Pravdepodobná situácia v EÚ po vstupe Slovenska
Analytici, ktorí sa už dlhšiu dobu zaujímajú a skúmajú vstup Slovenska do Európskej únie majú rozdielne názory. Niektorí sú v tomto smere optimisti no iní sú zase pesimisti. Je ťažké povedať, ktorú skupinu tvorí viac ľudí. To sa nedá povedať ani o občanoch Slovenskej republiky, pretože je veľa ľudí, ktorí ani presne nevedia čo to vlastne EÚ je. Nepriaznivým ohnivkom v našom začínajúcom sa ohni je okrem iného aj budúcnosť našej koalície tesne po vstupe. Prvý máj budúceho roka bude veľkou príležitosťou. Bude historickým momentom, v ktorom sa uzavrie povojnové rozdelenie na západnú a východnú Európu. Prvé roky po rozšírení budú ale pre európsku politiku nepokojné. Medzi dnešných 15 štátov príde desať nováčikov. Vzniknú nové záujmové koalície, no niektoré môžu aj zaniknúť. Na pridelenie čakajú tri dôležité miesta - predseda Európskej komisie, minister zahraničných vecí EÚ a predseda Európskej rady. Zároveň bude musieť 25 krajín začať rozdeľovať peniaze z centrálneho rozpočtu EÚ. Je tu ale menší výkričník, na ktorý si musí Slovensko dať pozor, pretože starí členovia sa budú usilovať zachovať si svoje pôvodné práva. Keď už budeme v Únii, získame nejaké hlasy a právo veta. Starí členovia sa zároveň pokúsia zachovať si svoje pôvodné privilégiá. Všetko toto určite prinesie nové a dlhšie debaty. Pôvodná pätnástka krajín Únie sa už dostatočne pozná. Majú vytvorenú určitú rovnováhu, o ktorú by nechceli prísť, ale musia predpokladať, že sa táto rovnováha rozbije príchodom nových štátov. Predpokladá sa, že vo väčšine otázok bude každá krajina bojovať sama, takže sa vytvoria nestále koalície nerešpektujúce delenia na starých a nových členov. Nové štruktúry, ktoré vytvoria pohyblivé koalície, môžu časom úplne zmeniť smer vývoja EÚ. Pred staré priority, ako energia či poľnohospodárstvo, sa môžu dostať nové otázky, ako politika k východným susedom či ochrana práv menšín. Možno teda konštatovať, že po rozšírení sa európska politika stane menej predvídateľnou - a oveľa zaujímavejšou. Obrana je taktiež veľmi dôležitá nielen pre nás, ale určite pre každý štát. Európski lídri sa zhodli na tom, že Únia a jej štáty by mali zintenzívniť svoju bezpečnostnú a obrannú politiku. To by Slovensku malo určite pomôcť v tom, že by sa mali viesť nezávislé vojenské misie. Základným cieľom Únie je, aby sa do konca roka 2003 vytvorila takzvaná jednotka rýchleho nasadenia, pozostávajúca zo 60 000 vojakov, plus ďalšie vzdušné a námorné sily. „Ročné náklady na misie:
Pod vedením OSN
Sýria, UNDOF - 60 mil. Sk (94 vojakov)
Cyprus, UNFICYP - 200 mil. Sk (272)
Etiópia, Eritrea, UNMEE - 200 mil.