2 Vznik a história ľadového hokeja

Ako miesta vzniku sa v literatúre uvádzajú mestá Kingston, Montreal a Halifax. Prvé pravidlá hokeja boli vypracované v roku 1878 v Montreale.

2.1 Hokej v Európe

V Európe sa hokej objavil na začiatku 20 storočia. V roku 1908 bola v Paríži založená Medzinárodná federácia ľadového hokeja (International Ice Hockej Federation-IIHF). Zakladajúcimi členmi boli Anglicko, Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko a Česko. Na druhých majstrovstvách Európy v roku 1911 získalo naše mužstvo titul majstra Európy. Rok 1920 bol rokom kedy bol ľadový hokej zaradení do programu Olympijských hier v Antverpách, kde boli prijatí za členov Medzinárodnej federácie ľadového hokeja Kanada a Spojené štáty americké. Pod vplyvom týchto dvoch štátov došlo k úpravám pravidiel. Počet hráčov sa z pôvodných sedem znížil na šesť. V zápase však mohli striedať dvaja hráči a v polčase aj brankár. Hralo sa dva-krát dvadsať minúť. Takmer pol storočia bol na vrchole svetovej výkonnosti kanadský hokej. Vzrastajúci počet hokejových klubov, zimných štadiónov a zvláštna obľuba hokeja v Kanade a ZSSR, Švédsku, USA a Československej republike vytvorila z týchto krajín skupinu výkonnostne vzďaľujúcich sa od ostatných krajín. V roku 1920 vznikol hokej aj na Slovensku. Jeho najväčším propagátorom bol Anton Mádša-Balík. V roku 1925 bola založená Slovenská župa kanadského hokeja, ktorá bola súčasťou Československého hokejového zväzu. Obľuba hry v Európe dosiahla takú výšku, že tu bolo najviac hokejových klubov (361).

2.2 Hokej v Amerike

Prvá profesionálna hokejová liga vznikla v Spojených štátoch krátko po roku 1900. Do roku 1910 sa v Amerike hrávalo prísne amatérsky, no v Kanade sa už rozšíril hokejová profesionalizmus. V roku 1910 založili profesionálne kluby z východnej Kanady (Národnú hokejovú asociáciu-NHA). V roku 1912 vznikla na západe Pacifická hokejová asociácia (PCHA). To boli dve špičkové profesionálne ligy, ktoré hrávali o Stanleyho pohár. Medzitým dochádzalo k modernizovaniu hry – obmedzila sa účasť siedmeho hráča, experimentovalo sa s prihrávkou dopredu a brankári mohli chytať aj v páde na ľad. V sezóne 1917-1918 sa NHA zmenila na NHL. PCHA mala mužstvá v Kanade a v Spojených štátoch, pričom NHL v Toronte, Ottawe a v Montreale. V roku 1924 sa NHL rozšírila o Boston. O rok neskôr pribudli mužstvá New York Americans a Pittsburgh Pirates. V tom čase začali európske mužstvá hrávať na olympijských hrách a majstrovstvách sveta.

Od sezóny 1926-1927 začali hrať o Stanleyho pohár iba kluby NHL. Každý uznal, že NHL sa stala najlepšou hokejovou ligou na svete. V 30. Rokoch hrávalo v NHL desať klubov. Od sezóny 1942-1943 sa však liga sformovala iba na šesť klubov, ktoré sa stali známymi ako zakladateľská šestka. Boli to kluby Toronto Maple Leafs, Montreal Canadiens, Boston Bruins, New York Rangers, Chicago Blackhawks a Detroit Red Wings. Ešte aj dnes tvrdia pamätníci, že éra, keď v NHL hrávalo iba šesť klubov, bola v dejinách hokeja tou najkvalitnejšou. Fanúšikovia sa poznali s najväčšími hviezdami a medzi mužstvami existovala obrovská rivalita. Keď sa v sezóne stretli každé s každým po štrnásť ráz! V sezóne 1967-1968 sa NHL rozšírila na dvanásť tímov. Viac tímov znamenalo viac hráčov a viac fanúšikov v nových mužstvách. Zvýšil sa počet gólov a tým rástlo aj vzrušenie na štadiónoch! Aj v 70. Rokoch hralo v lige 21 mužstiev. V sezóne 2000-2001 stúpol ich počet na tridsať. Vďaka prílivu európskych hokejových hviezd hrá dnes v NHL viac talentovaných hráčov ako kedykoľvek predtým.

3 Pravidlá

Ľadové ihrisko je 56 až 61m dlhé a 26až 30 m široké. Je ohraničené mantinelom 1,15-1,22 m vysokým. Rohy ihriska sú zaoblené polomerom 7-8,5 m. Bránka je široká 1,83m a vysoká 1,22 m. Bránkovisko je obdĺžnik 2,53 x 1,22m, alebo poloblúk. Hracia doba je 3 x 20 minút čistého času hry s 15 minútovými prestávkami medzi tretinami. Družstvo tvorí 6 hráčov: brankár, ľavý a pravý obranca, stredný útočník (center), pravý a ľavý krídelný útočník. Každé družstvo si určí kapitána. Hráči sa môžu kedykoľvek striedať. Zápas riadi jeden hlavný rozhodca a dvaja čiaroví rozhodcovia. Za každou bránkou je bránkový rozhodca. Charakteristické pre hokej je zakázané uvoľnenie a bodyčekovanie. Bodyčekovanie (zastavenie telom) je dovolené na celom ihrisku pokiaľ má súper v držaní puk. Pri porušení pravidiel dochádza k udeľovaniu trestov. Tresty sa počítajú na čistý čas hry a rozdeľujú sa na: menšie tresty (hráč je vylúčený na 2 minúty) napríklad za hákovanie, držanie protihráča, nedovolené bránenie, faul lakťom a kolenom, sekanie hokejkou. Väčšie tresty (hráč je vylúčení na 5 minút) napríklad napadnutie hokejkou (krosček), bodnutie koncom hokejky, ak po týchto zákrokoch dôjde k zraneniu hráča. Osobné tresty (vylúčenie na 10 minút) napríklad za hrubé chovanie, za kritizovanie a protestovanie proti výrokom rozhodcu, za hodenie hokejky mimo ihriska. Osobný trest môže byť tiež do konca zápasu. Udeľuje sa pri druhom osobnom treste alebo za hrubú urážku rozhodcu.

V najvážnejších prípadoch je udelení disciplinárny trest, tento trest je spojený so zakázaním štartu v ďalších zápasoch, pokiaľ prípad neprejedná disciplinárna komisia. Tresty v hre za úmyselné zranenie hráča. Hráč je vylúčený do konca zápasu. Náhradník je povolený vždy po piatich minútach. Trestné strieľanie sa udeľuje za podržanie hráča zo zadu pri vyloženej gólovej príležitosti a za priľahnutie puku v bránkovisku. Po preniknutí do útočného pásma musí útočník s pukom smerovať k súperovej bránke a vystrelením jeho akcia končí. Gól sa dosiahne, keď sa puk do bránky strelí hokejkou. Gól platí, keď bol pred vystrelením puku niektorých z útočiacich hráčov v bránkovisku, alebo ak gól dosiahnete kopnutím do puku alebo rukou. Hokejová výstroj, ktorú nosí hráč na svoju ochranu sa skladá z prilby, náplecníkov (chrániče pliec, hrudníka a chrbta), chráničov lakťov a kolien, nohavíc, suspenzora a korčulí. Každý hráč aj brankár používa na hru hokejku.

4 Herná koncepcia

Obsahom odborne riadeného tréningu je výber a dávkovanie cvičení. Cieľom je realizácia požadovanej hernej koncepcie v zápase na relatívne najvyššej úrovni. V tréningu na ľade sa uskutočňuje herná činnosť jednotlivcov aj družstva. Tímový výkon – určuje, ovplyvňuje a utvára individuálnu výkonnosť jednotlivcov. Hráč a jeho umenie hrať formuje hru družstva. Družstvo zase spätne pôsobí na jednotlivcov a ovplyvňuje ich hru. Hru jednotlivcov riadi spoločný herný plán a cieľ. Dosiahnutie trénerových vytýčených cieľov vyžaduje kolektívne úsilie družstva. Z tohoto pohľadu hru družstva tiež ovplyvňuje aj sociálne psychologické hľadiska. Ide o hernú súdržnosť družstva.

4.1 Útok

V zápase sa môžu využívať tieto typy útokov: postupný útok, nastreľovanie puku, protiútok, rýchly útok a neorganizovaný útok.

4.1.1 Postupný útok

Postupný útok sa uplatňuje väčšinou proti sťaženej a sformovanej zónovej obrane súpera. Primeraním znakom je kolektívna hra, ktorej podstatou je dobré vedenie puku jednotlivcov a prihrávanie. Spôsob hry sa zakladá na tvorivosti improvizačnej kombinačnej schopnosti jednotlivých hráčov. Tvorivosť a súhra družstva sa prejavuje nielen v hre s pukom, ale aj v pohybe a myslení hráčov bez puku. Obrazom hry je plynulosť útočnej akcie, ktorá sa docieli prihrávaním. Útok sa skôr spomaľuje a hľadá sa cesta ku kombinačnému riešení hernej situácie. Väčšinou sa využíva improvizácia. Kontrolovaná, herne premyslená a plynulá hra hľadá dynamiku a údernosť akcií.

4.1.2 Nastreľovanie puku

Nastreľovanie puku sa väčšinou uplatňuje proti zhustenej a situačne pohyblivej obrane súpera, koncentrovanej pred obranou modrou čiarou.

Môžeme ju využiť v „ tiesňových situáciách “. Nastreľovanie puku do útočného pásma eliminuje straty puku v strednom pásme. Robí sa to tak, že hráč nastreľuje puk krížom do útočného pásma. Obrazom hry je dynamické zrýchlenie v útočnej polovici. Hlavnými následnými vysmy hry sú napadanie, osobné súboje, forčeking a časová streľba. Uvedené činnosti vyžadujú kondične náročný spôsob korčuľovania. Vplyvom častých obojstranných „ medzihier” bez kontroly puku je hra jednoduchšia, značne intenzívnejšia a pre pozorovateľov vizuálne rýchla. Vzniknuté herné situácie sú obojstranne obtiažne kontrolované. Prienik stredným pásmom je bez rizika.

4.1.3 Protiútok

Protiútok predstavuje útočnú akciu, ktorá sa stavia na útočnej hre súpera. Princípom je situačne bezprostredná priama odpoveď na útočnú činnosť súpera. Obrazom hry po získaní puku v strednom pásme je rýchly a plynulý prechod cez útočnú modrú čiaru, pri ktorom sú útočiaci súperi v hernej situácii pozične vyradení z bránenia. Robí sa to pomocou veľmi aktívnej hry obrancov v strednom pásme prihrávkou na vracajúcich sa spoluhráčov, ktorí krížením a zmenou miest nakorčuľovávajú do herne otvorených priestorov. Výsledkom sú presilové či úročne výhodné akcie v úročnom pásme. Založenie sa robí pomocou okamžitej prienikovej prihrávky pre červenú čiaru či útočnú modrú čiaru. Hra oslabuje vlastnú obrannú činnosť. V tomto úroku frekvencia útočných akcií dáva hre spád a v slede vytvára súperovi značný tlak. Tempo zápasu je vysoké, čo kladie veľkú nároky na rýchlosť. Hráči korčuľujú nielen vo vysokom tempe, ale tiež v akčne značne rozsiahlom pohybe. Protiútok môže mať aj charakter rýchleho útoku (rýchly protiútok).

4.2 Obrana

Obrana je spôsob hry, ktorý mužstvo využíva na ochranu svojej bránky pred súperovými gólmi. Môžu sa využiť tieto typy obrany: osobná obrana, zónový prienik, kombinovaná obrana a integrovaná hra.

4.2.1 Zónová obrana

Ide o pôvodný obranný systém, ktorý sa účinne uplatňoval proti útoku s „lineárnym pohybom”. Proti útoku, jeho hra bola či je vzhľadom k malej hernej premenlivosti v pohybe útočníkov kombinačne jednoduchá. V spolupráci pri bránení má každí hráč určenú územnú zodpovednosť danú rozostavením hráčov. Táto zodpovednosť môže byť realizovaná celoihriskovo, v prevedení od stredného pásma či obranného pásma. Kostra rozostavenia vytvára kompaktnú brániacu formu, ktorá situačným postavením spomaľuje útok súpera, vytláča k mantinelu čím zamedzuje preniknutiu k bránke.

Obrazom hry je dôsledné obsadzovanie krídelných útočníkov v strednom pásme, pozičné manévrovanie a herne rovnovážne situácie (5-5). Súlad pohybu brániaceho zvaru s útokom súpera nieje uplatňovaný. Na súpera sa viac menej čaká! Zónová obrana hľadá dynamiku bránenia. Najbežnejšie sa používa rozostavenie 2-1-2 celoihriskovo či s prechodom na 1-4 (1-2-2) v strednom pásme. Akýkoľvek spôsob bránenia výrazne oddeľuje obranu od útoku, vytvára rozostavenie brániacich hráčov pomerne dobré podmienky pre prechod do útoku. Zónové bránenie kladie vysoké taktické nároky na pozičnú disciplínu. Náročnosť na kondíciu a intenzitu hry pri bránení není vysoká. Zónová hra sa často uplatňuje pri hre v oslabení.

4.3 Presilová hra

Presilová hra predstavuje časové obmedzený úsek, v ktorom družstvo využíva výhody počiatočnej prevahy o jedného alebo dvoch hráčov. Jadrom presilovej hry je útočná činnosť vedená proti silne koncentrovanej obrane súpera. Herný zámer presilovej hry stojí nielen na požiadavku preniknutia do útočného pásma, ale hlavne na predpoklade udržania a „usídlenia” sa v pásme. Všetky časti presilovej hry sú obsahom skorej uvedených útočných technicko-taktických spôsobov hry družstva. Je treba zdôrazniť, že hra v útočnom pásme predstavuje špecifický herný spôsob útočnej formácie na malom priestore. Proti zónovej obrane sa väčšinou uplatňuje vzorcové riešenie. Proti agresívnej či kombinovanej obrane sa v dôsledku zrýchlenia akcií presilová hra často zjednodušuje prihrávkami na obrancov, ich častou streľbou s nasledujúcim tečovaním a dorážaním.

4.4 Hra v oslabení

Ide tiež o časové obmedzený herný úsek, v ktorom družstvo hrá dočasne oslabeného jedného alebo dvoch hráčov. Jadrom hry družstva v oslabení je mimoriadne koncentrovaná obranná činnosť všetkých zúčastnených hráčov. Pri hre v oslabení sa spomaľuje prenikanie súpera do obranného pásma so snahou zamedziť „usídlenia” súpera v pásme. Útočné akcie súpera sa vytláčajú k mantinelu. Pri bránení sa využíva zónové rozostavenie 2-2 či 1-2, prípadne 2-1, ďalej tiež zónový presink a agresívna kombinovaná obrana. Pri získaní puku brániace družstvo získa čas buď nastrelovaním puku do útočného pásma, alebo taktickým zdržovaním hry kontrolou puku.

5 Hokejoví hrdinovia

Hokejoví hrdinovia sú alebo boli osobnosti, ktoré sa svojimi výsledkami zapísali do historických tabuliek. Svojou hrou prilákavajú fanušíkov na štadióny, stávajú sa vzormom pre mnoho začinajúcich mladých talentov.

Medzi ne patrí napríklad Dominik Hašek, Wayne Gretzky, Mark Messier, Sergey Fedorov, Mario Lemiux a mnoho ďalších.

5.1 Dominik Hašek

pozícia: brankár, Výška: 180 cm, váha: 76 kg,
dátum a miesto narodenia: 29. Január 1965, Pardubice

Pokojne sa dá povedať, že nikoho takého, jako je Dominik Hašek, NHL jakživ nevidela. Keď je Hašek na bránkovej čiare, urobí všetko, aby zabránil puku v ceste do siete. Kotúľa sa, rozčapí sa, hodí sa na ľad, ba ak musí zastaví puk svojou maskou. Tento neuveriteľný akrobat, ležiac na chrbte, než postojačky. Ak chce zastaviť puk, ktorý sa kĺže popri ňom, neváha položiť krížom cez čiaru aj svoju hokejku. Má chrbticu ohybnú ako panter a rozpätie rúk ako obrovský pavúk. Niet divu, že je to najlepší brankár na svete. Aj keď ho v roku 1983 draftovalo Chicago, prišiel do Severnej Smeriky až v roku 1990. Dúfal, že v Európe získa s mužstvom Československa zlatú olympíjsku medailu. V roku 1988 hral v Calgary na OH, no Čechslovaáci skončili až na šiestom mieste. Potom sa Hašek rozhodol, že sa pokúsi vyhrať Stanleyho pohár, a tak s Chicagom podpísal zmluvu. V jeho prvej sezóne v NHL sa Blackhawks dostali až do finále, kde však prehrali s Pitsburgom. Pretože takmer v každom zápase stál v bránke Ed Belfour, Hašek sa nikdy necítil byť súčasťou mužstva. Po finále v roku 1992 predalo Chicago Haška do Buffala. Od tých čias v Chicagu vymenili už štyroch brankárov, kým Buffalo Sabres dostalo v Haškovi prvého gólmana v histórii klubu, ktorý získal niekoľkokrát za sebou ocenenie Hart Memorial Trophy ako najúžitočnejší hráč ligy. Po priemernej prvej sezóne v Buffale sa Hašek rýchlo vypracoval na najlepšieho brankára NHL. V sezóne 1992/93 dosiahol priemer 1,95 gólu na zápas, čo bol najnižší primer za posledných dvadsť rokov. Trikrát bol najúspešnejším brankárom v počte zápasov vychytaných na nulu. V sezóne 1997/98 nedostal za jeden mesiac (december) gól v šiestich zápasoch. Niečo podobné sa v NHL udialo pred šesťdesiatimi däviatimi rokmi. Ale je tu ešte jedna pocta. V zime 1998 prerušila NHL súťaž, aby sa najlepší hráči ligy mohli zúčastniť OH. Hašek dostal druhú šancu hrať na olympiáde za svoju krajinu. Vďaka nemu Česi dobyli prvý raz zlaté olympíjske medaily.

5.2 Paul Coffey

pozícia: obranca, výška: 183 cm, váha: 86 kg
dátum a miesto narodenia: 1. Júna 1961, Weston

Paul Coffey je najdominantnejším obrancom svojej doby. Je to jediný obranca, ktorý v dvoch sezónach strelil 40 a viac gólov. Len Bobby Orr dosiahol viackrát hranicu sto bodov než Coffey. Coffey je však najlepšie strieľajúcim obrancom všetkých čias a zároveň hlavným dôvodom, prečo Edmonton Oilers prepísal v polovici 80. rokov rekordné záznamy v NHL.

Kľúčom ku Coffeyho úspechu bolo korčulovanie. Bol to najlepší korčuliar v NHL od čias Bobbyho Orra, s ktorým mali podobný štýl hry. Coffey dokázal útočiť, ale hneď aj brániť svoje obranné pásmo. Je mnoho obrancov, ktorí sa dokážu vrátiť rovnako rýchlo ako on, ale on akoby vždy presne vedel, odkiaľ príde úrok. Edmonton Oilers si Paula vybrali zo šiesteho miesta v drafte v roku 1980. Hneď v lete ho pozvali do tréningového tábora. Niektoré mužstvá najprv umiestňujú svojich mladých obrancov v juniorskej lige alebo v nižších súťažiach. Ale Oilers boli mladým tímom a tréner Glen Sather chcel mužstvo vybudovať ako súčinnú jednotku. Santherov plán vyšiel, Oilers sa stali strojom na strieľanie gólov, pričom kormidlo zvieral v rukách práve Paul. S premyslenými výpadmi a inštiktívnymi nápadmi riadil útok. Päť sezón za sebou vsietil minimálne 29 gólov. V sezóne 1985/86 vytvoril rekord medzi obrancami, keď skóroval 48 krát. Dvakrát ho zvolili za najlepšieho obrancu NHL a trikrát pomohol Edmontonu Oilers k zisku víťaznej trofeje. Začiatkom sezóny 1987/88 ho predali do Pittsburgu, kde sa stal spoluháčom hviezdy Maria Lemiuxa. V sezóne 1990/91 Coffey pomohol tučninkom k zisku stanleyho pohára po prvý raz v ich histórii. Po krátkom pôsobení v Los Angeles Kings po boku Waynea Gretzkeho nasledovali tri sezóny v drese Detroitu Red Wings. Jedným z najsvetlejších bodov v jeho kariére sa stala sezóna 1994/95, keď po tretí raz získal Norris Trophy. Stalo sa to osem rokov potom, ako získal túto trofej naposledy. Jeho meno bolo štyrikrát vyryté do Stanleyho pohára. Jediné ocenenie, ktoré mu chýba, je uvedenie do Hokejovej siene slávy.

5.3 Wayne Gretzky

pozícia: center, výška: 183 cm, váha: 84 kg
dátum a miesto narodenia: 26. Január 1961, Brantford

Stať sa superhviezdou bolo Wayne Gretzkému predurčené už od detských čias, keď sa zdokonaľoval na klzisku vzadu za rodičovským domom. Gretzky začal hrať organizovaný hokej v šiestich rokoch. Bol taký malý, že mu otec musel na pravej strane vyhrnúť dres, aby sa mu pri streľbe neplantal po ľade. Pomohlo to, lebo už ako jedenásťročný nastrieľal za mužstvo Brantfordu 378 gólov. V sedemnástich rokoch bol kompletne vybavený hrať profesionálny hokej, lenže pravidlá NHL neumožňujú hrať ligu takým mladým hráčom, a tak sa dal Gretzky v sezóne 1978/79 do služieb konkurenčnej WHA, kde hral s hráčmi dvakrát takými starými ako bol on. Napriek tomu sa stal tretím najproduktívnejším hráčom WHA.

V nasledujúcom roku vstúpili do NHL štyri kluby z WHA vrátane Gretzkého klubu Edmonton Oilers. Gretzky bol hviezdou v každej hernej činnosti, ale odborníci pochybovali, či osemnásťročný mladík dokáže v NHL preraziť. Nebol ani veľký, ani rýchly. Mal priemernú strelu a jeho štýl nebol najladnejší. Ale Gretzkého kariéra ukázala, ako sa títo odborníci mýlili. Mal neuveriteľnú predstavivosť, neskutočnú hernú predvídavosť a vždy poslal puk tam, kam chcel. Vo svojej nováčikovskej sezóne 1979/80 vsietil 51 gólov a dosiahol 137 bodov. Za to získal Hart Trophy (celkovo potom ešte deväť krát) ako najužitočnejší hráč. A čoskoro prišiel čas, keď začal prepisovať historické rekordy NHL. V druhej sezóne získal prvý zo svojich deviatich titulov najlepšieho strelca NHL. Vytvoril nové rekordy v počte prihrávok (109) a v počte bodov za sezónu (164). V sezóne 1981/82 vymazal rekord Phila Espozita, keď vsietil neuveriteľných 92 gólov. Spolu so 120 asistenciami dosiahol neskutočných 212 bodov. Tento rekord neskôr prekonal zase len on sám, keď v sezóne 1985/86 nazbieral 215 bodov (s rekordným počtom 163 prihrávok). Gretzky priviedol v 80.rokoch Edmonton Oilers k štyrom výhram v Stanleyho Pohári. 9. Augusta 1988 ho predali do Los Angeles. Práve v drese tohoto mužstva prekonal rekord Gordieho Howea 1850 bodov a 801 gólov. Tri sezóny hral v New Yorku Rangers. S aktívnou hokejovou kariérou skončil v roku 1999. Strelil 894 gólov a zaznamenal 1963 asistencií. To znamená, že Wayne Gretzky mal iba prihrávok viac než ktorýkoľvek hokejista celkovo bodov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk