Vláda ľudu je postavená na podriadení sa menšiny väčšine a uznanie rovností a politických práv občana. Súčasťou modernej demokracie sú tradičné ľudské práva, ako sloboda prejavu, vyznania, spolčovania .. . V demokracii je dôležitý princíp suverenity ľudu, čo znamená že moc vychádza z vôle ľudu a tvorba vôle ľudu sa realizuje všeobecnými voľbami. 1. ÚSTAVA

Kategória ústavy je ústredným pojmom štátneho práva. Vo väčšine demokratických štátov je nadradená všetkým zákonom i podzákonným právnym aktom normatívnym, aj individulánym a to vo všetkých právnych odvetviach. V tomto zmysle môžeme ústavu pokladať za základný zákon najvyššej právnej sily, ktorý upravuje základy organizácie štátu, jeho formu a štruktúru a zásady vzťahov medzi štátom a občanmi. Ústava je nadradená všetkým zákonom dotýkajúcich sa všetkých právnych odvetví nielen z hľadiska formy prijatia, svojho obsahu a spôsobov realizácie ale hlavne svojou právnou silou.
Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 bola vypracovaná a prijatá v súvislosti so vznikom Slovenskej republiky a taktiež ako dôsledok spoločensko-politických a hospodárskych zmien po roku 1989. Stala sa tak právnym základom transformácie spoločnosti a štátu v novovzniknutom zvrchovanom štátnom útvare. Zmyslom tejto ústavy malo byť skonštruovanie takej sústavy inštitúcií, aby zaistila harmonický rozvoj spoločnosti a hlavne účinne chránila ľudské práva.
Ak je demokratický štát výrazom všeobecného záujmu musí demokratická ústava spĺňať niektoré hlavné funkcie, ktoré sú dôležité z hľadiska transformácie ústavy. 1.1. Právna funkcia ústavy

Za východiskovú možno považovať právnu funkciu ústavy. Ústava nie je len základným zákonom štátu, ale pomáha vytvárať aj určitú jednotu tým, že všetci sú ňou viazaní a platí pre všetky konfliktné situácie. V tomto zmysle má ústava zjednocujúci charakter, pretože na jej obsahovom základe sa v demokratickom štáte riešia konflikty záujmov politických strán, ktoré by mali vyústiť do jedinej štátnej vôle, ktorá potom platí pre celú spoločnosť. Zjednocujúce pôsobenie ústavy však jednoznačne predpokladá dobrú vôľu politických subjektov. 1.2. Stabilizačná funkcia ústavy

S právnou funkciou ústavy súvisí funkcia stabilizačná, ktorá je výrazom odôvodnenej a trvalej vôle ľudu, ku ktorej dospel po zrelom uvážení. K stabilite ústavy prispievajú jej právne vlastnosti, činnosť štátnych orgánov, ktoré aplikujú ústavu do života a osobitne činnosť ústavného súdu. 1.3. Dynamická funkcia ústavy

V súčasnom rozvíjajúcom sa svete má dôležitý význam dynamická funkcia ústavy.