Pasívne fajčenie

Vdychovanie dymu iných (fajčiacich) osôb sa nazýva pasívne, nedobrovoľné alebo nepriame fajčenie. Nefajčiar vdychuje "vedľajší" dym z horiaceho konca cigarety a "hlavný" dym, ktorý bol vdýchnutý a vydýchnutý fajčiarom. Tabakový dym v životnom prostredí (ETS - environmental tobacco smoke) je hlavný zdroj znečistenia ovzdušia v budovách.

Aký je vplyv na pasívneho fajčiara?
K okamžitým účinkom pasívneho fajčenia patrí napríklad podráždenie očí, bolesť hlavy, kašeľ, bolesti hrdla, závrate a pocit na zvracanie. Dospelí astmatici môžu mať pri expozícii výrazné zhoršenie funkcie pľúc, a u detí rodičov, ktorí v ich prítomnosti fajčia, môže fajčenie vyvolať nové ochorenie astmou. Nefajčiari vystavení pasívnemu fajčeniu majú tiež zvýšené riziko infarktu myokardu. Z dlhodobého hľadiska môžu mať pasívni fajčiari zvýšené riziko mnohých chorôb vyvolaných fajčením. Tak napríklad nefajčiari, ktorí sú doma vystavení pasívnemu fajčeniu, majú o 25 percent vyššie riziko srdcových chorôb a rakoviny pľúc. Na základe rozsiahleho prehľadu výsledkov výskumu dospela Vedecká komisia pre tabak a zdravie (SCOTH) k záveru, že pasívne fajčenie spôsobuje u dospelých nefajčiarov rakovinu pľúc a ischemickú chorobu srdca, a je u detí príčinou chorôb dýchacích ciest, syndrómu náhlej smrti dieťaťa, chorôb stredného ucha a astmatických záchvatov. Aj keď je relatívne riziko v dôsledku pasívneho fajčenia v porovnaní s rizikom aktívneho fajčenia nízke, je jeho celkový dopad na zdravie vzhľadom k tomu, že sa jedná o časté ochorenia, veľký. Na základe zistení obsiahnutých v správe predloženej SCOTH a na základe preverovania vykonaného Kalifornským úradom pre ochranu životného prostredia vypočítala ASH, že vo Veľkej Británii je možné na účet pasívneho fajčenia každým rokom pripísať asi 600 úmrtí na rakovinu pľúc a až 12 000 prípadov srdcových chorôb u nefajčiarov. Porovnanie rizika rakoviny pľúc v dôsledku pasívneho fajčenia s rizikom iných druhov rakoviny ukázalo, že celoživotné riziko pasívneho fajčenia je viac než stokrát vyššie ako odhadovaný účinok, ktorý by malo 20 rokov expozície azbestu v chryzolite, čo je forma, v ktorej sa azbest bežne v budovách vyskytuje. Podľa odhadu americkej EPA predstavuje 3 000 prípadov úmrtí na rakovinu pľúc ročne u dospelých nefajčiarov 57 krát vyššie riziko než odhad rizika rakoviny v dôsledku spoločného pôsobenia všetkých nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré EPA v súčasnosti registruje.

Pasívne fajčenie

Riziko pre malé deti
Pôsobeniu tabakového dymu v domácom prostredí je vystavených 49 % všetkých detí vo Veľkej Británii. Pasívne fajčenie sa podieľa na zvýšení rizika infekcií dolných dýchacích ciest ako sú bronchitída, zápal pľúc a bronchiolitída u detí. V jednej nedávnej štúdii sa zistilo, že v domácnostiach, kde obaja rodičia fajčia, majú malé deti o 72 percent vyššie riziko ochorenia dýchacích ciest. Pasívne fajčenie spôsobuje zníženie funkcie pľúc a zhoršuje závažnosť príznakov astmy u detí, a je rizikovým faktorom pre nové prípady astmy u detí. Vo Veľkej Británii sa odhaduje, že deti z fajčiarskych domácností majú dvakrát vyššie riziko ochorenia astmou. Taktiež chronický kašeľ a zahlienenie sú častejšie u detí rodičov, ktorí fajčia. Malé deti rodičov, ktorí fajčia, majú v prvom roku života vyššiu pravdepodobnosť, že budú prijaté do nemocnice z dôvodu liečenia bronchitídy a zápalu pľúc. Každým rokom je do nemocnice v dôsledku pasívneho fajčenia prijatých viac než 17 000 detí mladších ako päť rokov. Detské choroby dýchacích ciest spôsobené pasívnym fajčením môžu prispievať tiež k vývoju chorôb dýchacích ciest v dospelosti, i keď tento človek vystavený v detstve pasívnemu fajčeniu v živote nikdy nefajčil. Kalifornský úrad pre ochranu životného prostredia vo svojej správe uvádza, že expozícia pasívnemu fajčeniu v tehotenstve predstavuje nezávislý rizikový faktor pre nízku pôrodnú hmotnosť narodeného dieťaťa. Fajčenie rodičov by mohlo byť zodpovedné až za 25 % úmrtí v dôsledku syndrómu náhlej smrti dieťaťa, a deti vystavené pasívnemu fajčeniu majú o 30 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vytvorí tzv. glejové ucho (zvláštna forma kataru v strednom uchu, ktoré obsahuje lepkavú tekutinu), ktoré je najčastejšou príčinou hluchoty u detí. Vyšetrenia
Zistiť, či daná osoba je alebo nie je na nikotíne závislá, nevyžaduje žiadne špeciálne lekárske vyšetrenia. Pokiaľ budete mať dojem, že sa môžete aspoň čiastočne identifikovať s nasledujúcimi riadkami, ste pravdepodobne na nikotíne závislý/á, či si to chcete alebo nechcete priznať. Existuje rad tzv. markerov, ktoré je možné použiť pre meranie závislosti na určitej látke. Rozhodujúcim faktorom je miera nutkania brať drogu, ktorú daná osoba pociťuje. Väčšina fajčiarov fajčí každý deň. Vo Veľkej Británii je priemerná spotreba, ktorú udávajú sami fajčiari, 14 cigariet denne. V Maďarsku je to podľa niektorých štatistík 17 cigariet denne (údaje z roku 1996). Menej ako jeden z dvadsiatich fajčiarov fajčí menej často než každý deň. Ďalším ukazovateľom závislosti je obdobie od prebudenia k zapáleniu prvej cigarety.

Z fajčiarov všetkých vekových skupín si 16 percent zapáli do piatich minút po prebudení, zatiaľ, čo takmer polovica všetkých fajčiarov (49 percent) fajčí v prvej polhodine dňa. Len málo fajčiarov si myslí, že by sa dokázali bez fajčenia zaobísť celý deň, a len 16 fajčiarov zo sto si myslí, že by to bolo veľmi ľahké, zatiaľ, čo sa 29 zo sto domnieva, že by to bolo veľmi obtiažne. Ďalším ukazovateľom závislosti je výskyt abstinenčných príznakov po prerušení užívania drogy. U fajčiarov sú typické telesné (fyzikálne) príznaky po zanechaní fajčenia alebo po znížení príjmu nikotínu: zžierajúca túžba po nikotíne, podráždenosť, pocit úzkosti, neschopnosť sa sústrediť, nepokoj, poruchy spánku, spomalenie tepu a zvýšenie chuti do jedla alebo hmotnostný prírastok. To, že je možné tieto príznaky pripisovať nikotínu a nie behaviorálnym aspektom užívania tabaku (t.j. návykovému chovaniu ako takému), napr. tzv. psychickej závislosti, dokladá zistenie, že je abstinenčné príznaky možné zmierniť náhradnou nikotínovou terapiou (NRT - nicotine replacement therapy), napríklad vo forme žuvačiek, náplastí atď. nie však placebom (t.j. prípravkom, ktorý neobsahuje nikotín).