Novembrové zvyky a tradície

Výročné zvyky v tej podobe, v akej ich poznáme z posledných storočí, majú za sebou dlhú cestu neobyčajne dynamického vývoja.
Už pravekí ľudia oslavovali slnovraty, vykonávali obrady, ktoré im mali pomôcť vrátiť zdravie, či zabezpečiť iný žiadúci cieľ.
V niektorých sa verilo, že vedia nadviazať kontakt so zomrelými a získať ich priazeň. Formovali sa prvé kulty, mágie. V neskoršom historicko-spoločenskom vývoji podmienilo poľnohospodárstvo, ako základný spôsob obživy obyvateľstva nový rozvoj výročných zvykov. Človek dávnych dôb veril v existenciu nadprirodzených síl, démonov, božstiev, rôznym spôsobom personifikoval prírodu, jej úkazy a živly. U Slovanov boli najbežnejšími obetami orechy, med, syry, pečivo, vajíčka, vzácnejšími boli: hydina, dobytok. Za najcennejšie boli považované ľudské obete. Neskôr sa tieto obraty stiahli, keď bolo prijaté kresťanstvo za oficiálne.
PRIADKY: Z hľadiska zvykoslovia mali veľký význam priadky, ktoré organizovali dospelé dievčatá. Začínali v druhej polovici októbra, najneskôr po prvom novembri a trvali do konca fašiangov. Príchod dievčaťa na priadky bol znakom, že ho možno považovať za dospelé. Mládenci prichádzali na priadky v tzv. „dievocké dni“, kedy boli netrpezlivo očakávaní. Ak dlhšie neprichádzali, dievčatá sa uchyľovali k rozličným čarom, pomocou ktorých sa ich snažili prilákať. Dievčatá priadli a neskôr izbu využívali na rôzne hry a tanečné zábavy. Priadky u nás zanikli v súvislosti s rozšírením podnikov na spracovanie textílií.
KATARÍNA - 25. november
V tento deň bolo možné robiť rôzne čary, či už zo zámerom pozitívnym, alebo škodlivým. Na strednom Slovensku v tento deň jedli cesnak a robili ním aj kríž na dverách, aby boli chránení pred strigami. S Katarínou súvisela povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je žena, sa bude celý rok riad rozbíjať. Iným zvykom bolo púčkovanie konárikov. V pohronských obciach dievčatá zasadili do pieskom naplneného črepníka konárik čerešne a každý deň ho zalievali vodou, ktorú nosili v ústach z potoka. Ak vetvička do Vianoc vykvitla, dievča verilo, že sa do roka vydá.
V tento deň sa tradujú katarínske tanečné zábavy.
ONDREJ - 30. november
Podľa pranostík, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Ďalej to boli rôzne zvyky, ako váľanie plotov, bielenie oblokov vápnom. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami, pričom spôsob bol rozličný. Napr.

dievčatá nechali vo väčšej nádobe zovrieť vodu a hodili do nej kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Prvý kúsok, ktorý vyplával na hladinu vody, muselo dievča rukou šikovne vybrať a keď ho otvorilo, na lístku si prečítalo meno budúceho muža. Na Spiši boli čary platné len vtedy, ak tri veci, potrebné k vareniu halušiek boli ukradnuté, a to múka, voda, drevo. Najlepšie z domu, kde mali Ondreja.