Televízia

Princíp televízie
Televízia je rádioelektrický prenos pohyblivých obrázkov na diaľku. Pohyblivé obrázky sa prenášajú ako v biografe. Za jednu sekundu aspoň 25 celých obrázkov, z ktorých je každý rozložený na maličké body. Najstarší rozklad obrázkov na body prevádzal rotujúci Nipkowov kotúč. Mal množstvo dierok v špirále. Svetlo, ktoré prechádzalo cez dierky otáčajúceho kotúča, dopadalo na fotočlánok. Vo fotočlánku vznikali kmity, ktoré sú po zosilnení vysielané televíznym vysielačom (anténou). Pri tomto staršom zariadení bol prenášaný výjav najprv nafilmovaný, film okamžite vyvolaný a až potom šiel do prístroja, ktorý ho rozložil na svetelné vlny. Celý pochod od filmovania udalosti až po vysielanie trval asi 1 minútu. obrázky boli teda nepatrne opozdené oproti skutočnosti. Obrázok bol vtedy rozložený na asi 30 riadkov po 40 bodoch, teda na 1200 bodov. Body boli prenášané pomocou ultrakrátkych vĺn až do prijímača, kde sa nachádzal ďalší Nipkowov kotúč, ktorý sa otáčal súhlasne s "vysielajúcim" kotúčom. Obyčajne neónová lampa presvecovala dierky v kotúči a tak vytvorila v prijímači obrázok. Dnešná televízia je však oveľa ostrejšia. Vyžaduje rozklad obrázku na 441 riadok po približne 567 bodoch, čo je spolu asi 250 000 bodov. Pri 25 obrázkoch za sekundu to značí prenos asi 6 miliónov bodov za sekundu! Mechanické zariadenia pri takejto rýchlosti zlyhávajú a preto sa používajú už len prístroje elektrické. Zloženie bodov v televízori do obrázku prevedie dokonale kathodová trubica, ktorá sa tiež volá Braunova lampa. Prijímač zachytí impulzy vlny, zosilní ich a riadi silu (jasnosť) obrazu. Čím je prúd silnejší, tým jasnejší bod sa vysvieti. Aby vznikol obrázok, musia sa body pohybovať po obrazovke. Tento pohyb obstarávajú dva rázové generátory. Jeden spôsobuje pohyb po riadku, druhý po stĺpcoch. Aby obraz neplápolal, bolo zavedené striedanie riadkov, t. j. riadky sa neprenášajú postupne, ale striedavo raz párne a potom nepárne riadky. Dnešné farebné televízory zachytávajú rádiové vlny, ktoré sa potom menie na elektrické signály. Na obrazovke sa menia tieto elektrické signály na svetelné. Obrazovka je najdôležitejšia časť televízora, je vyrobená z hrubého skla a z jej vnútra je vyčerpaný vzduch. Farebný obraz vytvárajú tri elektrónkové lúče, jeden pre každú zo základných farieb (červená, modrá a zelená). Na vnútornej strane obrazovky je vrstva fluorescenčných chemických látok, na ktoré keď dopadnú elektróny, sa rozžiaria.

Sú to tri druhy fluorescenčných látok, ktoré reagujú na tri základné farby. Všetky ostatné farby na televíznej obrazovke vznikajú miešaním týchto troch farieb.
Vzhľadom k ohromnému kmitočtu (6 miliónov bodov za sekundu) sa prevádza vysielanie televízie len na krátkych vlnách, väčšinou z dĺžkou 6,7 m čiže 44750 kHz. K obrazu prislúchajúci zvuk na vlnách s dĺžkou 6,985 metra.
Satelitné televízne programy sa šíria až pomocou mikrovĺn, ktoré tiež slúžia na prenos medzinárodných telefónnych hovorov, či varenie jedál v mikrovlnných rúrach. Okrem terestriálnych a satelitných televízií existuje ešte aj káblová televízia. Jej kanály sa nešíria vzdušnou cestou, ale špeciálnymi káblami, ktoré privádzajú obraz premenený na elektrické signály až do domu.

Z histórie televízie
Prakticky prvý vyskúšaný televízny prístroj si patentoval v roku 1884 nemecký vedec Paul Nipkow. Použiteľné zariadenie previedli v roku 1925 J. L. Baird (1888-1946) a G. F. Jenkins (1867-1934), Baird v roku 1926 uskutočnil aj prvý verejný televízny prenos. Približne v tom istom čase americký inžinier ruského pôvodu Vladimir Zworykin (1889-1982) vynašiel obrazovú elektrónku, ktorá bola oveľa zložitejšia ako Bairdov systém a dodnes je základom televíznych prijímačov. V ZSSR sa začali prvé práce pod vedením A. A. Černyšova (1882-1940). V roku 1936 sa začalo prvé pravidelné verejné vysielanie, zahájila ho britská královská BBC (British Broadcasting Corporation). Spočiatku vysielali len štátne televízie, pretože náklady na vysielanie boli príliš vysoké. V Európe sa až po skončení 2. svetovej vojny nastal čas tohoto nového elektronického média, šíreného najmä terestriálne a postupne sa o svoje miesto na trhu začali verejnoprávne televízie deliť s televíziami súkromnými.
V Československu začala vysielať televízia v roku 1953 a stanica sa volala Československá televize (ČST) a bola štátna. V 1956 začalo vysielať aj Bratislavské štúdio ČST. V roku 1981 začal američan Ted Turner v Atlante s pravidelný vysielaním CNN (Cable News Network). Veľké televízne spoločnosti tej doby pozerali na Turnerov projekt televízie, ktorá bude vysielať nepretržitý tok informácií prerušovaný len reklamou, zo smiechom. Dnes je Ted Turner podielnikom šiestich mamutích amerických káblových sietí, majiteľom filmových spoločností Hanna-Barbera a Metro-Goldwin-Meyer, ktorá má v logu revúceho leva a jeho majetok sa odhaduje na 3 miliardy dolárov.
Po roku 1989 sa u nás štátna televízia premenila na verejnoprávnu a postupne začali pribúdať i televízie súkromné.

Ako prvá prišla DCTV (Danubius Cable Television) v roku 1995, ktorá sa ale dlho neudžala. Ten istý rok 22. apríla začala vysielať 1. slovenská satelitná televízia VTV (Vaša Televízia). Koncom leta 1996 začala vysielať takmer kópia českej Novy - TV Markíza a v novembri 1999 zatiaľ posledná Televízia LUNA.

Z budúcnosti televízie
Obrazovka LCD (Liquid Crystal Display) je displey z tekutých krištálov. Používa sa v miniatúrnych televízoroch a všade tam, kde sú potrebné malé rozmery a nízka spotreba. Nahrádza veľkú a energeticky veľmi náročnú obrazovú elektrónku (obrazovku). Klasické analógové televízne programy začínajú postupne nahrádzať špecializované digitálne televízie, ktoré sú zväčša kódované a okrem samotného televízneho programu poskytujú aj množstvo ďalších služieb.
A klasické televízory nové plazmové televízory. V podstate potrebujete, len stenu, najlepšie dostatočne veľkú. Tam si zavesíte 3 centimetre hrubý plazmový televízor s uhlopriečkou 106 cm. Najväčším výrobcom plazmových televízorov je firma Philips a koncom minulého roku uviedla na trh už druhú generáciu plazmových televízorov. Napríklad Model Philips 42PF9952 vyniká s výrazne ostrým obrazom, na ktorom si vychutnáte aj detaily, ktoré vám unikli aj v kine. Vďaka integrovanému systému Dolby ProLogic si môžete dopriať skutočný zážitok z kina aj po zvukovej stránke. Ba čo viac, ani to najlepšie kino vám neponúkne sledovať dva programy súčasne. (Ak si náhodou chcete objednať takýto televízor volajte na Philips Linku 00420 2 248 15 120, alebo navštívte stránku http://www.philips.cz/audiovideo/. Výrobcom odporúčaná cena plazmového televízoru Philips 42PF9952 je 399 990 Kč.)

Dnes už neplatí to, čo sa o televízore písalo v Horkovom Technickom Slovníku Náučnom z roku 1943, že "Televisní přijímač je velmi složitý a tedy zatím i dosti drahý." Pokiaľ teda nechcete náhodou plazmový televízor. Dnes má televízor, pravda keď nerátam pána Mikloška z KDH, takmer každý. Televízia je spolu s novinami a rozhlasom významným šíriteľom správ, názorov a zábavy. Vďaka nej môžeme v pohodlí sledovať život na dne oceánu, dávno mŕtveho Jozefa Krónera v skvelom Kubovi, Čarnogurského ako upratuje cigánske sídlisko, smrť Kennyho zo South Parku či obrazy vojenskej agresie Kosovských Albáncov...

Použitá literatúra:
Kolektív autorov: DETSKÁ ILUSTROVANÁ ENCYKLOPÉDIA I - SVET VEDY A TECHNIKY, Slovart, Bratislava, 1992, str. 96-97.
A. Craigová - C. Rosney: DETSKÁ VEDECKÁ ENCYKLOPÉDIA, Mladé letá, Bratislava, 1992. str. 105-107.
B. Dobrovolný - K.

Andrlík: HOKRŮV TECHNICKY SLOVNIK NAUČNÝ, Nakladatelství Josef Hokr, Praha, 1943, str. 489 - 490.
Kolektív autorov: MALÁ ČESKOSLOVENSKÁ ENCYKLOPÉDIA svazek VI., Academia, Praha, 1987, strana 151.
Kolektív autorov: 100 x NEJ. NEJLEPŠÍCH, NEJKRÁSNEJŠÍCH, NEJPODIVNEJŠÍCH VĚCÍ ROKU 1999, príloha časopisu Quo, Ročník 1999, číslo 32 (12/1999), strana 13.
Adéla Knapová: TELEVIZE: FENOMÉN STOLETÍ, Magazín KOKTEJL, Ročník 1997, číslo 4., str. 300-304.