Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do Európskej únie sú viaceré. Eurooptimistov je na Slovensku dostatok tak ako aj Europesimistov. V každej časti spoločnosti sa nájdu tak optimisti ako aj pesimisti. Nemôžem povedať, že určite je na Slovensku viac pesimistov, ktorí vidia všetko načierno, pretože v niektorých chvíľach majú na očiach ružové okuliare, no v iných prípadoch ich majú dole. Takisto sa správajú optimisti, niekedy je všetko v najlepšom poriadku no inokedy nie je podľa nich východisko. A takto to je aj ohľadom témy: Slovensko po vstupe do Európskej únie. Z môjho pohľadu z tohto vyplýva, že nikoho nemôžeme na 100% zaradiť medzi optimistov a nikoho nemôžeme na 100% zaradiť medzi pesimistov. Každý človek je indivíduum, má svojský pohľad na svet a takisto má svojský a jedinečný pohľad na akúkoľvek situáciu. To platí aj pre tento prípad. Z poznatkov, ktoré mám, ale existujú dve skupiny ľudí, ktorí majú rôzny pohľad ( v jednotlivých oblastiach ) na vstup SR do Európskej únie. Delia sa na eurooptimistov a europesimistov. Ich prognózy, argumenty a vízie sú teda rôzne a odlišné.
Vo väčšine oblastiach sa predpokladá a čaká, že výhody sa dostavia samé, bez akéhokoľvek pričinenia, a že voči nevýhodám nemôžeme nič urobiť ani nič podniknúť.
„Zjavne či skryto sa ignoruje fakt, že integrácia predstavuje predovšetkým na jednej strane šance a príležitosti, ktorých sa treba vedieť chopiť, a že na druhej strane je spojená aj s určitými rizikami a ohrozeniami, ktoré je potrebné vedieť včas identifikovať a minimalizovať. Príliš často sa pritom „abstrahuje“ od nezastupiteľného predpokladu, ktorým je nevyhnutnosť tvorivého kreatívneho prístupu ku koncepčne programovému vyhľadávaniu, vytváraniu a racionálnemu využívaniu integračných príležitostí, ktoré až tak nadobúdajú podobu reálnych výhod. A naopak. Pasívne vyčkávací prístup spojený s neschopnosťou vidieť, kde sú šance a vedieť ako ich využiť, s neschopnosťou včas rozpoznávať riziká a vedieť im čeliť – to všetko sa v konečnom dôsledku stáva reálne nevýhodou.“

2. Eurooptimisti – výhody vstupu Slovenska do Európskej únie
Z rôznych výskumov sa prišlo k záverom, že výhod vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je viacero, hoci všetci občania o niektorých ani nevedia. A preto vám v tejto kapitole urobím stručný prehľad výhod.
Najväčšou hrozbou na Slovensku, lepšie povedané na východe Slovenska, je nezamestnanosť, a preto sa budem v prvom rade sústreďovať na ňu.

Ako prvá výhoda pre nezamestnaných ľudí je v prvom rade možnosť zamestnať sa v štátoch Únie a na Slovensku bude taktiež viac pracovných miest (z príchodu zahraničných investorov). Z toho by malo vyplývať aj zníženie miery v nezamestnanosti. Odborná kvalifikácia každého človeka by sa mala podľa optimistov uznávať viac, ako sa uznáva (neuznáva) doteraz. Je nám všetkým známe, že už aj v súčasnosti chodia na Slovensko rôzne zahraničné spoločnosti, aby si mohli bližšie pozrieť krajinu, do ktorej možno raz investujú a na základe toho by sa mal zvýšiť prílev zahraničných investícií. Čo sa týka našej ekonomiky, tak tá sa chystá na rýchlejší rast. Slovensko ešte stále sužuje korupcia, ktorá si u nás našla pohodlné miesto v každej oblasti. Je to síce smutné, ale je to tak. Po vstupe Slovenska do EÚ sa predpokladá aj zvyšujúci sa tlak na boj proti korupcii, ktorá straší viaceré domácnosti. Slovensko sa rok čo rok dostáva do povedomia zahraničných krajín a po vstupe bude mať Slovensko dokonca vážnejší hlas vo svete. V budúcnosti sa bude viac prihliadať na ochranu zamestnancov ako aj na ochranu práv spotrebiteľov a ako som už spomínala vyššie, ľudia budú mať možnosť pracovať v zahraničí, ale to nie je všetko. Taktiež tam budú môcť využívať tamojší sociálny systém, kde sú určite vyššie dávky ako u nás. So sociálnymi dávkami súvisí aj dôchodok, ktorý sa bude môcť poberať z viacerých štátov naraz. A keď spomínam sociálne dávky, tak vlády viacerých krajín budú mať voľné rozhodovanie o týchto dávkach, teda aj vláda Slovenskej republiky. A čo sa týka financovania Slovenska z fondov Európskej únie, tak aj táto oblasť nebude bez povšimnutia a bez zmien. Predpokladá sa financovanie projektov v regiónoch a taktiež bude zákaz znižovať verejné výdavky pre rôzne regióny. No a na poslednom mieste výhod pre nezamestnaných som zaradila dotáciu z EÚ. V priebehu rokov 2004-2006 by sme mali dostať 1,05 mld. eur.
Na Slovensku sa momentálne veľa hovorí aj o reforme pre dôchodcov, a preto sa im budem v tejto časti venovať tiež. Výhody pre dôchodcov taktiež treba spomenúť a nemožno ich nechať bez povšimnutia. V prvom rade bude každého dôchodcu určite zaujímať zvyšovanie dôchodkov, čo sa má docieliť vstupom SR do EÚ. Ako som už spomínala, dôchodcovia budú môcť poberať dôchodky aj z iných štátov a budú si môcť privyrábať aj v ktorejkoľvek krajine Únie. Aj mladí ľudia sú v samom očakávaní, že sa pre nich bude týmto vstupov javiť lepšia budúcnosť.

Keďže väčšina ešte študuje a bude chcieť študovať aj naďalej, sú tu optimistické vízie a výhody, ktoré v sebe skrývajú možnosti cestovať a študovať v EÚ a k tomu všetkému získajú aj užitočné kontakty a skúsenosti. Z tohto študovania vyplýva aj možnosť rekvalifikácie a doplnenia si vzdelania v akejkoľvek oblasti, ktorú si mladý človek vyberie ako svoju budúcnosť. A najviac, v súčasnej dobe bude študentov (momentálne študujúcich) zaujímať zavádzanie nových technológií do škôl.
Aj rodiny sú na Slovensku v zlom sociálnom i finančnom stave. No hlavne sa to týka mladomanželov, ktorí ešte v rukách nemajú, pravdupovediac, nič, čo by im pomohlo k ich začiatočnému spolužitiu. Teda tak to vyzerá vo väčšine prípadov. Ale aj rodinám sa črtajú určité výhody. Pozitívne mysliaci ľudia očakávajú možnosť dobre platenej práce. V tejto oblasti sa taktiež predpokladajú aj lepšie zárobky, lepšie sociálne služby a štát sa v budúcnosti chce zaviazať k sľubu, že sa bude o rodinu patrične starať.
Na poslednom mieste by som rada spomenula pozitívne argumenty po vstupe SR do EÚ pre firmy, ktoré sa obávajú svojho prežitia na trhu, v ktorom budú mať svoje miesta už aj európske krajiny. Ako vieme, otvorí sa trh Európskej únie pre slovenské firmy, čo im pomôže pri ich raste na trhu, ale treba počítať aj so zvyšujúcou sa konkurenciou. 3. Europesimisti – nevýhody vstupu Slovenska do Európskej únie
Ako som písala, Slovensko má viacero výhod po vstupe do Európskej únie. Ale existuje tu aj viacero nevýhod, viacero negatívnych pohľadov pre tento vstup. V každej oblasti sa nájde niečo dobré ale aj niečo zlé. Nič nie je na 100% dokonalé. A preto sa v tejto kapitole budem venovať zisteným nevýhodám vstupu SR do EÚ. Nezamestnaní sa v očiach skeptikov nebudú mať oveľa lepšie. A to hlavne preto, že na sedem rokov sa obmedzí práca v niektorých štátoch EÚ, čo sa predlží čas na výber adekvátneho zamestnania pre nezamestnaných. Ak aj ľudia odídu pracovať do zahraničia, u nás sa zvýši odchod kvalifikovaných ľudí a odborníkov „múdrych ľudí“, ktorých bude potrebovať aj Slovensko. No a taktiež sa obmedzí poskytovanie cezhraničných služieb v Rakúsku a v Nemecku. To naozaj nie je veľké pozitívum, pretože sú blízko nás. Únia ako aj jej štáty nám nezabezpečia minimálne sociálne dávky a tým Slovensko ostane na jednom z posledných miest zo štátov Európskej únie, ktoré majú a budú mať výrazne nižšie dávky. A štát nám tieto dávky zrejme nezvýši ani po vstupe do Únie, pretože nebude mať na to dostatok financií. Nielen pre nezamestnaných ale asi pre všetkých nás pre nás bude najviac alarmujúce zvyšovanie cien potravín a bytov.

Štát sa vzdá časti štátnej suverenity, čo je pre nás nevýhodou, keďže sme sa veľmi dlho snažili získať suverenitu. Slovenská republika sa po dlhej dobe jej existencie konečne stala právnym, demokratickým a suverénnym štátom. A to sa teraz oslabí. Teda aspoň podľa argumentov pesimistov na EÚ. Firmy, aby prežili, budú viac investovať do rozvoja a nebudú zvyšovať mzdy, teda zamestnanosť sa určite tak skoro nezvýši. Veľkou nevýhodou podľa europesimistov bude aj to, že sa začne boj o prácu na Slovensku, keďže budú mať o ňu záujem aj cudzinci. Po vstupe do Únie sa budú mať, z pohľadu skeptikov, horšie aj dôchodcovia. Samozrejme, že len v niektorých bodoch sa to zhorší. Pre všetkých, nielen pre dôchodcov je alarmujúci sľubovaný nárast cien a možný pokles životnej úrovne. „Bezplatné“ zdravotníctvo je známe už aj dnes a po vstupe sa nečrtá, aby sa to zmenilo. Teda dôchodcovia, ani v budúcnosti, nebudú môcť bezplatne využívať nemocnice či sociálne zariadenia v zahraničí. A čo sa týka dôchodkov, tak tie budú nižšie v porovnaní s Úniou, čo nebude pre dôchodcov žiadna výhra. Okrem výhod pre mladých budú sprevádzať vstup do únie aj nevýhody. Po ukončení škôl si študenti, lepšie povedané už vyštudovaní nezamestnaní, budú hľadať práce v zahraničí, z čoho sa dá predpokladať odchod vyštudovaných ľudí do cudziny. Slovensko bude mať aj po vstupe nedostatok financií na štipendijné pobyty. Keďže ich má nedostatok v súčasnosti, bude to tak aj v budúcnosti. Rodiny potrebujú a budú potrebovať pomoc štátu. Po vstupe sa im ponúkajú určité pozitíva, no vstup Slovenska do EÚ má aj svoje nevýhody. Každý zo všetkých strán počuje, že sa budú po vstupe zvyšovať ceny nákladov. V tomto prípade to bude pravda. V súčasnosti nemajú mladé rodiny možnosť bývania ponúkaného od štátu. Po vstupe do Únie, hoci si myslíme, že to bude lepšie, pesimisti predpokladajú, že rodiny ani potom nebudú mať dostupnosť k prvému bývaniu. Dávky, ktoré poberajú rodiny sa výrazne nezvýšia, hoci sa zvýšia ceny nákladov, ako som už spomínala. Z týchto príčin budú mladé rodiny odchádzať do zahraničia a z nerozvinutých regiónov sa stanú väčšie vyľudnené celky.
Firmy majú asi najväčší strach zo vstupu Slovenska do Európskej únie. No najmä tie menšie. Zvýši sa konkurencia, ako je nám známe, pretože sa otvorí domáci trh pre zahraničné firmy a touto cestou začnú bankrotovať menej výkonné až nevýkonné slovenské firmy.

4. Čo nám (ne)prinesie EÚ vo všeobecnosti ?
Ekonomickou výkonnosťou Slovensko stále výrazne zaostáva za úrovňou v EÚ.

Najviac zaostávajú ceny pôdy, nehnuteľností, ceny za bývanie, ceny služieb a ceny potravín rastlinného pôvodu. Z toho vyplýva, že práve tieto ceny sa budú zvyšovať. Ale taktiež zaostáva cena práce, ktorá sa bude zvyšovať oveľa pomalšie než vyššie spomenuté ceny. Je potrebné spomenúť aj mieru nezamestnanosti, ktorá výrazne prevyšuje priemernú výšku v EÚ. Údaje o nezamestnanosti sú rôzne podľa regiónov krajiny. Rozdiely v tejto oblasti budú po vstupe síce nižšie , no aj tak veľmi výrazné. Slovenská ekonomika bude aj na prahu vstupu do EÚ výrazne zaostávať. Podmienkami zrýchlenia rastu ekonomickej výkonnosti bude pokračovanie privatizácie, zvýšenie aktivít malých a stredných podnikov, udržanie rozpočtovej disciplíny vlády spolu so znižovaním sadzieb daní a sociálnych odvodov. Zvýšená bezpečnosť a dôveryhodnosť krajiny by po vstupe do EÚ mala priniesť mierny rast prílivu mimoprivatizačných priamych zahraničných investícií, vyšší prísun finančných zdrojov. Predpokladá sa aj vyššia efektívnosť a kvalita riadenia podnikov, jednoduchšie podnikanie, širšia ponuka tovarov a služieb, vytvorenie nových pracovných miest, zvýši sa aj mobilita pracovných síl. Ale musíme počítať aj s „únikom mozgov“, čo pre Slovensko znamená nežiadúcu budúcnosť, pretože veľa vzdelaných odíde za lepšie platenou prácou a na Slovensku ostane málo odborníkov. Ekonomické dosahy budú významne ovplyvňované aj mimoekonomickými faktormi. Jedným zo základných mimoekonomických aspektov vstupu do EÚ je zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti krajiny. Taktiež tu pôsobí psychologický faktor – posudzovanie slovenských výrobkov a služieb s vyššou kvalitou. „Made in EU“ dáva výrobcovi už na prvý pohľad väčšiu kvalitu ako „Made in Slovakia“. Všetky výrobky vyrobené v Únii teda budú na rovnakej úrovni. Tým pádov sa môže zvýšiť dopyt po slovenských výrobkoch a následne sa môže zvýšiť aj ich cena. Ďalším pozitívom vstupu Slovenska do EÚ je aj prísun peňazí z fondov EÚ. Takto sa môže zvýšiť aj kvalita života a taktiež budú mať mladí ľudia ľahší prístup k vzdelaniu v krajinách Európskej únie. Ďalším dôležitým pozitívom bude aj jednoduchý prístup k medzinárodným programom v oblasti výskumu, vedy a techniky. Je potrebné v tejto kapitole spomenúť aj výhody Európskej menovej únie. Členstvo v EMÚ, či zavedenie eura, môže priniesť niekoľko nespochybiteľných výhod, najmä pre podnikateľské subjekty. Potenciálny zánik kurzového rizika sa bude po vstupe plniť a bude pôsobiť na znižovanie úrokových sadzieb. Prínosom členstva v EMÚ môže byť aj obmedzenie kurzových výkyvov. 5.

Pravdepodobná situácia v EÚ po vstupe Slovenska
Analytici, ktorí sa už dlhšiu dobu zaujímajú a skúmajú vstup Slovenska do Európskej únie majú rozdielne názory. Niektorí sú v tomto smere optimisti no iní sú zase pesimisti. Je ťažké povedať, ktorú skupinu tvorí viac ľudí. To sa nedá povedať ani o občanoch Slovenskej republiky, pretože je veľa ľudí, ktorí ani presne nevedia čo to vlastne EÚ je. Nepriaznivým ohnivkom v našom začínajúcom sa ohni je okrem iného aj budúcnosť našej koalície tesne po vstupe. Prvý máj budúceho roka bude veľkou príležitosťou. Bude historickým momentom, v ktorom sa uzavrie povojnové rozdelenie na západnú a východnú Európu. Prvé roky po rozšírení budú ale pre európsku politiku nepokojné. Medzi dnešných 15 štátov príde desať nováčikov. Vzniknú nové záujmové koalície, no niektoré môžu aj zaniknúť. Na pridelenie čakajú tri dôležité miesta - predseda Európskej komisie, minister zahraničných vecí EÚ a predseda Európskej rady. Zároveň bude musieť 25 krajín začať rozdeľovať peniaze z centrálneho rozpočtu EÚ. Je tu ale menší výkričník, na ktorý si musí Slovensko dať pozor, pretože starí členovia sa budú usilovať zachovať si svoje pôvodné práva. Keď už budeme v Únii, získame nejaké hlasy a právo veta. Starí členovia sa zároveň pokúsia zachovať si svoje pôvodné privilégiá. Všetko toto určite prinesie nové a dlhšie debaty. Pôvodná pätnástka krajín Únie sa už dostatočne pozná. Majú vytvorenú určitú rovnováhu, o ktorú by nechceli prísť, ale musia predpokladať, že sa táto rovnováha rozbije príchodom nových štátov. Predpokladá sa, že vo väčšine otázok bude každá krajina bojovať sama, takže sa vytvoria nestále koalície nerešpektujúce delenia na starých a nových členov. Nové štruktúry, ktoré vytvoria pohyblivé koalície, môžu časom úplne zmeniť smer vývoja EÚ. Pred staré priority, ako energia či poľnohospodárstvo, sa môžu dostať nové otázky, ako politika k východným susedom či ochrana práv menšín. Možno teda konštatovať, že po rozšírení sa európska politika stane menej predvídateľnou - a oveľa zaujímavejšou. Obrana je taktiež veľmi dôležitá nielen pre nás, ale určite pre každý štát. Európski lídri sa zhodli na tom, že Únia a jej štáty by mali zintenzívniť svoju bezpečnostnú a obrannú politiku. To by Slovensku malo určite pomôcť v tom, že by sa mali viesť nezávislé vojenské misie. Základným cieľom Únie je, aby sa do konca roka 2003 vytvorila takzvaná jednotka rýchleho nasadenia, pozostávajúca zo 60 000 vojakov, plus ďalšie vzdušné a námorné sily. „Ročné náklady na misie:
Pod vedením OSN
Sýria, UNDOF - 60 mil. Sk (94 vojakov)
Cyprus, UNFICYP - 200 mil. Sk (272)
Etiópia, Eritrea, UNMEE - 200 mil.

Sk (191)
Východný Timor, UNMISET - 45 mil. Sk (34)
Pozorovateľské misie
Sierra Leone (UNAMSIL), Sýria, Izrael (UNTSO), Irak (UNGCI), Gruzínsko (OBSE), Moldavsku (OBSE), územie bývalej Juhoslávie (EUMM) - 0,6 mil. Sk (15)
Pod vedením NATO
Kosovo, KFOR - 140 mil. Sk (96)
Bosna a Hercegovina, SFOR - 70 mil. Sk (25)
Pod vedením USA
Afganistan, Trvalá sloboda - 100 mil. Sk (40)
Irak - 300 mil. Sk (75)“
Aj reformy štátnej správy na politiku týkajúcu sa Rómov (resp. na tzv. "rómsku politiku") a pokračujúca decentralizácia Slovensko veľmi trápi. Aké je teda postavenie Rómov a aké bude po vstupe SR do EÚ? Už teraz sa presúva rozhodovacia právomoc na nižšie úrovne štátnej správy a na samosprávy a to prináša nové možnosti väčšieho zapojenia Rómov do procesu rozhodovania. Čo sa týka azylu pre Rómov, tak tento problém je už vyriešený. Teda aspoň vo Veľkej Británii. Tu už majú túto tému rozpracovanú a výsledok znie, že bude nepravdepodobné, aby Rómovia dostali v tejto krajine azyl. Ale ako to bude skutočne vyzerať po vstupe do EÚ, to sa ukáže až neskôr. Budúcnosť regiónov je taktiež vo veľkej pozornosti Slovenska. Regióny už teraz žiadajú EÚ vyše 20 rokov získania výraznejšej úlohy v procese tvorby politiky v EÚ. Návrh ústavy vypracovaný Konventom ukázal citlivosť na regionálne požiadavky vymedzením kompetencií a posilnením regionálneho rozmeru. Existujú tu však dôležité rozdiely. A po vstupe by sa mali zmierniť, časom aj úplne vylúčiť. 6. Záver
Z uvedených informácií sú výnimočné určité faktory, ktoré sprevádzajú vstup Slovenska do Európskej únie. Sú to napr. globalizačné procesy, zvyšujúca sa konkurencia, pripravované reformy EÚ a pozícia Slovenska medzi štátmi Únie. Z priebehu globalizácie a integrácie našej krajiny majú tieto faktory pozitívny vplyv na vstup a teda aj na spomínané výhody. Globalizácia je všade na svete a integračný proces začleňovania Slovenska do EÚ je sprevádzané aj konkurenciou v tomto zoskupení. Ekonomika sa bude musieť posúvať vyššie ako je a taktiež sa budú zjednocovať spotrebné dane, DPH by sa malo stanoviť medzi rozpätím 15% - 25 %. To by malo mať za následok znižovanie daňových dopadov na občanov i na podniky. Zvýši sa i mobilita pracovnej sily, zvýši sa účinnosť podpory v nezamestnanosti a zavedú sa flexibilnejšie formy zamestnania. Aj systém infraštruktúry neostane bez povšimnutia a taktiež sa predpokladá jeho dobudovanie. V oblasti poľnohospodárstva sa ohraničí priestor racionálneho rozsahu a kvality produkcie.

V každej oblasti Slovenska sa nájdu výhody i nevýhody, ktoré sa časom (a v to všetci veríme) zlepšia. Nie všetky krajiny sú v EÚ a naša krajina tam svoje miestečko už vyhradené má. Čo by nám malo pripomínať určitý druh pýchy. Nič na začiatku nie je 100%, dokonalé, ale po čase sa človek aklimatizuje a zvykne si na všetky novoty. A takto to bude aj so vstupom do EÚ. Niečo bude už na začiatku pozitívne a niečo negatívne. Neskôr sa ale také či onaké výsledky z tohto vstupu určite prejavia. Viac, ako teraz pred vstupom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Euroskeptici a eurooptimisti