Fajčenie a vplyv na organizmus

Väčšina rizík, ktoré hrozia pri potápaní, súvisia z dlhodobým fajčením. Potápača ovplyvňuje fajčenie najmä vznikom :
· poškodenia pľúc
· nadprodukcie hlienu a hlienových zátok
· zmeny v krvnej saturácii pO2 a pCO2
· vzostupom CO v krvi
· poškodenia rôznych orgánov


Vplyv na pľúca. Fajčenie vplýva na pľúca prevažne vznikom chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), vzostupom dychového odporu a poškodením povrchovej vrstvy pľúc. Chronická obštrukčná choroba pľúc.


Pri dlhodobom fajčení cigariet dochádza k chronickému poškodzovaniu pľúcneho parenchýmu, čo má za následok vznik chorobného stavu nazývaného chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP). Ide o súbor ochorení, ku ktorým patrí :
· emfyzém pľúc - ireverzibilná dilatácia vzduchových priestorov a ich deštrukcia
· chronická bronchitída - chronický zápal priedušiek
· bronchiektázie - ireverzibilný rozšírenie len stredných a menších bronchov (širších ako 2 mm) zapríčinené spravidla zápalovými zmenami
· bronchiálna astma - viď článok Astma a potápanie v sekcii pneumológia
Obštrukcia pri tejto chorobe, pod vplyvom horeuvedených ochorení, vzniká v terminálnych (koncových) bronchioloch (priedušničkách). Okrem zápalovej obštrukcie, aj súčasti cigaretového dymu (kadmium, nitrogen dioxid) poškodzujú alveoly a spôsobujú emfyzém pľúc - čiže alveolárne septá popraskajú a vytvoria väčšie dutinky, v ktorých sa zadržiava vzduch. To zvyšuje riziko vzniku pľúcnej barotraumy a vzduchovej embólie. Podľa jednej štúdie 50% potápačov s pľúcnou barotraumou malo abnormality pľúcneho tkaniva, pričom až 55% potápačov bolo fajčiarov (Dr. Sawatzky). Dychový odpor.


Ďalším faktorom, ktorý vzniká pri CHOCHP je zvýšený dychový odpor. Podľa niektorých štúdii dlhodobé potápanie spôsobuje spirometricky overiteľnú redukciu v maximálnych - stredných exspiračných prietokoch (MMEF) - ide o meranie vzdušného prietoku v najmenších dýchacích cestách. To spôsobuje zvýšenie dychového odporu a zvýšenie rizika pľúcnej barotraumy a vzduchovej embólie. Podľa iných štúdii fajčenie (nezávisle od CHOCHP) spôsobuje podstatné zvýšenie dychového odporu, hlavne tým, že cigaretový dym spôsobuje konstrikciu (stiahnutie) bronchiolov. Táto konstrikcia trvá až 35 min. po požití cigarety. 24 hodinová cigaretová absencia spôsobí výrazné pozitívne stúpnutie respiračných parametrov (Dr. Sawatzky). Z toho vyplýva, že nielen fajčenie spôsobuje zvýšenie dychového odporu, ale aj samotné dlhodobé potápanie.

Ak pridáte k tomu zvýšený tlak vo väčšej hĺbke, je jasné, že uvedené faktory súčasne prispievajú k vzniku závažnej pľúcnej barotraumy. Porušenie povrchovej vrstvy pľúc.


Na povrchu dýchacích ciest sa nachádza povrchový epitel zložený z dvoch typov buniek. Pneumocyty 1. typu sú tenké ploché bunky, ktoré zaberajú asi 90% alveolárnej plochy. Sú veľmi citlivé na škodliviny. Keď dôjde k nich zániku sú nahradené pneumocytmi 2. typu. To sú kuboidálne (kockovité) bunky s výraznou proliferačnou aktivitou. Tieto pneumocyty produkujú povrchový lipoproteín - surfaktant. Ten sa rovnomerne rozdelí po povrchu pľúc, pričom znižuje povrchové napätie a tým udržiava pľúca vzdušné. Po určitej dobe sa stenčia a zmenia opäť na pneumocyty 1. typu. Kadium a nitrogen dioxid v cigaretovom dyme spôsobuje deštrukciu tejto substancie. To vedie k rozvoju emfyzému pľúc a CHOCHP. Hlienová nadprodukcia.


Hlienová nadprodukcia sa prejavuje dvomi spôsobmi :
· vznikom hlienových zátok
· zvýšenou hlienovou drenážou
V dolných dýchacích cestách - bronchoch - je celý povrch krytý riasinkovými bunkami. Tieto riasinky (cílie) pôsobia ako ochranný kryt. Cílie sa pohybujú posúvajú baktérie spolu s detritom aborálnym smerom, čím očisťujú pľúca. Vrámci samoočisťovacej funkcie sa produkuje určité množstvo hlienu. Keď je ho väčšie množstvo, dráždi na kašeľ. U fajčiarov je vplyvom chronického (dlhotrvajúceho) dráždenia cigaretovým dymom zvýšená produkcia tohoto bronchiálneho hlienu. To spôsobuje ochrnutie riasiniek sliznice bronchov. To má za následok vznik tzv. hlienových zátok, ktoré fungujú ako ventily, čím podstatne zvyšujú riziko pľúcnej barotraumy pri výstupe na hladinu. Aj samotný cigaretový dym spôsobuje ochrnutie cílii, čo zapríčiňuje zvýšenú susceptibilitu voči cudziemu materiálu (prach, pigmenty) a baktériám (infekcie). To zväčša vedie k vzniku chronickej bronchitídy a CHOCHP. Fajčiari trpia zvýšenou produkciou hlienu aj v horných dýchacích cestách - presnejšie v dutinách. To spôsobuje :
· zvýšené riziko zápalu dutín stagnáciou hlienu
· vyrovnávacie problémy v strednom uchu a dutinách (squeeze až blok)
· sínusovú barotraumu
Na základe klinických pozorovaní sa zistilo, že pacienti - fajčiari, pooperačne majú zvýšenú tvorbu hlienov, čo spôsobuje ich zvýšenú náchylnosť na respiračné infekcie (zápaly pľúc). Okrem toho fajčenie zhoršuje aterosklerózu srdcových ciev, preto majú pooperačne zvýšené riziko úmrtia zo zlyhania srdca. Podľa názoru Dr. Ernest S. Campbell, MD. je potrebné, aby si fajčiari uvedomili, že je vhodné týždeň pred potápaním nefajčiť.

Toto obdobie sa považuje za regeneračné obdobie pre ustálenie normálnej produkcie hlienu v dýchacích cestách. Zmeny v krvnej saturácii.


Ďalším problémom je pokles krvnej saturácie kyslíkom, resp. pokles pO2 a vzostup pCO2 v krvi. Tento fakt môže spôsobovať obtiaže pri väčších hĺbkach tým, že stúpa okolitý tlak stúpa aj tlak CO, čo "zlepšuje" jeho viazanie na hemoglobín. Vzostup CO v krvi.


Tkanivá potrebujú kyslík. Ten sa im dodáva komplexnou zlúčeninou - hemoglobínom, na ktorý je viazaná molekula kyslíka, čím vzniká oxyhemoglobín. Pokiaľ je málo oxyhemoglobínu, napríklad tým, že stúpa iný typ hemoglobínu (karboxyhemoglobín) vzniká hypoxia v cieľových tkanivách. CO (oxid uhoľnatý) je jedovatý plyn, bez chuti, bez zápachu a bez farby. Môže pochádzať z atmosféry (automobily), zo vzduchových kompresorov, alebo aj z cigariet. Akceptovateľná hladina CO je 0,001% (to je asi 10 ppm). CO sa v porovnaní s O2 viaže 220-290 krát rýchlejšie na molekulu hemoglobínu. Tým vzniká karboxyhemoglobín (COHb) a posun oxyhemoglobínovej krivky smerom doľava. Pri dlhšie trvajúcej expozícii CO, sa tento kumuluje v krvi. Pri koncentráciách 10-20% COHb v krvi vzniká ľahšia bolesť hlavy, pri konc. 20-30% COHb v krvi vzniká bolesť hlavy a výrazná nevoľnosť, pri konc. 30-50% COHb v krvi vzniká výrazná bolesť hlavy, odpadávanie, nevoľnosť a slabosť, pri konc. 50-90% COHb v krvi vzniká kóma a smrť za krátku dobu. Hladina kumulácie CO (a teda množstva COHb) u fajčiara závisí od :
· počtu cigariet, ktoré daný fajčiar vyfajčil za deň
· dĺžky doby od poslednej cigarety
· spôsobu ako bola cigareta vyfajčená
· miery aktivity v deň merania hladiny COHb
Na konci dňa je hladina CO v krvi u nefajčiara asi 0-10 ppm (0-0,001%). U "ľahkého" fajčiara je asi 11-20 ppm CO a u "ťažkého" fajčiara asi 21-100 ppm. Pokiaľ si chcete vypočítať množstvo O2, ktoré bolo nahradené CO, vydeľte celkovú hladinu CO (v ppm) šiestimi. Vyjde Vám, že u tzv. "ťažkých" fajčiarov môže byť nahradených až 15% kyslíka. Z horeuvedeného teda vyplýva, že je dobré pred ponorom nefajčiť. Mimo kumulatívneho efektu CO v krvi si treba uvedomiť, že so stúpajúcim okolitým tlakom pri zostupe, stúpajú aj parciálne tlaky jednotlivých plynov (vrátane CO). V prípade že ste fajčiar, doporučujem Vám každoročne, poprípade pri pozorovaní zhoršenia dýchacích obtiaží, navštíviť odborného lekára a dať si vyšetriť celkový stav (RTG hrudníka, spirometriu). Poškodenie iných orgánov.


Týka sa prevážne dvoch orgánov : mozgu a vnútorného ucha. Mozog.

Najnovšia štúdia ukázala, že u bežných potápačov sa na MRI (magnetická rezonancia) mozgu zistili oblasti poškodenia tzv. biele škvrny. Paradoxne u hĺbkových potápačov s častými ponormi sa zistil menší počet týchto bielych škvŕn. Preto pravdepodobne pre potápačov nejde o signifikantný nález. Iná štúdia ukázala, že u fajčiarov je signifikantný počet týchto bielych škvŕn v porovnaní s nálezom u nefajčiarov (Dr. Sawatzky). To poukazuje na poškodzujúci efekt fajčenia na mozog. Vnútorné ucho. Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by dokázala, že potápanie ovplyvňuje alebo poškodzuje sluch. Avšak existujú viaceré štúdie, ako aj klinické skúsenosti mnohých ORL špecialistov, že fajčenie v niektorých prípadoch spôsobuje postupnú nezastaviteľnú stratu sluchu (otosklerózu).