepôsobia samostatne, ale na určitej funkcii sa ich podieľa niekoľko. Napríklad vápnik, fosfor a fluór sa zúčastňujú na tvorbe kostí a zubov. Srdcovú činnosť ovplyvňuje rovnováha medzi sodíkom, vápnikom a draslíkom, taktiež sú dôležité pri fyziologických procesoch, trávení a resorpcii, ako aj pri výstavbe rôznych enzýmov. Minerálne látky udržujú osmotický tlak najmä v krvi. ML majú aj účinok na dráždivosť nervových a svalových vláken. Ovplyvňujú tiež koloidný stav organických zlúčenín v tele, najmä schopnosť bielkovín napúčať. Ďalej ML zasahujú do mechanizmov enzýmov, hormónov a vitamínov. Nedostatok ML si zviera nahrádza z vlastných zásob, ktoré si vytvorilo v čase, keď ich kŕmna dávka obsahovala nadmerné množstvo. Vápnik, horčík, fosfor, draslík, chlór a sodík sa ukladajú v kostiach a v svaloch, vápnik, chlór a črevách. Nedostatok ML pôsobí na organizmus nepriaznivo, rovnako ako aj ich nadbytok. Potrebné množstvo ML je nevyhnutné najmä pre mladé rastúce zvieratá a pre kobyly v období žrebnosti a dojčenia (v mlieku sa vylučuje veľké množstvo ML, ktoré treba organizmu vracať krmivom.


























Chov koní
10. Rozdelenie koní – predkovia – skupiny

Predkovia
Eohippus – zviera veľké ako líška. Vzhľadom a niektorými telesnými znakmi, najmä krátkou hlavou a chrupom, ktorý mal 44 zubov pripomínalo mäsožravca. Krk malo krátky, chrbát klenutý, karpálne a tarzálne kĺby boli nízko pri zemi, ale celé končatiny boli už relatívne dlhé. Na predných nohách malo päť prstov, z ktorých štyri sa dotýkali zeme a mali kopýtka. Palec sa už zeme nedotýkal, preto kopýtko celkom zakrpatelo. Na zadných nohách malo síce toto zviera takisto päť prstov, z ktorých štyri sa dotýkali zeme a mali kopýtka.

Prvý a piaty prst sa zeme nedotýkali a nemali ani kopýtka. V nasledujúcich geologických obdobiach sa z Eohippa utváral a vznikal dlhý rad prapredkov koňa.
Orohippus – žil v strednom eocéne a Eohippovi sa veľmi podobal. Skrátené prsty zanikli.
Mesohippus – žil v spodnom oligocéne. Dosahoval veľkosť ovce a na predných i zadných nohách mal po troch prstoch. Podľa chrupu sa dá usudzovať, že sa živil výlučne rastlinnou potravou.
Meryhippus – podobali sa už viac koňovi, i keď boli ešte malé. Koncom treťohôr sa klimatické podmienky na zemi zmenili, mizli pralesy a namiesto nich pribúdali krovinaté a trávnaté stepi. Noha od zeme ľahšie sa odpútala, keď sa zeme dotýkala iba jedným prstom, aby dokázal byť rýchlejší pred dravcami. Také nohy mal aj neohipparion.
Neohipparion – bol veľký asi ako mohutný somár, mal ťažšiu hlavu, ale jeho nohy boli dlhšie a šíhle. Pliohippus – došľapoval iba na tretí, teda prostredný prst, ktorý bol už hrubý a mal dokonalé kopýtko. Plesihippus – žil v pliocéne a našli ho v Severnej Ameriky. Z tejto poslednej formy predkov koňa sa vyvinul dnešný kôň nazývaný Equus.
Equus - v západnej Európe v prímorí mal Equus – kôň dostatok šťavnatého krmu, preto sa v priebehu storočí vyvíjal do mohutnejších foriem so stále väčšími nárokmi na množstvo krmu. Kôň, ktorý žil takisto v tejto oblasti, ale na skalnatých územiach, kde bola výživa veľmi skromná, sa naopak zmenšoval, bol ľahší a skromnejší, tým sa stával z neho kôň stredného rámca a veľkosti, bol rýchly, otužilý a málo náročný.

Skupiny

1. Stepné (mongólske) – divoký predok – kertak (kôň przewalskeho): tento kôň žije dosiaľ v stepiach strednej Ázie. Je vysoký 130-150 cm, má hrubú obdĺžnikovú hlavu, kratší, nízko nasadený krk, na ktorom je hustá vzpriamená hriva.
plemená – karbadinský, baškirský, mongolský,...
2. Orientálne (východné) – divoký predok – tarpan (kôň Gmeliniho): žil na stepiach okolo Čierneho a Kaspického mora asi do 60. rokov 19. storočia. Bol vhodný na mäso, usporadúvali sa na neho poľovačky a tým pádom vyhynul. Orientálny kôň, najmä arabský, sa stal zakladateľom celého teplokrvného chovu koní.
plemená – achaltekinský, O 1/1, A 1/1, hannoverský, holštýnsky teplokrvník,...
3. Occidentálne (západné) – divoký predok – kôň Robustus: žil v prímorských krajoch západnej Európy a v údoliach Álp. V miernej klíme, kde boj bujný porast, ktorý poskytoval koňom výbornú potravu, utvárala sa forma mohutného, veľkého a silného koňa, ktorý ale pre svoju hmotnosť bol menej pohyblivý.

Druhé stredisko západného koňa bolo v Alpách, kde podmienky už neboli také priaznivé a výhodné. - 2 -


V tomto prostredí vznikol kôň, ktorý nebol taký mohutný, bol suchší, ale aj odolnejší. Obidve tieto formy koňa boli prapredkami dnešnej skupiny chladnokrvných koní.

4. Nordické (severské) – divoký predok – kôň Gracilis Ewarti: žili predovšetkým v severnej časti Európy, ale aj v strednej a juhozápadnej Európe. Po poslednej ľadovej dobe ustúpila v tejto oblasti step pralesu, v ktorom sa rozšíril predovšetkým ťažký západný kôň a vytlačil malého koňa na sever a do hôr. Patria tu malé kone a pony.








































Chov koní
11. Vývoj arabského koňa


Arabský kôň (OX alebo O1/1)
Pojem arabský kôň sa používa pre plemeno arabského polokrvníka. Preto treba rozlišovať výraz arabský plnokrvník a arabský kôň (polokrvník). Pre arabského plnokrvníka sa tiež používa názov „kuhaylan“ a pre ostatné nečisté kone „kadish“. Skupinu „kuhaylan“ možno rozdeliť na 16 kmeňov, ktoré sa ďalej delia na ďalšie kmene, pričom najznámejšie sú:
Saglawi – vynikajú krásnym zovňajškom
Kuhaylan – najvytrvalejšie a súčasne harmonické a krásne
Mu´niqi – vynikajú rýchlosťou, sú väčšie, dlhšie, majú strmší zadok a chvost pri kluse nemajú charakteristicky zdvihnutý. Pri tomto plemene prevláda jazdecký typ. Je menšieho, kratšieho telesného rámca, pevnej konštitúcie, suché a ušľachtilé, nenáročné a dobre kŕmiteľné. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý charakter a temperament vhodný na jazdecké účely. Arabský kôň je najčistokrvnejším predstaviteľom východného typu. Koní. Je to najkrajší a najušľachtilejší kôň. Na jeho vyšľachtení má značný podiel cieľavedomá plemenárska práca, ktorá sa môže datovať od Mohamedových čias (kedy so štyrmi kobylami prešiel so svojou družinou z Mekky do Mediny. Túto vzdialenosť prešli za 95 hodín). Do Európy prichádza až v stredoveku. Jeho pravlasťou je Arabský polostrov. Najznámejších je päť rodín: Ku-Hai-lan (Koheilan), Sak-la-We (Siglavi), U-Bai-Jan (O Bojan), Hab-Ban (Hodban), Ham-Da-Ne (Hamdani). Podľa inej povesti sú to kobyly zo stáda 20.000 koní, ktoré sa po skončení niekoľkodenného boja bez kŕmenia a napájania vrátili na Mohamedov povel od tečúceho prameňa bez uhasenia smädu. Tým dokázali neobyčajnú poslušnosť a osobitnú odolnosť. Najušľachtilejšieho najkrajšieho arabského plnokrvníka chovajú beduínske kmene Šomar, Anase a Vahabit v kraji Nedžed.

Tento kôň má výšku v kohútiku 148-160 cm, je štvorcového rámca, suchých ušľachtilých tvarov spojených do súladného celku. Všetky pekné tvary arabského plnokrvníka a arabského koňa sú spojené do harmonického celku štvorcového rámca na rozdiel od obdĺžnikového rámca anglického koňa. Chod arabského koňa je priestranný, veľmi energický. Pri niektorých kmeňoch (Shagya) sa vypestoval vysoký chod. Pokiaľ ide o zafarbenie, najrozšírenejšie sú beluše a ryšiaky, hnedáky najmenej je vraníkov. Arabský kôň má aj vynikajúce fyziologické vlastnosti, ako tvrdosť, vytrvalosť, skromnosť, živý až vznetlivý temperament. Práve pre tieto vlastnosti sa arabský kôň používa aj dnes na vnášanie týchto vlastností do chovov, v ktorých chýbajú. V Európe takmer nie je teplokrvné plemeno koní, v ktorého žilách by nekolovala arabská krv. Predovšetkým je to anglický plnokrvník. Chov koní
12. Vývoj plnokrvníka a polokrvníka

Anglický plnokrvník (A1/1 alebo XX)

Do Anglicka priviezli v 17. storočí mnoho arabských koní, a to nielen žrebcov, ale aj kobýl. Potomstvo týchto kobýl sa vyznamenalo na dostihovej dráhe. Neskôr sa tieto kobyly nazývali „royal mares“. V tom čase, okolo roku 1680, sa začalo s chovom anglického plnokrvníka. Rodičia tohto koňa sú zapísané v Plemennej knihe anglického plnokrvníka (založená v r. 1803), ktorá bola súčasne uzavretá, čo znamená, že sa do nej nemôže zapísať nijaký kôň, ktorý svojimi predkami z obidvoch strán nenadväzuje na niektorého z predkov zapísaných do prvého zväzku Stud Book, ktorý vyšiel v roku 1791. Neskôr vyšli v Anglicku ďalšie zväzky plemennej knihy plnokrvníkov. Podobné plemenné knihy anglických plnokrvníkov sa zakladali aj v ostatných štátoch, aj u nás. Všetky nadväzujú na anglickú General Stud Book. Všetky dnešné A 1/1ky smerujú len k niekoľkým málo predkom. Z nich sú veľmi dôležité najmä tri arabské žrebce, zakladatelia A 1/1:
- Byerley Turc (vraník), najvýznamnejším reprezentantom tejto línie je žrebec Herold uliahnutý roku 1758. Táto línia má význam pre náš chov koní, lebo na ňu nadväzuje a k nej patrí plnokrvník Furioso.
- Darley Arabian – stal sa zakladateľom najrozšírenejšieho a najdôležitejšieho kmeňa A 1/1. Dnes nenájdeme A 1/1, ktorý by nemal vo svojom rodokmeni krv tohto žrebca. Najdôležitejším zástupcom tohto kmeňa je žrebec Eclipse uliahnutý roku 1764, ktorý na dostihovej dráhe nebol porazený.
- Godolphin – nie je v chove A 1/1 veľmi rozšírený. Do tejto línie patrí plnokrvný žrebec Przedswit, ktorý založil plnokrvný kmeň Przedswit. K tomuto kmeňu patrí aj plnokrvník Behistoun, víťaz najväčšieho svetového dostihu Washington D.C.

International a pôsobil v slovenskom chove anglického plnokrvníka ako plemenník. Je vyšľachtený na maximálnu rýchlosť v cvale. Má mať dobrú hornú líniu s výrazným kohútikom, dlhú šikmú lopatku, dlhý chrbát, primeranú šírku a hĺbku hrudníka, korektný a suchý fundament. Rámec A1/1 je obdĺžnikový. Dnešný A1/1 sa však od svojich orientálnych predkov neodlišuje len morfologickými vlastnosťami, ale aj fyziologickými vlastnosťami. Arabský kôň je veľmi skromný a výborne zužitkuje krmivo, je vytrvalý, menej rýchly. Naproti tomuto A1/1 je veľmi náročný, naopak veľmi rýchly, ale menej vytrvalý. Farba orientálnych koní je často biela, táto farba je pri A1/1 najvzácnejšia. Dostihová sústava bola postupne rozširovaná tak, aby preverovala anglické plnokrvníky všetkých výkonnostných typov:
- šprintéry – v dostihoch na vzdialenosť 1000 –1300 m
- míliari – na 1400 – 1850 m
- kone na stredných tratiach – na 1900 – 2100 m
- derby kone – na 220- 2500 m
- vytrvalcov – na 2800 m a viac
Chov A1/1 je rozšírený po celom svete, má značný význam, pretože sa používa v početných chovoch teplokrvných koní na rozšírenie krvnej základne, prípadne na spevnenie konštitúcie alebo na oživenie temperamentu. Ďalej sa používa na zošľachtenie chovu, na korekciu niektorých telesných tvarov, ako je spevnenie hornej línie, zvýraznenie kohútika a pod. - 2 -


Anglický polokrvník (A1/2)

Tento kôň vzniká párením anglickej polokrvnej kobyly s anglickým polokrvným žrebcom alebo párením A1/1 žrebca s teplokrvnou kobylou alebo naopak. A1/1 vzniká aj vtedy, keď A1/1 alebo A1/2 žrebca párime s kobylou teplokrvného typu bez plemennej príslušnosti. Ak A1/2 má vo svojom rodokmeni značný podiel A1/1, hovoríme, že taký polokrvník je „vysoko v krvi“, alebo sa tiež nazývajú „ilegálne plnokrvníky“. Tento kôň vlastní najmenej 51 % podiel krvi anglického plnokrvníka. Je to veľmi ušľachtilý typ jazdeckého alebo dostihového koňa živého temperamentu. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý telesný rámec, na vynikajúcu mechaniku pohybu, najmä v cvale na vytrvalosť a pevnú konštitúciu. Keďže polokrvných kmeňov je viac, môžeme uviesť len niektoré (napr. kmeň Furioso založený plnokrvným žrebcom Furiosom, Przedswit atď.).
Kmeň Furioso
Tento kmeň vznikol v roku 1841 v maďarskom žrebčíne Mezöhegyes. Založil ho A1/1 hnedák Furioso uliahnutý roku 1836. Kmeň Furioso sa u nás značne rozšíril v žrebčínoch, ako aj v krajinskom chove, hlavne v Kladruboch, Motešiciach a Albertovci. Je predstaviteľom všestranne užitočného koňa.

Jeho zovňajšok predstavuje predovšetkým stredne vysoký a mohutný rámec teplokrvníka a dobre zužitkujú krmivo, sú tvrdé a všestranné.
Kmeň Przedswit
Tento kmeň založil A1/1 žrebec Przedswit uhliahnutý v roku 1872, pôsobil najprv žrebčíne v Piberi a neskôr v oblasti bývalého žrebčína v Nemošiciach. Zo žrebčína v Piberi bol chov premiestnený do Radovca a príslušníci z tohto kmeňa sa zaraďovali do Čiech i na Moravu. Príslušníci línie po Przedswit VII. Boli ryšiaky veľmi ušľachtilých tvarov v polokrvnom type a viac prestavovali jazdeckého koňa. Druhá línia, Przedswit V., predstaviteľmi boli mohutnejšie polokrvníky v type záprahového (ťažného) koňa. Zovňajškom sa príslušníci kmeňa Przedswit podobajú koňom kmeňa Furioso a to preto, že vo všetkých žrebčínoch (aj u nás) boli premiešané s týmto kmeňom. Preto by sa teda malo skôr hovoriť o spoločnom kmeni Furioso-Przedswit. Kmeň North Star
Tento kmeň založil v maďarskom žrebčíne Mezöhegyesi A1/1 žrebec North Star. Bolto vraník uliahnutý roku 1844. Kmeň sa ďalej udržiaval a rozširoval len vo svojom materskom žrebčíne, ale ani tam sa neuchoval čistý, ale v kombinácii s kmeňom Furioso. Príslušníci kmeňa North Star sú hnedáky, pričom sa zovňajškom veľmi podobá kmeňu Furioso, líšia sa iba menšou súladnosťou a najmä hrubšou hlavou, ktorá býva niekedy aj oblúkonosá.













Chov koní
13. Plemená koní chované v SR a ČR
















































Chov koní
14. Zahraničné plemená – najznámejšie

Rozdelenie plemien koní podľa ich upotrebiteľnosti

1. Plemená záprahových koní – tu patri kone veľkého telesného rámca s hmotnosťou až 1.000 kg. Sú to kultúrne plemená, plemená chladnokrvných koní.
Belgický kôň – pochádza z Belgicka, kde dosiahol najväčší rozkvet v 13. až 15. storočí, keď sa používal ako rytiersky kôň. Chvost tomuto koňovi v Belgicku kupírujú, hlava belgického koňa je ťažká, mäsitá, niekedy ušľachtilejšia, oči sú menšie, často vpadnutejšie. Krk je veľmi široký, väčšinou kratší, kohútik nie je zreteľný, chrbát býva mäkší, voľnejší, bedrá dlhšie (majú 6 stavcov), zadok je široký s mocným svalstvom, mocné svalstvo prechádza aj na predkolenie.
Shireský kôň (šajrský) – vznikol v strednom Anglicku, kde sa choval kôň ťažkého rázu, ktorý mal krv starých vojnových koní, tzv. War horses. V nich prúdila krv dovážaných čiernych flanderských koní nazývaných black horses. Neskôr sa tu používali aj clydesdalské žrebce.
Hafling – meno dostal podľa dediny Hafling. Chová sa hojne v Tirolsku, najmä v okolí miest Bolzano a Merano. Vznikol krížením menšej formy tirolského norika s arabskými žrebcami kmeňa El Bedavi a Dahoman. Používa sa aj ako jazdecký kôň pre deti, aj v záprahovej turistike.

V exteriéri sa kladie dôraz na ušľachtilú hlavu s konkávnym profilom nosa, dlhým dobre nasadeným krkom, výrazným kohútikom, šikmou lopatkou a dobre formovaným zadkom. Zásadne sa požaduje ryšavá farba srsti a svetlá hriva.

2. Plemená kočiarových koní (karosiérov) – záprahové kone ľahšieho typu, hmotnosť býva do 750 kg. Patrí napr.:
Oldenburský kôň – pochádza z frízskeho koňa, ktorý sa krížil s orientýlnymi, tureckými a španielsko-talianskymi žrebcami. Neskôr mu primiešali krv clevelandských a yorských koní a napokon normanských koní a v malej lmiere aj A1/1. Dnešný oldenburský kôň predstavuje najmohutnejšieho teplokrvného koňa. Hackney – vznikol krížením yorkshirských kobýl s norfolkskými klusákmi, krížence sa zošľachťovali A1/1 žrebcami, ktoré vynikali vysokým klusom.

3. Plemená jazdeckých koní – kone s hmotnosťou do 600 kg. Sú to kultúrne, prechodné plemená, svojím spôsobom aj niektoré primitívne plemená. Tu patrí napr.:
Achaltekinský kôň – odchoval ho kmeň Achal-Teke, ktorý sídli v južnej časti Turkménska v okolí mesta Ašchabad (blízko iránskych hraníc). V tomto kraji chovali oddávna vynikajúce kone. Achaltekinský kôň sa pokladá za najčistejšieho potomka iránskych (perzských) koní. Je to kôň u nás neobvyklého jazdeckého typu, vyskytujú sa v ryšavej, čiernej a sivej farbe, ale najnápadnejšia je plavá s kovovým leskom, vyskytuje sa tiež striebristá farba.
Donský kôň – donského koňa chovali donskí kozáci. Je vytrvalý, rýchly a skromný. Pri jeho šľachtení sa však primiešavala krv mongolských a orientálnych koní, ukoristených v bojoch s nepriateľom. Svojím typom zodpovedá menšiemu ľahšiemu jazdeckému koňovi.

4. Plemená koní s kombinovanou úžitkovosťou – dajú sa použiť tak na športovo-jazdecké účely, ako aj v záprahu. Patria do nej kone kultúrnych, prechodných i primitívnych plemien, ako napr.:
- 2 -


Hannoverský kôň – sa v najstaršom období zošľachťoval španielskym koňom. Neskôr sa v chove uplatnili holštajnský a meklenburský kôň a v poslednom čase A1/1. Jeho chov sa sústreďuje v žrebčíne Celle v Hannoversku, založenom v roku 1753. V chove boli dva
chovné smery, jeden smer chovu ušľachtilého jazdeckého koňa, druhý smer mohutnejšieho kočiarového koňa. Časté zmeny v chovnom smere spôsobili značnú nevyrovnanosť hannoverského koňa. Až po rozhodnutí chovať obidva tieto smery popri sebe sa zaznamenal značný pokrok tak v tvarovej, ako aj v rámcovej konsolidácii hannoverského koňa.
Holštajnský kôň – chová sa v najsevernejšej časti SRN, v spolkovom štáte Šlezvicko-Holštajnsko.

Pochádza z domácich kobýl ťažkého typu, ktoré sa zošľachťovali španielskymi žrebcami, neskôr hannoverskými žrebcami a yorkshirskými žrebcami z Anglicka. Dnešným cieľom chovateľov tohto plemena je kôň predstavujúci ušľachtilého jazdecko-kočiarového koňa stredného rámca, harmonického, pohyblivého, so živým temperamentom, hrubej kostry.
Hunter – pochádza z Írska. Nie je to vlastne plemeno, ale úžitkový kríženec, ktorý vznikol krížením mohutných a kostnatých žrebcov A1/1 s najmohutnejšími yorskhirskými a hackneyskými kobylami, ako aj s kríženkami, ktoré majú z matkinej strany chladnokrvné kobyly shire, clydesdale a pod.
Angloarabský kôň – tento kôň vzniká párením anglického koňa s arabským. Rozlišujú sa angloarabské plnokrvníky a polokrvníky. Angloarabské plnokrvníky vznikajú párením A1/1 žrebca s arabskou plnokrvnou kobylou a naopak. Pripomína zovňajškom niekedy arabského koňa, inokedy anligckého koňa. Spravidla dosahuje väčšiu výšku než arabské kone, v kohútiku máva okolo 170 cm. Jeho hlava býva ušľachtilá, suchá, šťučia, s veľkým okom výrazná. Má pekný krk, vždy výrazný kohútik, pevný kratší chrbát, šírkové rozmery sú väčšie než pri A1/1. Častejší je štvrcového než obdĺžnikového rámca. Farba jeho srsti je po arabskom predkovi najčastejšie biela. Sú obľúbené v južnom Francúzsku, používajú sa ako vynikajúce jazdecké kone. Angloarabský kôň sa choval v bývalom žrebčíne v Hostoune na Šumave, kde vychovali angloarabský kmeň Star of Hannover.

5. Plemená pony a malých koní
Shetlandský pony – pochádza zo Shetlandských ostrovov, ktoré ležia severne od Škótska. Má malú krátku hlavu, kratší a široký krk, kohútik je málo výrazný, chrbát dosť dlhý, veľmi široký a pevný, zadok svalnatý. Nohy majú krátke so stredne dlhými štetkami. Veľmi dlhé chlpy sú najmä na lícach a na spodnej časti hlavy. Dosahuje výšku v kohútiku okolo 80 cm. Najčastejšie je to hnedák alebo vraník, ale vyskytujú sa aj strakoše. Chov koní
14. Zoohygiena v chove koní
Je náuka o celkovom pôsobení vonkajšieho prostredia na organizmus domácich zvierat. Úlohou chovateľov je usmerňovať a zabezpečovať tieto činitele tak, aby chránili zdravie chovaných zvierat. Tým sa zabráni nielen stratám v dôsledku zníženia alebo úplného zaniknutia dočasnej, prípadne i trvalej úžitkovosti zvierat, ale aj prípadným stratám uhynutím, a tým aj finančným stratám. Prísnym dodržiavaním hygienických zásad sa zamedzí nielen uhynutie zvierat, ale aj ich ochorenie. Hygiena ovzdušia – na hygienu ovzdušia chovateľ môže pôsobiť iba v rámci maštale.

Maštaľný vzduch obsahuje v porovnaní s atmosferickým vzduchom asi o 1 % menej kyslíka, obsahuje však viac oxidu uhličitého, taktiež obsahuje čpavok a sírovodík, ktorých množstvo závisí od priestrannosti a obsadenia maštale. Oba tieto plyny sú pre zdravie koní škodlivé. Taktiež je pre kone škodlivý organický a anorganický – minerálny prach, preto sa kone nemajú chovať v blízkosti prašných ciest s intenzívnou prevádzkou a v blízkosti sídlisk. Hygiena pôdy – z hľadiska fyzikálnych vlastností sú najlepšie hrubozrnné pôdy, sú kypré, priepustné, vhodné jednak na stavbu maštalí, jednak na zakladanie výbehov a pasienkov, ako aj na pestovanie zeleného krmu, sena a zrnovín. Chemické zloženie pôdy je dôležité pre jej úrodnosť, pre akosť krmív vyjadrenú obsahom živín. Biologické vlastnosti pôdy ovplyvňujú mikroorganizmy. Niektoré z nich sú však patogénne a sú príčinou chorôb. Tiež môže byť pôda zdrojom cudzopasníkov. Hygiena vody – voda je hlavnou súčasťou telesných tkanív, krvi a lymfy, ktoré jej obsahujú 50-70%. Voda je rozpúšťadlom pri fyziologických a chemických pochodoch v tele pri trávení, zažívaní a celej látkovej premene. Pomocou nej odchádzajú odpadné látky z tela von, preto ju kôň potrebuje v značnej miere. Pitná voda je okrem toho aj dôležitým zdrojom minerálnych látok. Z potokov, riek je voda mäkká a bohatá na minerály, ale môže byť znečistená rôznymi prímiešaninami. Najvhodnejšia je voda zo studní a podzemných prameňov.
Hygiena krmív pre kone – ochorenie koní môže zapríčiniť nielen nedostatočná kŕmna dávka, ale aj zdravotne chybné krmivo, ktoré môžu byť znečistené pieskom, prachom, blatom alebo chemickými látkami alebo znehodnotené jedovatými rastlinami, ako sú jesienka, blen, bolehlav, vranie oko, iskerník. Skrmovanie slamy alebo sena napadnutého hrdzou alebo sneťou spôsobuje nechutenstvo, hnačky a koliky, prípadne i nervové poruchy. Nedostatok alebo nadbytok minerálnych látok a vitamínov býva tiež príčinou zdravotných porúch koní. Hygiena pasienkov – pre začiatkom pasenia, prípadne počas pastevného obdobia treba zistiť, či pasienok nie je zdrojom cudzopasníkov alebo mikróbov. Na pasienkoch sa majú vysádzať stromy a zriaďovať prístrešky, ktoré poskytujú koňom tieň, tiež treba zabezpečiť hygienické napájanie a na pasienkoch sa majú zberať výkaly, v ktorých sú vajíčka škrkaviek a rozhŕňať krtince, prípadne mraveniská.
Hygiena maštalí pre kone – teplota vzduchu v maštali pre kone má byť min. 6 C, optimálne 12 C a maximálne 25C, relatívna vlhkosť vzduchu má byť 75 %, max. 80%.

Na udržiavanie mikroklímy v maštali má priaznivý vplyv vetranie, najlepšie a najúčinnejšie je vetranie drevenými vetrákmi umiestnenými pod stropom maštale a výparníkmi v stenách štítov, alebo elektrickými ventilátormi. Maštaľ sa má aspoň dvakrát do roka vybieliť vápnom, do ktorého sa pridá dezinfekčný prostriedok. Hnojisko má byť podľa možnosti betónové a nepriepustné, tiež ho treba občas dezinfikovať.
Hygiena ošetrovania koní – ošetrovaním koní sa predchádza nielen ich ochoreniu, ale upevňuje sa aj ich zdravie, prípadne výkonnosť. Patrí tu čistenie kože, srsti, hrivy, chvosta, očí končatín a kopýt. Srsť na celom tele sa má každý deň čistiť, prípadne v lete umývať a strihať. V lete sa majú kone aj kúpať alebo aspoň brodiť. Úžitkové kona kone v tréningu treba podkúvať a chovným koňom upravovať kopytá, a to najmenej raz za 6 – 8 týždňov.



























Chov koní
15. Plemenitba koní, vplyv prostredia a dedičnosti na utváranie plemien a vlastností.

Plemenitba je zámerné rozmnožovanie hospodárskych zvierat za súčasného zlepšovania morfologických, fyziologických a najmä úžitkových vlastností. Z chovateľského hľadiska je žiadúce, aby odchýlky od štandardu vnútri určitého chovu boli čo najmenšie. To znamená, že napr. v žrebčíne s chovom A1/1 má byť stádo vyrovnané nielen zovňajškom, ale aj výkonom. Kobyly chovného stáda by teda pred zaradením do chovu mali vykazovať popri dobrom zovňajšku aj určitý výkon na dostihovej dráhe. Na dosiahnutie a udržanie, prípadne na zvýšenie štandardu plemena má značný vplyv prostredie, v ktorom sa organizmus vyvíja a v ktorom žije.
Ani dva z celkového počtu niekoľko desiatok tisícov plnokrvníkov nie sú rovnaké z hľadiska exteriéru, alebo z morfologického hľadiska, ani z fyziologickej (výkon) alebo psychickej stránky. Pri jednotlivých plnokrvníkoch nájdeme určité odchýlky, ktoré vznikajú vplyvom prostredia a premenlivosti organizmu. Príčiny, ktoré spôsobujú odklad organizmu od cesty vývoja obvyklej pre daný druh zvierat a ktoré utvárajú zmeny činnosti tkaní a orgánov, teda príčiny premenlivosti, sú prostredie, tréning a dedičnosť.
Prostredie – činitele, ktoré pôsobia na život a na vlastnosti zvierat – podnebie (teplota, vlhkosť, svetlo a jeho intenzita, nadmorská výška, tlak vzduchu), pôda a výživa z nej (druh krmu, jeho akosť a obsah živín, jeho množstvo), ustajnenie (mikroklíma), domestikácia, plemenárska práca (výber a kastrácia). Kedy prevládal názor, že organizmus zvieraťa je jedine produkt klímy a pôdy v miestach, kde zviera žije.

S pokračujúcou domestikáciou však čím ďalej tým viac nadobúda pri premenlivosti domácich zvierat prevahu nad vplyvom klímy a pôdy vplyv zásahov človeka chovateľa, prípadne jeho chovateľská práca. Činitele podnebia sa na vývine znakov a vlastností organizmu uplatňujú jednak priamo – pôsobia na všetky bunky tkanív, žliaz, kože, kožných útvarov a ústrojov a najmä na látkovú premenu a nepriamo – účinkujú na množstvo a akosť krmu, ktorý je ďalším rozhodujúcim činiteľom pre vývin, rast a úžitkovosť domáceho zvieratstva. Príkladom premenlivosti organizmu vplyvom kumulatívneho pôsobenia podnebných činiteľov a výživy na organizmus je vznik štyroch základných skupín koní, hoci pochádzajú z prapredkov jednotného typu. Prvá skupina vznikla v stredoázijských stepiach, kde sú skromné podmienky výživy, a tak vznikli kone menšieho rámca, hrubých, hranatých telesných tvarov s hrubšou srsťou, neobyčajne otužilé, tvrdej konštitúcie, vytrvalé, nenáročné na výživu.
Druhá skupina vznikla v krajoch okolo Kaspického a Čierneho mora, kde je podnebie s vysokými teplotami a lepšími podmienkami výživy, vznikli kone stredného rámca, ľahkej kostry, veľmi ušľachtilých telesných tvarov, s jemnou kožou, krátkou a jemnou srsťou, odolné a vytrvalé.
Tretia skupina vznikla v severozápadnej Európe, mala veľmi priaznivé, mierne klimatické podmienky a bohatú šťavnatú výživu, vznikli kone veľkého rámca, veľmi mohutnej, ale lymfatickej hubovitej kostry a náročné na množstvo potravy.
Štvrtá skupina žila v drsných klimatických podmienkach a v skromných výživových podmienkach na ostrovoch severne od Anglicka a v Škandinávii. V dôsledku nedostatku potravy dosahovali v kohútiku necelých 100 cm a ich hmotnosť nepresahovala 100 kg, mali neobyčajne hustú a najmä v zime dlhú srsť, boli to kone nenáročné, odolné a vytrvalé. Dedičnosť je to schopnosť organizmov uchovávať a odovzdávať určité znaky a vlastnosti potomstvu. Vplyvom dedičnosti prenášajú organizmy z generácie na generáciu na svoje potomstvo určité znaky a vlastnosti, a preto sú si navzájom podobné zovňajškom a schopnosťou vyžadovať a istým spôsobom reagovať na životné podmienky. Jednotlivé znaky a vlastnosti organizmov sa nededia priamo, ale dedia sa vlohy pre ich vznik. Sú podmienené génmi veľkého účinku a nazývajú sa kvalitatívne znaky (telesné tvary alebo zafarbenie srsti zvieraťa). Súhrnnému dedičnému založeniu jedinca hovoríme gynotyp. Fenotyp je funkcia genotypu a prostredia.

Vzájomné pôsobenie dedičného základu a prostredia sa nazýva interakcia genotypu a prostredia: pre praktický chov hospodárskych zvierat má závažné dôsledky.
1. Morfologické znaky dedia kone podľa zákonov dedičnosti (telesný rámec koňa)
2. Fyziologické vlastnosti (kŕmiteľnosť, konštitúcia, temperament, charakter alebo rýchlosť) sa správajú takisto zákonmi dedičnosti.
3. Niektoré nedostatky a chyby koní sa považujú za vrodené. Ide najmä o špánok, srnčiu a zajačiu kosť, krúžok, ktoré sa nededia priamo, ale dedí sa spravidla mechanicky chybná stavba príslušnej časti končatiny, ktorá potom prispieva k vzniku tejto chyby,

















Je cieľavedomé rozmnožovanie hospodárskych zvierat, ktorým sa sleduje zlepšenie morfologických a fyziologických, najmä však úžitkových vlastností, jej cieľom je neustále zlepšovať výkonnostný potenciál koní. Zabezpečiť tento cieľ pomáha niekoľko spôsobov, ktoré môžeme v zásade rozdeliť na čistokrvnú plemenitbu, príbuzenskú plemenitbu a kríženie.

Metódy plemenitby

1. Čistokrvná plemenitba – homogénna (rovnoradá)
- heterogénna (rôznorodá)

a) líniová – nadviazať na genealogickú líniu progres. predka, zakladá 1 žrebec s výbornou výkonnosťou a jeho synovia sa používajú na čistokrvnú plemenitbu s kobylami tiež po tom istom žrebcovi (Catalin – skokan, Przedswit – drezúra)

b) medzilíniová – spojenie dvoch línií

2. Medziplemenné kríženie – rýchle zlepšenie úžitkových vlastností koní
a) úžitkové – jednorázové (hucul + norik)
b) prevodné – zošľachťovanie po 3-4 gen.
c) kombinačné – plemenotvorné jednoduché, zložité (na tvorbu nového plemena)
d) preliatie krvi – jednorázové (nonius + OR)

3. Príbuzenská plemenitba má upevniť požadované vlastnosti svojich predkov
a) úzka – I. a II. stupeň príbuznosti – otec a dcéra (hrozí depresia – zrútenie – inbreeding depresia)
b) blízka III. a IV. stupeň – uplatňuje sa v chove koní
c) vzdialená V. a > stupeň
d) osvieženie krvi – jednorázové, využitie „priestorovej izolácie“ (z iného prostredia)















































Chov koní
16. Spôsoby plemenitby – metódy a význam. Definícia pojmov druh, plemeno, kmeň, línia, rodina, čistokrvnosť, plnokrvnosť

Plemenitba koní sa robí podľa vopred určeného konečného cieľa. Ak chceme napr. chovať kone pre rovinné dostihy, musíme chovať A1/1 čistokrvnou plemenitbou. Keď máme produkovať kone najťažšie práce, rozhodneme sa pre chov belgického, shireského koňa a pod. Aj tieto kone by sme chovali čistokrvne. Ak potrebujeme všestranne použiteľného koňa, môžeme chovať čistokrvne také plemeno, ktoré bolo na tento účel vyšľachtené.

Môžeme tiež vzájomne krížiť dva alebo viaceré plemená, prípadne krížiť dva plemenné skupiny koní.
Druh – skupinu zvierat, ktoré sú si podobné, sú schopné navzájom sa páriť a plodiť potomstvo, ktoré je schopné ďalej sa rozmnožovať.(kôň, hovädzí dobytok, pes, králik)
Plemeno – skupina zvierat, ktoré patria tomu istému druhu. Majú rovnaký fylogenetický pôvod a zhodujú sa v určitých tvarových znakoch a vo výkonnostných, úžitkových i duševných vlastnostiach (kladrubský kôň, lipický, arabský, A1/1), dnes existuje vyše 350 plemien koní.
Kmeň – skupina jedincov samčieho pohlavia, ktoré sa od ostatných príslušníkov toho istého plemena líšia tým, že vynikajú určitou vlastnosťou alebo aj viacerými vlastnosťami a svojím pôvodom po otcovi smerujú na jedného známeho predka. Z najznámejších kmeňov koní je A1/2 kmeň Furioso. K nemu paria všetky žrebce, ktoré svojím pôvodom zo strany otca smerujú na zakladateľa tohto kmeňa A1/2 Furioso, ktorý sa uliahol roku 1836 v žrebčíne v Mezöhegyesi v Maďarsku.
Línia – je dostatočne početná skupina zvierat určitého plemena od toho istého spoločného, príbuzensky blízkeho predka, majúca zhodné vlastnosti, ktorými sa odlišuje od iných zvierat toho istého plemena. Poznáme líniu genealogickú a plemennú. Z príslušníkov genealogickej línie (zahŕňa všetkých samčích potomkov) sa na základe výsledkov pripárovania vyberá najlepší plemenník ako prípadný zakladateľ budúcej plemennej línie. Plemenná línia je početnejšia skupina samčích zvierat. Spravidla sa tvorí príbuzenskou plemenitbou a udržuje si vlastnosti zakladateľa plemenným výberom približne v priebehu 5-6 generácií. Nevhodné línie skoro zanikajú. Najlepší plemenník sa stáva pokračovateľom línie.
Rodina – skupina zvierat pochádzajúcich od spoločného predka – tieto zvieratá sa vyznačujú určitými charakteristickými vlastnosťami – s najmenšími rozdielmi v dedičnom založení.
Čistokrvnosť – čistokrvné označujeme zvieratá, ktorých predkovia sa v celom rade predchádzajúcich generácií nepárili s príslušníkmi iných plemien. Pri koňoch hovoríme o čistokrvnom lipickom koňovi, čistokrvnom orlovskom klusákovi, čistokrvnom A1/1.
Plnokrvnosť – plnokrvník – plemeno koní chované tri storočia v čistokrvnej plemenitbe, toto plemeno dosahuje najväčšiu možnú rýchlosť. Je ním A1/1. Počas mnohých generácií sa chovajú v čistokrvnej plemenitbe a pôvod ich rodičov možno doložiť záznamom v uzavretej plemennej knihe.



























Spočíva v tom, že sa pária jedince nielen jedného a toho istého druhu, ale aj toho istého plemena. Tak napr. na lipickú kobyly pripustíme lipického žrebca a pod. O potomkovi takejto plemenitby hovoríme, že je čistokrvný. Čistokrvnú plemenitbu používame vtedy, keď chceme plemenné vlastnosti na potomstvo nielen preniesť, ale ich aj udržať.

Tak napríklad, ak chceme pri anglickom plnokrvníkovi dosiahnuť maximálnu rýchlosť, tak na A1/1 kobylu pripustíme A1/1 žrebca. Súčasne okrem fyziologických vlastností sa usilujeme zlepšiť alebo udržať niektoré morfologické vlastnosti, ako napr. pri arabskom koňovi šťučiu a pri kladrubskom koňovi oblúkonosú hlavu. Ak je poče jedincov plemena chovaného čistokrvnou plemenitbou veľký, môžeme čistokrvnú plemenitbu uskutočňovať stále. Ak je ich počet malý, dochádza k príbuzenskej plemenitbe. Líniová plemenitba je najvyšší stupeň čistokrvnej plemenitby. Ak sa robí plemenitba vnútri každého kmeňa jedného plemena. Napríklad pri A1/2 sú tri základné kmene: Matchem, Eclipse a Herod a plemenitba v každom kmeni zvlášť je líniová plemenitba.

Medzilíniová plemenitba ak sa robí plemenitba medzi líniami jedného plemena, napr. Matchem + Eclipse.































Chov koní
1. Medziplemenné kríženie – význam a metódy

Pri medziplemennom krížení napr. párime dva kone, ktoré patria dvom rozličným plemenám alebo dokonca dvom rôznym plemenným skupinám. Ak párime dva jedince, z ktorých jeden je teplokrvný a druhý chladnokrvný, ide o heterogénne kríženie. A ak párime dva teplokrvné kone rôznych plemien, hovoríme o homogénnom krížení. Pre zlepšenie úžitkových vlastností koní:
a) úžitkové – jednorázové (hucul + norik) – robí sa najviac párením dvoch plemien, ktoré patria do rozdielnych plemenných skupín. To znamená, že sa pári teplokrvník s chladnokrvníkom a produkujú sa úžitkové krížence,
b) prevodné – zošľachťovanie po 3-4 gen. – úlohou prevodného (vyhladzovacieho) kríženia v chove koní je zlepšiť málo produktívne plemeno tým, že kobyly tohto plemena sa sústavne zapúšťajú žrebcami iného plemena, ktorým chceme pôvodné plemeno zlepšiť. Kobyly, produkty tohto kríženia, sa znova a sústavne zapúšťajú žrebcami zlepšujúceho plemena,
e) kombinačné – plemenotvorné, (na tvorbu nového plemena) – ním sa krížením dvoch alebo viacerých plemien koní a ďalším vzájomným párením potomkov v nasledujúcich generáciách usilujeme utvoriť nové plemeno. Toto plemeno by malo mať nielen dobré vlastnosti obidvoch východiskových plemien, ale aj ďalšie požadované vlastnosti, ktoré východiskové plemená nemajú. Môže byť jednoduché (pária sa zvieratá dvoch východiskových plemien) a zložité kombinačné kríženie (na párenie sa použijú zvierará viacerých plemien),
f) preliatie krvi – jednorázové (nonius + OR)



























Chov koní
17.

Plemenný výber

Ak chceme vyberať jedince na chov, musíme si najprv uvedomiť, na aký účel budeme kone chovať. Podľa toho si najprv zvolíme vhodné plemeno. Ak chceme chovať kone pre dostihy (rovinné, prekážkové alebo klusácke), budeme chovať A1/1, A1/2 vysoko v krvi alebo americké klusáky. Ak chceme produkovať kone pre športové jazdecké účely, rozhodneme sa pre A1/2, alebo východopruské, hannoverské, angloarabské a pod. Pre ťažký záprah budeme chovať niektoré z chladnokvných koní (norik).
Môže byť: negatívny – brakovanie (vyradenie z chovu) pred výkonnostnými
skúškami
pozitívny – a) hromadný (po výkonnostných skúškach)
b) individuálny (párenie)

Požiadavky na výber koní do plemenitby
1. Pôvod koňa – štúdium rod. predkov, KM ČAS, AŠN
2. Plemenný typ – posúdenie – rozmery – VTPH, Super Elita, E, I., II., III. trieda
3. Exteriér
4. Mechanika pohybu – kvantitatívne vlastnosti, kvalita skok. štýlu
5. Úžitkové vlastnosti – temperament, charakter, jazditeľnosť, výkon, konštitúcia,
reprodukcia

Nové metódy uplatňované v plemenitbe koní:
1. Inseminácia biotechnologické metódy
2. Embryotranter
3. Nový reglement. systému výkonnostných skúšok
4. Centran. stanica testácie žrebcov – KÚ I. st.
5. Šport. testácie žrebcov
6. Kontrola dedičnosti plemenníkov KÚ II. st. Chov koní
18. Žrebnosť kobýl – prejavy žrebnosti


už mám














































Chov koní
19. Pôrod, priebeh pôrodu, ošetrenie po pôrode matky i žriebäťa


už mám















































Chov koní
20.Starostlivosť o žriebä od narodenia do odstavu

už mám
















































Chov koní
21.Starostlivosť o žriebä od odstavu do výcviku

Vo vývine žriebäťa je najdôležitejšie obdobie do veku jedného roka, pričom v tomto období je najkritickejším štádiom odstav žriebät. Čím neskôr sa žriebä odstavuje, tým priaznivejšie je to pre jeho vývin. Zaužívaný je odstav od 6. mesiaca života žriebäťa. Žriebä sa odstavuje niekedy postupne, inokedy odrazu. Postupne sa žriebä odstavuje tak, že sa navyká na kratšiu i dlhšiu neprítomnosť matky, napr. keď je za nepriaznivého počasia kobyla vonku, kde pracuje, a žriebä zostáva doma. Takto sa žriebä postupne navyká na neprítomnosť matky a zvykne si už aj na uviazanie.

Ku kobyle sa púšťa tri raz denne, neskôr len dva, potom iba raz a napokon sa odlúči od kobyly úplne. Kobyla potom pomaly stráca mlieko, až ho pri odstavení žriebäťa stratí celkom. Po odstavení kŕmenie kobyly upravujeme tak, aby sme znížili jej produkciu mlieka, pričom je veľmi dôležité oddájať mliek kobyle, aby sa jej nezatvrdlo alebo nezapálilo vemeno.
Žriebä pred odstavom pomaly navykáme na ohlávku a uväzovanie. Odstavené žriebätá sú odlúčením od svojej matky veľmi znepokojené. Behajú po maštali, erdžia, smútia za matkou a niekedy aj dva dni takmer nežerú. Počas týchto dvoch až troch dní zostávajú v maštali, nepúšťajú sa ani na pasienok, ani do výbehu. Žriebätá plnokrvného plemena po odstave má svoj samostatný box, v ktorom sa odchováva až do preradenia do základného výcviku. Lepšie je však do boxu dať dve žriebätá. Odstavené žriebätá sa musia kŕmiť ľahko stráviteľnými krmivami, treba živočíšne bielkoviny obsiahnuté v mlieku nahradiť bielkovinami rastlinnými, pričom dôležité sú stopové prvky a minerály. Odstaveným i starším žriebätám zisťujeme prírastky rozmerov i hmotnosti a kontrolujeme ich kondíciu. Veľmi význam pre nich má aj pohyb, vplýva na spevnenie a rozvoj svalstva, šliach a kostry, ako aj na látkovú premenu, a tým aj na celkový vzrast žriebäťa. V chove všetkých plemien koní s výnimkou A1/1 sa vo veku okolo jedného roku robí negatívny plemenný výber žriebät. Žrebčeky, ktoré nie sú vhodné na plemenitbu, sa kastrujú, aby sa prípadne mohli ďalej odchovávať spolu s kobylkami v maštaliach i na pasienkoch. Žriebä je po odstave bezradné, nedôverčivé, bojazlivé, hľadá spoločnosť a ochranu matky. Práve tu si môže ošetrovateľ miernym, dôsledným ale trpezlivým zaobchádzaním získať dôveru žriebäťa a uplatniť svoj vplyv aj na jeho charakter.
Výbehy pre žriebätá musia byť dosť veľké, aby v nich bol dostatok miesta na voľný pohyb. To platí najmä o výbehoch pre žrebčeky,ktoré sa z bujnosti vo výbehu hrajú, zápasia a prenasledujú sa a tým by mohlo dôjsť k úrazom. Na druhej strane kobylky sa pohybujú menej, preto ošetrovateľ pri chladnejšom počasí, ich popoháňa bičom, aby boli stále v pohybe.
















Chov koní
22.Pastva koní - spôsoby a význam

















































Chov koní
23.Ochrana koní pred chorobami

Pri ochrane koní pred chorobami sa musíme riadiť zásadou, že je účinnejšie chorobám predchádzať, než ich liečiť.

Prevencia koní pred chorobami je súbor ochranných opatrení pred chorobami, a predbežných zákrokov proti vzniku a šíreniu chorôb. Nepriamo sa chorobám prechádza tým, že sa na plemenitbu vyberajú a používajú iba zdravé a konštitučne silné jedince, ako aj tým, že sa kone dobre a správne kŕmia. Bezprostredne sa kone chránia pred ochorením tak, že sa zamedzí styk chorých koní so zdravými, taktiež sa zamedzí vstup hydine, psov, mačiek a cudzích osôb, vtákov, hlodavcov, hmyzu do maštale. V prípade potreby bojujeme proti vzniku a šíreniu chorôb dezinfekciu, dezinsekciou, deratizáciou, ochranným očkovaním a vyšetrovaní vzoriek krmív, vody, výkalov a krvi koní.

Dezinfekcia – súhrn opatrení a spôsobov na ničenie škodlivých mikróbov a choroboplodných zárodkov dezinfekčnými prostriedkami (fyzikalné a chemické).
Chemické: lúh sodný, hasené, chlórové vápno, chlóramín, fenol, formalín, kreolín,
Rozoznávame dezinfekciu:
- preventívnu – cieľom je chrániť zvieratá pred vypuknutím nákazy, aspoň 2x do roka, najprv sa maštaľ vyčistí, potom sa dezinfikuje postrekom 2% chlóramínu a bieli sa 5% vápenným mliekom
- bežnú – používa sa vtedy, keď zviera v maštali už ochorelo alebo uhynulo a je pritom podozrenie z nákazlivého ochorenia
- záverečnú – robí sa bezprostredne po utlmení nákazy a zrušení karantény. Dezinfikuje sa náčinie a náradie a maštale sa po dezinfekcii dôkladne vybielia.

Dezinsekcia – súhrn prostriedkov a spôsobov na ničenie hmyzu. Hmyz a parazity sa nepriamo ničia starostlivým čistením kože, pri ktorom odstraňujeme nielen kožné parazity, ale aj ich larvy a vajíčka. V letnom období ničíme najmä hmyz, a to postrekom chemickými prostriedkami, pričom sa ním síce ničí dospelý hmyz, prípadne jeho larvy, no neničia sa vajíčka, ktoré sú veľmi odolné. Preto sa musí dezinsekcia v určitých intervaloch opakovať. Deratizácia – súhrn opatrení, a to preventívnych i priamych, na ničenie myší a potkanov. Na ničenie týchto hlodavcov sa používajú jedy (uhličitan barnatý, oxid arzeničitý, fosfor a strychnín) zmiešané s návnadami (napr. miaganý ovos). Jedovaté návnady sa musia dávať do dier tak, aby neboli prístupné pre ostatné zvieratá alebo pre ľudí, najmä pre deti. Nepriamo sa proti nim bojuje odstraňovaním zvyškov krmív z válovov, chodieb a z maštalí, ako aj utesnením okien a dverí v skladoch a na sýpkach. Ochranné očkovanie – opatrenie, pri ktorom aplikujeme do organizmu určité látky, aby sme zabezpečili jeho imunitu voči vírusom alebo mikroorganizmom, ako aj voči ich zárodkom a toxínom, ktoré vyvolávajú rôzne choroby.

Rozoznávame ochranné očkovanie čiže imunizáciu aktívnu a pasívnu.
Aktívna imunizácia – naočkovanie zvieraťa špecifickou vakcínou, po ktorej sa vytvorí obranný systém organizmu antitoxíny (protilátky), ktoré jednak paralyzujú účinok v streknutej vakcíny, prípadne jej oslabených mikróbov alebo jedov, jednak zásobujú krv organizmu na dlhší čas, v priebehu ktorého je organizmus imúnny voči určitej chorobe.
Pasívna imunizácia – vstreknutie špecifického séra do organizmu chorého zvieraťa alebo zvieraťa podozrivého z určitého ochorenia. Sérum obsahuje hotové špecifické protilátky v určitej koncentrácii. Pasívnou imunizáciou sa dosiahne len celkom krátkodobá imunita organizmu proti určitej chorobe.
Chov koní.