Pritom obava z nenaplnenia princípu právneho štátu a jeho znakov nemusí pochádzať len z konania jednotlivcov ale aj zo spôsobu výkonu a organizácie moci.
Ústava Slovenskej republiky obsahovo akceptuje všetky rozhodujúce princípy a neobmedzuje sa len na ich pojmové zakotvenie či formálno-štrukturálne naznačenie, ale obsahuje aj celý rad ustanovení, v ktorých jednotlivé princípy nachádzajú svoje reálne vyjadrenie.





















ZÁVER

Na tomto mieste je možné položiť si otázku: sú ústavné princípy vyjadrené vyčerpávajúcim spôsobom? Zodpovedajú ústavné inštitúty budované na týchto princípoch aj reálnym potrebám nášho spoločenského, politického, sociálneho, ekonomického a kultúrneho života? Prekrýva sa obsah ústavy s reálnou praxou? Odpoveď asi nebude jednoznačne pozitívna, pričom na druhej strane skutočné ústavné pomery nie sú v rozpore s ústavou. Cesta k reálnej demokracii, právnemu štátu či bezchybnému fungovaniu organizácie a výkonu moci nie je priamočiara a bezproblémová.
Demokratické ústavné systémy sa však vyvíjajú a rozširujú priamu demokraciu. Zavedenie priamej voľby prezidenta môžeme považovať za krok v smere tohto trendu vývoja demokratických ústavných systémov. A tak musíme dúfať, že vývoj Ústavy Slovenskej republiky sa bude aj naďalej uberať tým správnym smerom.
Ústava Slovenskej republiky, zohrala historickú úlohu pri tvorbe demokratického štátu a vytvorila jeho právny základ, na ktorom má Slovenská republika možnosť ďalej sa rozvíjať tak, aby sa stala rovnocennou súčasťou Európskej únie.