Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Problematika právneho štátu
Dátum pridania: | 11.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Chipik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 996 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 13m 40s |
Pomalé čítanie: | 20m 30s |
Aj keď sa táto funkcia javí ako opak stabilizačnej funkcie vzájomne sa nevylučujú, pretože život spoločnosti je premenlivejší ako tuhý text ústavy. Zmeny v spoločnosti môžu ísť mimo ústavu, avšak ich samotné riešenie spočíva v zmene ústavy. 1.4. Integračná funkcia ústavy
Ústava plní aj integračnú funkciu v zmysle, že ako norma najvyššej právnej sily je i po obsahovej stránke zavŕšením celého právneho poriadku a pravidiel politického života štátu vôbec. Ústava umožňujúca účasť jednotlivca na správe vecí verejných napomáha zbližovaniu jeho konania s fungovaním spoločnosti. 1.5. Politická funkcia ústavy
Politická funkcia ústavy je určitým pokračovaním integračnej funkcie, ktorá by mala stanoviť kritéria nielen pre fungovanie politickej moci, ale aj pre legitímne uchádzanie sa o ňu, vrátane jej ústavno-právneho spôsobu získania. Merítkom demokracie nemôže byť len vláda väčšiny, ale i pozícia menšiny. 1.6. Ideologická funkcia ústavy
Podstata ideologickej funkcie ústavy spočíva v tom, že moderný demokratický štát formuluje cez ústavu niektoré svoje základné smerovania, svoje ciele a rozhodujúce východiská ich realizácie čím poskytujú základňu pre celý právny poriadok. Túto funkciu plní ústava aj keď v nej nie je zmienka o ideológii. Z tohto pohľadu by sa mohla táto funkcia ústavy pomenovať humánna. Ústava Slovenskej republiky svojim obsahom i formou napĺňa podstatu vyššie uvedených hlavných funkcií a môže sa zaradiť do množiny moderných ústav súčasného demokratického sveta. Možno tu však poukázať na absenciu či neúplnosť niektorých prvkov a ostáva na ústavodarnom orgáne zhodnotiť, ktoré ustanovenia základného zákona Slovenskej republiky sa v praxi osvedčili a zodpovedajú potrebám moderného demokratického štátu a ktoré si v záujme nevyhnutného skvalitňovania demokracie a ústavného systému vyžadujú nevyhnut -né korekcie. Nemožno ale obísť fakt, že realizáciu ústavy značne vymedzuje konanie politických subjektov, hlavne politických strán („politické strany sa musia naučiť s ústavou žiť, nie už bojovať o to aká bude a ako sa bude uvádzať do života“ - Laband 1928, klasik nemeckého štátneho práva”) to znamená, že v prípade absencie politickej kultúry nemusí ísť o nedostatky ústavy a jej chyby.
Obsah ústavy je určovaný jej podstatou a funkciami, predovšetkým funkciou regulácie základných spoločenských vzťahov, ktorými sú z hľadiska demokratickej ústavy organizácia štátu, vzťah štátu a spoločnosti a v ich rámci postavenie jednotlivca, ako aj ciele a hodnoty štátu, na ktorých má byť jeho organizácia a činnosť budovaná.
Zdroje: 1. ČIČ, M. : Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky. In: PRÁVNIK, ročník 138, číslo 4/99., 2. ČIČ, M. : Vedecká konferencia na tému „Ústava SR a jej legislatívne perspektívy“. In: JUSTIČNÁ REVUE, rok 1999, č. 3., 3. KLUČKA, J. : O ústavnej úprave vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva. In: JUSTIČNÁ REVUE, rok 1999, č. 4., 4. ROHÁČ, J. 1999. Základy štátneho práva. Prešov: MANACON, 1999., 5. SVÁK, J. a kol. 1999. Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava: PF UK, 1999., 6. Ústava Slovenskej republiky. Bratislava: INTERNATIONAL, 1992.