Pluralitná spoločnosť

Možno povedať, že iba pluralitná spoločnosť umožňuje naplniť skutočný obsah a rozsah demokracie ako princípu ústavy. Štát je reprezentantom jednoty spoločnosti, ktorá je však pluralitou politických, ekonomických, sociálnych, národnostných, náboženských a iných záujmov. Znakom politického pluralizmu je aj existencia vládnucej strany, prípadne koalície na jednej strane a na strane druhej existencia opozície, čím sa vytvára ďalší mechanizmus súťaže politických síl, ktorý umožňuje prezentáciu názorov menšiny, ale aj kontrolu väčšiny.

2.4. Základne práva a slobody

Nezastupiteľným princípom slovenského konštitucionalizmu je aj zabezpečenie a ochrana ľudských a občianskych práv. Ústavná úprava základných práv a slobôd obsahuje východiskové hodnotové kritéria stanovujúce úlohu štátu a vzťah medzi jednotlivcom a štátom, ako aj rozhodujúce smernice pre uskutočňovanie slobody, rovnosti a spravodlivosti. Ústavné zakotvenie základných práv a slobôd vymedzuje jednak autonómne priestory jednotlivca chránené pred zásahmi štátnej moci /liberálny štát/, jednak možnosti občana podieľať sa na správe verejných vecí /demokratický štát/, ako aj úlohy štátu poskytovať jednotlivcovi určité plnenia /sociálny štát/ („ústava nie je iba mocou a leskom štátu, ale slobodou, ochranou občanov pred zneužitím moci“ - Schmitt 1925) to znamená, že akokoľvek je jednotlivec podriadený mocenskej a právnej hierarchii štátu, zaväzuje ľud - ako zákonodarca, demokratický štát k službe v prospech človeka.

2.5. Republikánsky parlamentarizmus

Z hľadiska vládnej formy je v ústave uplatnený princíp republikánskeho parlamentarizmu, ktorý sa prejavuje najmä v tom, že ústava vníma Národnú radu Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky a nie ako najvyšší orgán štátnej moci. Potvrdzujú to najmä tie jej ustanovenia, z ktorých vyplýva, že vláda je menovaná volenou hlavou štátu a musí mať dôveru parlamentu, existuje vzájomná väzba zákonodarnej a výkonnej moci - parlament môže vysloviť vláde nedôveru a sám môže byť rozpustený hlavou štátu, prezident je skôr symbolom štátu, než rozhodujúcim činiteľom a pod.

2.6. Deľba moci

Posledný z princípov je princíp deľby moci. Možno ho síce chápať ako súčasť princípu republikánskeho parlamentarizmu, ale jeho súčinnosť je aktuálna aj vo vzťahu k princípu demokracie, právneho štátu i pluralizmu.