Výroba papiera

VÝROBA PAPIERA – TECHNOLOGICKÝ POSTUP


Papier sa na Slovensku vyrába napr. v Ružomberku, v Harmanci a v Slavošovciach.
Na jeho výrobu sa používa tzv. papierovina, čo je zmes drevoviny, buničiny, handroviny a prípadne iných látok čí zmesí (podľa typu papiera, farby,...).
Hlavnou surovinou na výrobu papiera je drevo rýchlo rastúcich stromov: smrek, jedľa, topoľ, jelša a buk. POSTUP SPRACOVANIA DREVA
Drevo sa najprv vysušuje, aby lepkavé živice zoxidovali a nezliepali vlákna buničiny. Preto sa kláty dreva ukladajú v skládke do hraníc, širokých 2-3 m. Výroba vláknin
Z dreva môžeme izolovať vlákna vhodné na plstenie papieru troma základnými spôsobmi:
1. mechanicky – výroba bielej drevoviny. Pri mechanickej úprave sa kmene rozrežú a drevo sa ručne alebo mechanicky odkôrňuje, napr. Andersonovým odkôrňovačom. V ňom sa drevo odkôrňuje trením reťazami, ktoré sa pritláčajú na rotujúce polená pneumaticky pomocou piestov.
2. polomechanicky – výroba hnedej drevoviny a výroba polobuničiny, ktorá sa získa čiastočným prevarením dreva do formy štiepok a ich rozvláknením v defibrilátoch.
3. chemicky – výroba buničiny. Záskava sa rozvláknením dreva vo varákoch chemickými prostriedkami za vysokej teploty a tlaku. Výroba bielej drevoviny

Biela drevovina sa vyrába mechanickým rozvlákňovaním odkôrneného smrekového alebo topoľového dreva. Očistené kláty sa rozvlákňujú pomocou komorových brúsov za súčasného pridávania vody. Drevovina, ktorá sa takto získa, je zmesou rôznych druhov dlhovláknitej, slizovitej a múčkovitej látky.
Drevovina ny výrobu novinovéh papiera má obsahovať veľký podiel dlhých vlákien, papier s veľkou pevnosťou má obsahovať slizovité podiely vlákien. Tuhé výrobky obsahujú väčší podiel múčky, ktorú získavame zbrusovaním suchého dreva. Mechanické rozvlákňovanie má v porovaní s chemickým prednosť v tom, že len 5% drevovín sa rozpúšťa vo vode. Nevýhodou drevoviny je menšia pevnosť, vplyvom ovzdušia, pôsobním svetla a pre veľký obsah lignínu žltne, preto nie je vhodná na výrobu kvalitnejších tlačív. Výroba hnedej drevoviny

Medzivláknité spojivo buničiny možno rozpustiť parením dreva pri tlaku 6 at. V priebehu parenia sa z dreva uvoľňujú organické kyseliny, ktoré zapríčiňujú jeho rozklad a drevoviny sa sfarbuje do hneda. Obrusovaním sa získa vláknitá hmota s dlhými a pružnými vláknami. Výroba buničiny
Buničina je ďalšou substanciou na výrobu papiera. Existujú tri možnosti jej výroby:

1.

Výroba sulfitovej buničiny
Sulfitové varenie je v podstate sulfonácia lignínu, ktorý je potom vo vode rozpustný. Na výrobu sulfitovej buničiny sa používa najmä drevo ihličnatých stromov, ktoré neobsahuje veľa živice, a to smrek a jedľa. Pomocnou surovinou pri výrobe sulfitovej buničiny je pyrit, plynárenská hmota, vápenec a vápenné mlieko a chlór. Ďalej sa spotrebuje veľké množstvo vody a pary. Drevo sa odkôrní a v sekačkách sa rozseká na štiepky. Štiepky sa triedia v kužeľových rotačných triedičoch a skladujú sa nad varákmi v silách. Hlavné chemické procesy sulfitovej výroby sa uskutočňujú vo varákoch, tlakových kotloch, ktoré sa buď vykurujú priamo parou, alebo varná kyselina koluje cez predhrievač. Varák sa napĺňa štiepkami a varnou kyselinou. Uvarená celulóza sa perie čistou vodou, mechanicky sa čistí, odstraňujú sa uzly a nerozvarené kusy dreva.

2. Výroba sulfátovej buničiny
Hlavnou výhodou alkalického varenia je, že takto možno spracovať všetky druhy dreva a jednoročné rastliny, čo pri sulfitovom spôsobe nie je možné, najmä ak tieto suroviny obsahujú živice. Medzibunková stena pri sulfátovom spôsobe sa zmäkčuje varnou kvapalinou, ktorá obsahuje 7% účinných alkálií. Účinnou látkou je tu hydroxid sodný a s prídavkom sulfidu sodného.
Sulfátová celulóza má lepšie optické a mechanické vlastnosti než sulfitová celulóza. Nedostatkom tohto spôsobu výroby je, že zamoruje ovzdušie odporným zápachom.

3. Výroba nátronovej buničiny
Nátronová výroba buničiny je najjednoduchší spôsob buničiny, ktorá však je sfarbená hnedasto, preto má obmedzené použirie. Účinnou látkou pri varení štiepok je hydroxid sodný.

U nás sa v súčasnosti najviac používa výroba buničiny sulfitovým spôsobom, ktorá sa v budúcnosti nahradí sulfátovou výrobou buničiny, pretože sa bude používať viac drevo listnatých stromov. VÝROBA PAPIERA

Papierovina (drevovina, buničina, handrovina – rozvláknené staré handry a iné)sa rozomieľa na holendri tak, že prechádza vo vani holendra pod široký valec, ktorý má nože. Odstredivou silou otáčajúceho sa valca dopravuje sa papierovina do žľabu, odkiaľ sa vracia do vane. Protinože sú umiestnené v oceľovej konštrokcii na zadnej strane holendra. Vlákna sa medzi nožmi skracujú a pozdĺžne štiepia, čím nadobudnú väčšiu plstiacu schopnosť.

Papierenský stroj sa skladá:
- zo sitovej časti, ktorá sa uvádza výstredníkom do kmitavého pohybu,
- z odsávacej časti, ktorá je horizontálne rozdelená na niekoľko odsávacích skríň, z ktorých sa vákuovými čerpadlami odsáva vzduch,
- zo žmýkacieho lisu odsávacích valcov,
- z lisovacej časti, na ktorej sa papierovina zahusťuje, povrchove vyrovnáva tým, že papierovina prechádza medzi dva valce.
Sušiaca časť sa skladá zo sústavy za sebou uložených valcov, ktoré sú vykurované.

Do rozomletej papieroviny sa v miešačke pridávajú podľa výrobných predpisov anorganické plnivá, ako napr. kaolín, hlinka, baryt, krieda a glejovina. Papierovina sa dávkuje korčekovým zariadením na papierenský stroj. Na sitovej časti sa papierovina odvodňuje, pričom účinkom mykavého pohybu sita sa vlákna splsťujú. Papierovina prechádza nad odsávacími skriňami, v ktorých sa odvodňuje. Ďalej sa odvodňuje na žmýkacích lisoch. Váha sušiny sa takto zväčší na 44%. Potom sa papierovina pohybuje v sušiacej časti, v ktorej sa teplota po vysušovaní postupne zvyšuje na 100 C. Po ochladení sa povrch papieru leští na hladiacich stoliciach, orezáva a navíja na kotúče. Podľa: Masarik, Š. a kol.: Organická technológia pre 3. ročník SPŠCH. Bratislava 1965, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry. 322 s. VÝROBA PAPIERA – ZJEDNODUŠENÝ POSTUP

Základom na výrobu papiera je drevo ihličnatých stromov, preto naše rozprávanie začneme v lese. Drevorubači stromy zotnú, rozrežú na polená, odstránia z nich kôru a dopravia ich do papierne. Tam drevo rozsekajú v drvičoch na drobnučké kúsky. Triesky sa varia spolu s rozličnými chemikáliami vo veľkých kotloch na hustú kašu, ktorá tečie do obrovskej vane. V nej sa kaša medzi ostrými nožmi ďalej rozmeľňuje a zahusťuje, pokým nevznikne papierovina, ktorá sa čistí, bieli alebo farbí. Sito ju zbaví vody a pomedzi valce vykurované horúcou parou sa natoľko vysuší, že na konci valcovacích strojov vychádza suchý papier. Pekne vyžehlený široký papierový pás sa navinie do kotúčov a je pripravený na cestu do tlačiarne...