LIEČEBNO – PREVENTÍVNA STAROSTLIVOSŤ O ŽIAKOV

Počas celej školskej dochádzky prichádzajú žiaci do styku s kolektívom, ktorý zahŕňa jednotlivcov rôznej telesnej a duševnej vyspelosti a rôznej odolnosti voči chorobám, vonkajším i vnútorným psychickým tlakom. Spravidla trávia žiaci vyučovanie v jednej miestnosti, čím sa zvyšuje riziko prenosu chorôb. Je preto nutné prijať určité opatrenia, aby sa zamedzilo šíreniu rôznych infekcií. O tomto hovorí i Lipková: „Kolektívny spôsob života v sebe skrýva možnosti pre vznik a šírenie chorôb medzi deťmi, najmä pri zanedbaní hygienicko – epidemiologických požiadaviek. Napomáha tomu hlavne vzájomný styk detí, nedostatočná hygienická úroveň prostredia, zanedbávanie zásad osobnej hygieny, nedostatky v spoločnom stravovaní, v zásobovaní vodou a pri odstraňovaní odpadkov.“ Okrem toho každý žiak ako individuálna osobnosť nesie v sebe určitý genetický materiál, v ktorom sa môžu prejaviť i rôzne druhy dedičných ochorení. Týmto ako učitelia zabrániť nemôžeme, ale musíme ich brať na vedomie a podľa toho i vyvíjať k žiakom individuálny prístup.
Okrem mnohých ďalších činiteľov, na výchovno – vzdelávací proces pôsobí i absencia žiakov. Tá, ak je vysoká, celý proces značne spomalí. Jasne teda vidíme potrebu preventívneho pôsobenia a starostlivosti o žiakov. Chorobám možno predchádzať rôznymi spôsobmi. Sú to predovšetkým:
· otužovanie – upevňuje odolnosť proti chorobám najmä dýchacieho systému. Dieťa sa tak stáva odolnejším voči náhlym zmenám teploty. Otužovanie je možné robiť viacerými spôsobmi. Je to napr. vhodné oblečenie – čiže neobliekame deti príliš teplo, ak to nie je nutné. Vhodné sú tiež zdravotné prechádzky vo vlhkom, daždivom počasí, ak zabezpečíme deti tak, aby ich oblečenie nepremoklo. Vhodné sú pršiplášte, galoše. Ďalej je dobré pri umývaní detí v sprche striedavo púšťať teplejšiu a vlažnú vodu. · zdravé stravovanie
· pohyb a telesný rozvoj – zdravý pohyb rozvíja srdcovo-cievnu sústavu. Silnejšie srdce detí tak dokáže lepšie prekonávať i náhlu väčšiu záťaž. Tomuto rozvoju napomáha telesná výchova, ktorá je zaradená v učebných osnovách. Iba 2 –3 hodiny pohybu v týždni je veľmi málo, preto je dobré podporovať deti v ďalšom pohybe a hrách, napr. v školských kluboch, mimoškolských aktivitách, prípadne odporučiť deťom a rodičom rôzne športové kluby a voľnočasové aktivity rozvíjajúce telesnú zdatnosť detí.

· dostatočný spánok
· vyhýbanie sa miestam nákazy – ak je nakazených viac detí z kolektívu, treba zriadiť karanténu, aby zdraví neprišli do kontaktu s chorými, a teda aby neprišli do kontaktu s nákazou.
· očkovanie – mnohé detské a iné choroby boli odstránené vďaka očkovaniu, ako napr. detská obrna, TBC, rubeola, čierny kašeľ, záškrt a iné. V súčasnosti je možné dať sa zaočkovať proti ďalším infekčným chorobám, napr. proti hepatitíde, proti chrípke, či proti encefalitíde. · dodržovanie zásad osobnej hygieny – ako napr. umývanie rúk pred jedlom, po použití WC, po hre vonku a so znečistenými predmetmi a pod. Špeciálnym prípadom sú epidémie. Lipková uvádza tieto spôsoby protiepidemických opatrení:
1. prijímanie a dochádzka len zdravého personálu a detí v školských zariadeniach.
2. dozor nad čistotou kolektívneho zariadenia.
3. zabezpečenie zdravotne nezávadnej vody a odstraňovanie odpadových látok.
4. vedenie detí k osvojeniu si hygienických návykov
5. dodržanie zásad osobnej hygieny personálu.
6. dozor nad hygienickou úrovňou a prevádzkou stravovania, pri spracúvaní potravín.
7. okamžité pátranie po príčine absencie detí
8. pozorovanie zdravotného stavu detí priebežne počas dňa.
9. spolupráca s detským, školským lekárom.
10. špeciálne preventívne opatrenia, ako napr. očkovania. Medzi najčastejšie ochorenia detí patria typické detské choroby, ako mumps, osýpky, ale tiež chrípka a rôzne typy chorôb dýchacích ciest. Pre dieťa je lepšie, ak prekoná detské choroby v predškolskom veku, pretože čím starší človek sa nakazí osýpkami alebo mumpsom, tým ťažšie prebieha liečenie a i obdobie rekonvalescencie je tým dlhšie. Choroby dýchacích ciest sa môžu u detí opakovať, v niektorých prípadoch sa stanú chronickými a vracajú sa neustále. Špeciálnym prípadom sa v posledných desaťročiach stávajú alergie. Trpí nimi stále väčšia časť populácie a najmä deti. STAROSTLIVOSŤ O REKONVALESCENTOV
Dieťa v rekonvalescencii má dostávať stravu, ktorá obsahuje dostatočné množstvo vitamínov a plnohodnotných živočíšnych bielkovín. Dieťa sa má primerane oblečené pohybovať na čerstvom vzduchu a spať v pokojnom prostredí. Podľa závažnosti a dĺžky trvania choroby si má postupne zvykať na normálny denný režim. Až potom možno dieťa zaradiť do kolektívu ostatných detí. Obdobie rekonvalescencie je veľmi dôležité a nie je vhodné ho podceňovať. Nedoliečené a po chorobe oslabené dieťa môže ľahko znovu ochorieť, prípadne môže byť celkovo oslabený jeho imunitný systém. Po návrate do školy treba mať ku každému dieťaťu individuálny prístup a pomôcť mu v preberaní zmeškaného učiva.

NEUROTICKÉ DIEŤA
(podľa L.Košča)

Pod neurózami chápeme mierne funkcionálne ochorenie nervovej sústavy, prejavujúce sa poruchami adaptácie jedinca na prostredie a poruchami najvyšších regulácií somatických a vegetatívnych funkcií. Neurózy sú spojené s nepríjemnými až trýznivými pocitmi. Vyžadujú ambulantné, niekedy i špeciálne psychiatrické liečenie. Tieto poruchy patria medzi najfrekventovanejšie, tvoria asi 30% psychiatrickej klientely. Zarátať však treba i tie deti, ktoré nie sú v ošetrení psychiatrov. Neurotické poruchy predstavujú dosť často len extrémne uplatňovanie normálnych obranných mechanizmov, ktoré organizmus používa v snahe odstrániť, prípadne riešiť záťažovú, či frustračnú situáciu, stres, psychickú traumu, resp. pretrvávajúce nevyriešené konflikty. To všetko vedie k strate vnútornej rovnováhy, k pocitu úzkosti – anxiete, k pretrvávajúcemu vnútornému napätiu – tenzii a k bezradnosti. Hlavným a najvážnejším symptómom neurózy je anxieta. Môže byť zjavná, ak dieťa navonok vyzerá napäté, ustrašené, nadmieru nebojácne, alebo ak určité náročné situácie majú za následok pomočovanie, nechutenstvo, nespavosť a pod. Anxieta môže byť i skrytá, dá sa však vytušiť z rôznych prejavov neprimeraného správania, ktoré sú prejavom neúspešného používania obranných mechanizmov voči anxiete, teda pocitom úzkosti. Zdroje neurózy sú rôzne. Medzi najzávažnejšie patrí:
- nesprávna výchova v rodine ( nadmieru starostlivé, alebo odmietavé rodinné prostredie, ktoré buď dáva nedostatok príležitostí k samostatnému konaniu, alebo núti predčasne riešiť nadmieru zaťažujúce situácie, ktoré dieťa nie je schopné vyriešiť).
- Konflikty súvisiace s návštevou školy ( konflikty učiteľ – žiak, ktoré sa prenášajú i na domáce prostredie a rodičov a pod. Ak dieťa z akýchkoľvek dôvodov nie je schopné vyhovieť požiadavkám školy, stráca záujem o školu a učenie, čo opäť zvyšuje napätie, vedie k vnútorným konfliktom, ktoré žiak rieši neurotickými obrannými mechanizmami. - Telesná alebo duševná vyčerpanosť (dieťa môže byť oslabené chorobou, operačným zákrokom, úrazom, úmrtím člena rodiny, rozvratom v rodine, presťahovaním sa a pod.
- Konštitučne oslabená nervová sústava (predpokladá sa, že neuróza vzniká prevažne na určitom zdedenom teréne, resp. že určité typy nervovej sústavy sú náchylnejšie reagovať na stresové situácie neuroticky.)
Podľa prevahy určitých príznakov sa neurózy rozdeľujú na rôzne druhy. Tri základné sú:
-psychasténia: charakteristická zvlášť psychickými príznakmi: fóbie, anxiozita (chorobná úzkosť), pocity menejcennosti, nutkavé myšlienky a činy, balbuties (zajakavosť) mutismus (útlm rečových prejavov), negativizmus, depresívne stavy a pod.

-neurasténia: vyznačuje sa zvlášť telesnými príznakmi: bolesťami hlavy a inými bolesťami, tikmi, nespavosťou anorexiou, vomitizmom (zvracanie), pomočovaním a pod.
-hystéria: jej základnú zložku tvorí životné neuspokojenie so snahou budiť obdiv, súcit, závisť, oslňovať okolie, vyhľadávať senzácie a záľuba v pocite bolesti. Prejavuje sa hysterickými záchvatmi, mdlobami, obrnami rôzneho stupňa a pod. Najvýraznejšie sa prejavuje neurotická deformácia vzťahom dieťaťa ku škole, tzv. školskou fóbiou. Vcelku sa nepredpokladá, že by neuróza mohla mať za následok deficit v oblasti všeobecných rozumových schopností. Vnútorný stres, typický pre neurózu, však môže spôsobiť zlyhanie pri testoch mentálnych schopností. Narúša funkciu pamäte, koncentrácie pozornosti a reč. Niektoré neurotické deti však dokážu vynaložiť i maximálne úsilie na dosiahnutie výkonu, ktorý je lepší ako u zdravých detí. Takéto výkony však neurotické deti veľmi vyčerpávajú. Neurotické deti bývajú svojimi spolužiakmi označované ako zvláštne, odlišné, nápadné svojou dráždivosťou alebo naopak svojím odťahovaním. Starostlivosť o neurotické dieťa v školskom kolektíve si vyžaduje konzultácie a odborné poradenstvo lekára. Dieťa by však malo cítiť, že je v kolektíve prijímané. Toto je však v normálnych podmienkach náročným cieľom, pretože deti dokážu byť neskutočne kruté a egoistické. Záleží už len na učiteľovi, ako ich vychová a akým spôsobom im vysvetlí typ ochorenia. STAROSTLIVOSŤ O ĽAVORUKÝCH ŽIAKOV
Ľaváci majú dominantnú opačnú, teda pravú hemisféru. V minulosti sa ľavorukosť považovala za handicap a ľaváci boli často i násilne preúčaní na pravú ruku. Toto malo za následok zajakavosť, pomočovanie alebo zakríknutosť detí. V súčasnosti sa už ľavorukosť nepovažuje za problém, ktorý treba liečiť, ale ľaváci môžu zostať ľavákmi. Vyžaduje si to v škole určité opatrenia, ako zabezpečenie prísunu svetla z opačnej strany (v školských triedach sú okná spravidla na pravej strane od tabule), spôsob sedenia v lavici, písanie keramickým perom a opačné natočenie zošita pri písaní, tiež položenie pomôcok na opačnej strane, aby žiakovi nezavadzali pri písaní.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Školská hygiena