Sk (191)
Východný Timor, UNMISET - 45 mil. Sk (34)
Pozorovateľské misie
Sierra Leone (UNAMSIL), Sýria, Izrael (UNTSO), Irak (UNGCI), Gruzínsko (OBSE), Moldavsku (OBSE), územie bývalej Juhoslávie (EUMM) - 0,6 mil. Sk (15)
Pod vedením NATO
Kosovo, KFOR - 140 mil. Sk (96)
Bosna a Hercegovina, SFOR - 70 mil. Sk (25)
Pod vedením USA
Afganistan, Trvalá sloboda - 100 mil. Sk (40)
Irak - 300 mil. Sk (75)“
Aj reformy štátnej správy na politiku týkajúcu sa Rómov (resp. na tzv. "rómsku politiku") a pokračujúca decentralizácia Slovensko veľmi trápi. Aké je teda postavenie Rómov a aké bude po vstupe SR do EÚ? Už teraz sa presúva rozhodovacia právomoc na nižšie úrovne štátnej správy a na samosprávy a to prináša nové možnosti väčšieho zapojenia Rómov do procesu rozhodovania. Čo sa týka azylu pre Rómov, tak tento problém je už vyriešený. Teda aspoň vo Veľkej Británii. Tu už majú túto tému rozpracovanú a výsledok znie, že bude nepravdepodobné, aby Rómovia dostali v tejto krajine azyl. Ale ako to bude skutočne vyzerať po vstupe do EÚ, to sa ukáže až neskôr. Budúcnosť regiónov je taktiež vo veľkej pozornosti Slovenska. Regióny už teraz žiadajú EÚ vyše 20 rokov získania výraznejšej úlohy v procese tvorby politiky v EÚ. Návrh ústavy vypracovaný Konventom ukázal citlivosť na regionálne požiadavky vymedzením kompetencií a posilnením regionálneho rozmeru. Existujú tu však dôležité rozdiely. A po vstupe by sa mali zmierniť, časom aj úplne vylúčiť. 6. Záver
Z uvedených informácií sú výnimočné určité faktory, ktoré sprevádzajú vstup Slovenska do Európskej únie. Sú to napr. globalizačné procesy, zvyšujúca sa konkurencia, pripravované reformy EÚ a pozícia Slovenska medzi štátmi Únie. Z priebehu globalizácie a integrácie našej krajiny majú tieto faktory pozitívny vplyv na vstup a teda aj na spomínané výhody. Globalizácia je všade na svete a integračný proces začleňovania Slovenska do EÚ je sprevádzané aj konkurenciou v tomto zoskupení. Ekonomika sa bude musieť posúvať vyššie ako je a taktiež sa budú zjednocovať spotrebné dane, DPH by sa malo stanoviť medzi rozpätím 15% - 25 %. To by malo mať za následok znižovanie daňových dopadov na občanov i na podniky. Zvýši sa i mobilita pracovnej sily, zvýši sa účinnosť podpory v nezamestnanosti a zavedú sa flexibilnejšie formy zamestnania. Aj systém infraštruktúry neostane bez povšimnutia a taktiež sa predpokladá jeho dobudovanie. V oblasti poľnohospodárstva sa ohraničí priestor racionálneho rozsahu a kvality produkcie.