Veď stačí uviesť, že FIVB – medzinárodná volejbalová federácia – združuje viac ako 130 členov, t. j. takmer toľko ako Organizácia spojených národov. A to len za 35 rokov svojej existencie od založenia v roku 1947 v Paríži. Táto hra je prístupná ako mužom, tak aj ženám a je v rekreačnom chápaní hrou nenáročnou na priestorové aj materiálové vybavenie. V súčasnej etape svojho viac než storočného vývoja je volejbal postavený do rovnakej úrovne so všetkými ostatnými najpopulárnejšími športovými odvetviami na svete, a to ako pravidelnou organizáciou svojich celosvetových i kontinentálnych súťaží, tak aj zaradením do skupiny olympijských športov. Rozmery ihriska

Ihrisko je obdĺžnik o rozmeroch 18 x 9 m obklopený voľnou zónou, ktorá je na všetkých stranách minimálne 3 m široká. Povrch musí byť plochý, vodorovný a jednoliaty. Nesmie pre hráčov predstavovať akékoľvek nebezpečie zranenia. Je zakázané hrať na klzkých alebo hrubých povrchoch. Všetky čiary na ihrisku sú 5 cm široké. Ich farba musí byť svetlá a rozdielna od povrchu hracej plochy i od všetkých ostatných čiar. Zóna podania je 9 m široká plocha za koncovou čiarou. Výška siete

Sieť je umiestnená zvisle nad strednou čiarou a jej horný okraj je vo výške 2,43 m pre mužov a 2,24 m pre ženy.

Parametre lopty

Lopta musí byť guľatá, s povrchovou vrstvou zhotovenou z mäkkej kože a vo vnútri s dušou z gumy alebo z iného podobného materiálu. Obvod lopty je 65 – 67 cm a jeho váha 260 – 280 gramov. Jej farba je jednotná a svetlá, alebo kombináciou farieb povolených FIVB. Vnútorný tlak je 0,300 – 0,325 kg/cm3 (294,3 – 318,82 mba).


NÁCVIK VOLEJBALU

Pri nácviku je základnou úlohou proces metodického učenia so svojimi charakteristickým znakmi jednotlivých vývojových fáz. Prvá fáza motorického učenia je pre hráčov zoznámením s s pohybovou činnosťou. Hráč sa s pohybovou schopnosťou zoznamuje zrakom – ukážka trénerom, videom a pod. – a sluchom pri slovnom popise. V prvej fáze motorického učenia sú pohybové činnosti nekoordinované. Vplyvom aktivácie nežiadúcich svalových skupín sa môžu vyskytovať i iné pohyby. V celom procese motorického učenia je najťažšia druhá fáza. Vzruchy sa v mozgovej kôre koncentrujú do oblastí, v ktorých ich podráždenie má vzťah k vykonávaniu pohybu. Nastáva spevňovanie tých reakcií, ktoré podmieňujú správne vykonanie pohybu. V tretej fáze pokračuje stabilizácia správnych reakcií z hľadiska kvantitatívnych a kvalitatívnych stránok pohybu. Tretia fáza je etapou zdokonaľovania schopností. V tomto štádiu sú už pohyby koordinované a javia sa ako určitý automatizmus.